Rival Trophy 2021 alebo ako som v štyridsiatke pretekať začal 7/7

Zhodnotenie závodnej sezóny 2021

No, bola to moja prvá. Som 40 ročný začiatočník a na seriózne závodenie mi chýba minimálne 20 rokov skúseností. Takže vo veľa ohľadoch mi už vlak ušiel. Viem, že rýchly ako najrýchlejší borci v PRO už v tomto živote nebudem. O to mi ale ani nejde. No baví ma neustále rozmýšľať a skúšať ako zlepšiť svoju jazdu a prácu telom a vidieť progres. Parádna vec na týchto pitoch je to, že to ako si rýchly nie je až tak závislé od toho, aké kvalitné železo používaš (keď to porovnávaš s veľkými motorkami). Keď poviem, že 90% percent tvojej rýchlosti na trati tvorí iba tvoja zručnosť a práca tela, zvyšných 10% to na čom jazdíš (motor, šasi, tlmiace prvky a pod.), tak som to ešte veľmi nahrubo zaokrúhlil (v prospech železa). Takto malá motorka ti dáva úplne inú spätnú väzbu ako veľká. Na druhej strane, tým že je ľahká a bez brutálneho záťahu na plyne si k nej človek viac dovolí a rýchlejšie sa osmelí a začne skúšať veci, čo sa na veľkej moto len tak neodváži – náklony úplne na hranu, poriadne zatlačiť na brzdy, skorej otvárať plyn, rýchlejšie nálety do zákrut a tak. Áno, aj na pitovi sa človek vie dolámať, ale kým najpomalšia zákruta na veľkom ringu sa jazdí v rýchlosti, ktorá je na pitovi už pomaly maximálka...väčšina pádov je nakoniec šúchanie sa po zadku. Minimotard toho znesie veľa, takže po páde, namiesto smutného rátania škôd a nakladania použiteľných zvyškov z veľkej motorky (ak nejaké vôbec zostanú), na pitovi napravíš rajdy, páčky, maximálne vymeníš zlomenú riadiačku, pochváliš sa v paddocku akú papuľu si hodil a jazdíš ďalej.

Cieľ na rok 2021 bolo vidieť, skúsiť, zažiť, prežiť a hlavne zistiť či ma to bude baviť. Výsledkovo som nazbieral dokopy 41 bodov, čo stačilo na výsledné 11 miesto v celkovom poradí (z 38 jazdcov v triede FAST). To pri bodovom fiasku v Třinci a Chebu (štyri závody za 3 bodíky, z teoretických 100) je nakoniec celkom zaujímavé. Zároveň som vyhral pod-kategóriu Pitbike SK (na základe najrýchlejších časov dosiahnutých počas všetkých závodných víkendov spomedzi SK jazdcov). To ale pri celkovom počte 10 Slovákov, ktorí si vyskúšali RT 2021 (z čoho zhruba len traja! odjazdili všetky závody v sezóne) nie je zas až tak oslnivý úspech.

Nemám síce s čím porovnávať tak, aby som sa mohol pokúsiť byť objektívny, ale šampionát Rival Trophy som si na bomby užil. Áno, kritizovať a zlepšovať by bolo vždy čo, no pomer cena versus to čo za ňu dostaneš bola pre mňa mimo očakávania (keď si do toho ešte zapojíš aj Kizove voľné jazdy (Držkorití), prípadne pitbikove akcie s motoriders, tak sa doma cez leto moc neohreješ, a na nedostatok závodov a akcií sa fakt nemôžeš sťažovať). Ale hlavne, je to Fun-Turnaj s veľkým F.

Počas tohto roku som spoznal veľa rovnako drbnutých ľudí do pitbikov ako som ja. Atmosféra v paddocku bola vždy veľmi uvoľnená a priateľská. Stále máš s kým pokecať, keď potrebuješ pomôcť alebo poradiť, vždy sa niekto nájde, pivo a večerné žúrky sú povinná jazda. Do toho celý realizačný team Rival Trophy sú skvelá parta týpkov, na ktorých vidieť, že to čo robia ich baví, čo na celkovej atmosfére len pridáva.

Bez toho, aby som si to pred tým uvedomil, som si tak vlastne splnil sen z detstva. Ok, pôvodný sen bolo závodiť na veľkých motorkách, nie na „detských“. No zistil som, že som absolútne vyžitý a spokojný aj z jazdy na pitoch a tých 13 koní mi k adrenalínovému zážitku bohato stačí. A nakoniec, závody v tejto forme a veľkosti mi úplne stačia. Asi je to vekom, ale už mám aj strach. Aj sa zranenia začínajú pomalšie hojiť, aj zodpovedný k rodinke treba byť. Je to proste forma motorkovania, ktorá mi osobne veľmi sadla. Až tak, že som spravil to, čo by som ešte pred rokom považoval za čistú absurditu - predal som svoju CBR-ku s ľahkým srdcom, a dodnes mi nechýba. Teda, áno, povozil by som sa s ňou na okruhu, ale veľká motorka mi prakticky vôbec nechýba.

Áno, viem. Veľa z vás bude na tých 14 koní pozerať tak nejak „z patra“ a veľa ľuďom tam ten výkon proste chýbať bude. Predsa-len, voziť sa na „detských motorkách“ nebudí z počutia dojem takého úžasného zážitku. No treba si aj uvedomiť, že jazdením na užších motokárových tratiach sa pocit z rýchlosti znásobuje. Netvrdím, že jazda v 250 km/h na 14 metrov širokej trati je to isté ako jazda v 90 km/h na 5 metrov širokej trati...ale garantujem vám, že nuda to neni. Len na porovnanie – traťový rekord na ostrom supermote na Píseckom okruhu (z roku 2020) je 00:54.308. Traťový rekord minimotardov (z roku 2021) je 00:55.675. Supermoto je asi o 20-30 kilo ťažšie a má viac než štvornásobný výkon.

Ešte výborná vec ohľadom jazdenia na pitoch je väčšie množstvo tratí, na ktorých sa vieš vyblázniť (oproti výberu a dostupnosti veľkých ringov v našom regióne). Môj absolútne naj-Top okruh je Písek, po ňom Vysoké Mýto. Sú to už pomaly historické okruhy, na ktorých je cítiť, že neboli robené za počítačom. Majú pomalšie technické, ale aj rýchle pasáže, do toho nie sú postavené v prirodzenom horizonte, čo vždy okorení zážitok z jazdy. Steelring je pekný, ale pre mňa taký sterilný. Je technicky náročný po celej dĺžke a byť na ňom konzistentný je nesmierne fyzicky náročné. Cheb, tiež krásna trať, ale užíval by som si ju viac, keby ten povrch bol viac adhéznejší. Dokopy, ale pekný súbor tratí, na ktorých je radosť jazdiť. U nás na Slovensku také nemáme.

No, a čo sa porovnania pitbike verzus veľká moto (okruhovka) týka – skúsim v skratke:

• Pneu – jazdia sa PMT (ktoré sú v dispozícii slick – soft a supersoft a rain). Ich výkon je úžasný a držia perfektne. Oproti veľkým gumám sada slickov stojí cca 150e a vydrží ti minimálne celú sezónu (mne vydržala jedna sada 40 motohodín jazdenia a to ešte neboli hotové). Na veľkej moto nie je problém strestať dve sady po 350e za víkend.
• Spotreba – za celý závodný víkend som priemerne spotreboval 15 litrov paliva. Na veľkej moto sa dá vkľude počítať 1 liter na 1 kolo (na SK ringu).
• Náhradné diely – veci čo treba brať ako spotrebák: stúpačky po 40e, radička 20e, rozety/koliečka po 20-40e, DID reťaz 40e, výmena oleja je cca 0,8 L....prípadne výmena celého motora je okolo 500e. Samozrejme, ak nemusíš platiť DPH tak ešte lacnejšie.
• No, a nakoniec kde jazdiť? U nás sú najbližšie motokárový SK-Ring, Trebatice a Dlhá. Deň jazdenia ťa stojí od 30 do 60e. Na veľkých okruhoch sa to začína na 120e (pri kúpe cez zimu).

Už sa neviem dočkať na sezónu RT 2022! Viem, že to bude super! Po dlhej dobe mám konečne motiváciu popracovať cez zimu na kondičke, tak aby som bol schopný lepšie znášať celý závodný víkend. Nezdá sa to, ale mať nabehané pred sezónou oceníš. Cieľ na rok 2022 je zjednodušiť jazdu, naučiť sa bezpečnejšie predbiehať. Ak pôjdu všetky veci ako majú, chcel by som dôjsť do top 5 v celkovom poradí vo FASToch, čo bude pri súčasnej rastúcej konkurencii a mojom výkone z 2021 asi až nezdravo ambiciózne.

Koho by viac zaujímali novinky na sezónu RT 2022, tak si môže pozrieť na streamoch od Pierra na ich YouTube kanáli.

V roku 2022 zároveň presedlávam z Thundra (PBS Thunder-SX 160) na Rivalku (PBS RIVALE PIT 160) a som zvedavý, či a ako mi to pomôže. Thunder mi sadol od prvého momentu ako som ho naštartoval. Je to pohodlná motorka, má tuhý rám a so zopár úpravami je z neho schopná mašinka aj na závody, takže sa mi s ním ťažko lúči. Je to nakoniec najpoužívanejšia motorka Rival Trophy 2021. Taktiež som prekvapený, že ta čína aj čo-to vydrží. Treba síce za pár éčok niektoré komponenty vymeniť, trošku pár vecí doladiť, no ich spoľahlivosť ďaleko prekonala moje pôvodné obavy.
Rivalka je už závodný špeciál s plne nastaviteľným šasi a podvozkom. Lepšie zatáča a funguje pod plynom. No, je to zároveň aj iná geometria, na ktorú si budem musieť trochu zvyknúť, ale hlavne, naučiť sa pochopiť všetky tie možnosti jej nastavenia. Rivalka má taký technický potenciál, ktorý som si neni úplne istý, či budem vôbec vedieť poriadne využiť. Veď, uvidíme. Sám som zvedavý, ako mi to na nej pôjde. Hlavne žiadne zranenia a zlomeniny a dobre bude. Tak, už nech je jar a držte mi palce!