Šotolinami cez Macedónsko, Albánsko a Čiernu Horu (+ podrobné mapy, trasy, fotografie a videá) 9/13

Deň 9. Otočka

Trasa: Përmet – Piskovë – Këlcyrë – Buz – Maja Komarit – Rehovë – Most Ura e Vokopoles – Pronovik – Poliçan – Berat – Otllak – Lapardha – Sarasel – Katerlis – Tunjë – Gramsh

Raňajky si dávame na terase penziónu. Terasa pokrýva celú strechu. Luxus. Haluz dňa: dávame sa do reči so starším manželským párom od vedľajšieho stola. Sú to Albánci a už 25 rokov žijú v Amerike. Teraz sú doma na návšteve. My, že Slovakia. Pán vraví, že Slovensko pozná, ale len jedno mesto. Raz tam vraj bol na nejakom pracovnom sústredení. Že Prievidza. Badumm tss.. ! Skoro mi zabehlo. Chlapci z Karpiny, teraz buďte frajeri! Od dnes sa začíname ťahať späť na sever. Za mestom Këlcyrë raz pohodová šotolinka, inokedy stará kamenná turecká cesta, že Ti idú ruky odpadnúť. Opäť výhľady.

Video - terasa Ilir Guest House:
youtu.be/18uy-ZH9WEg

Video - Odchod z ubytovania, milá rozlúčka + miestny maskot (GoPro):
youtu.be/o1ngwCKtOzg

Cesta ubieha relatívne rýchlo. Radíme aj trojku. V dedinke Buz si dávame kávu. Inak... je to taká albánska zvláštnosť. Stretol som sa s tým už na viacerých miestach. Buz je dedinka, ktorej počet obyvateľov si netrúfam odhadnúť, ale isto to bude žalostne málo. Nevedie do nej asfaltka a nevie o nej nič ani gúgoľ, a to už je čo povedať. Napriek tomu, v centre, ak toto miesto môžem takto honosne nazvať, sú vedľa seba 4 krčmy, v ktorých takmer nikto nie je. Hlava mi neberie, ako môžu prežiť. Nezdržíme sa dlho, lebo do krčmy oproti zavítal strašný čhaavo na thouaregu, tak okolo 25 rokov, s veľkými okuliarmi, vážiaci asi 50 kg – ako vystrihnutý z klipu moderného albánskeho homo-popu (ak nevieš, o čom hovorím, skús youtube. Je to fakt šupa. Sestry dízlové či maduar sú oproti tomu čajový odvar). Spolu s ním vyskákali z auta tri bezkrké gorily a strašne sa bavia na tom, ako čhaavo strieľa z praku kamienky do naokolo zaparkovaných áut. Vlastne, najsmiešnejšie je to jemu samému. Popritom sa tvári, akoby mu dedina patrila. Myslíme si, že si šlahol nejakú dobrôtku. Ku žiadnemu konfliktu (dokonca ani len k očnému kontaktu) nedošlo, ale vôbec z neho nemáme dobrý pocit a tak sa radšej vyparíme. Je to vôbec jedinýkrát, čo som mal z niekoho na Balkáne tak blbý pocit. A možno to bol len pocit...

Video – Cesta do Buz (GoPro):
youtu.be/EOV2MT4IFx4
youtu.be/5zeqpQSyp9Q

Video – Káva v Buz:
youtu.be/DgVjR0JbaI8

Cestou sme si ešte všimli veľmi nápadne sa týčiacu a už z diaľky dobre viditeľnú horu Maja Komarit (1132 m. n. m.). V pláne síce nebola, ale samozrejme neodoláme. Je odtiaľto pekný výhľad na všetky strany a na vrchole sa nachádzajú televízne a telekomunikačné vysielače. Prebehne dosť komická debata so strážnikom (nerozumeli sme si absolútne nič) a pokračujeme ďalej.

Video – Maja Komarit:
youtu.be/HXd4VR69ZLw

Video - Maja Komarit, rozhorov so strážnikom:
youtu.be/pTOEPF9Ewck

Za dedinou Paraspuar je cesta, zrejme po ťažbe kameňa, zavalená. Našťastie obchádzka už existuje. Ďalšia zastávka je turecký most na rieke Vokopolës. Fotíme a droníme.

Video – cesta po most (360°):
youtu.be/ZrPCNLYNWHA
youtu.be/AJD62ax_Ac0
youtu.be/r917HuJEkWw
youtu.be/BuGDPVps2hs
youtu.be/Pt8y4x6gnU0

Video – most Ura e Vokopole:
youtu.be/JhaiD9xsng8

Video – most Ura e Vokopole (dron):
youtu.be/X8hDGWqVYQ4

Video – cesta od mosta po asfalt (360°):
youtu.be/5KOn218txeU

A jedeeeem!!
youtu.be/Drsn1N5dIUU

Medzi Poliçan a Berat je super asfalt a široká cesta. A minimálna premávka (to chceš). Za Beratom odbáčame cez národný park Tomorrit smerom na Gramsh. Druhý najvyšší vrch Maja e Tomorrit s výškou 2380 m. n. m. tentokrát obchádzame. Navštívil som ho pred dvoma rokmi. V týchto dňoch je hore príšerný smrad, pretože každoročne koncom leta sa tam koná akýsi festival na počesť proroka menom Abbas Ali, ktorý je na vrchole aj pochovaný. Počas tohto 6 dňového podujatia na vrchole obetujú (zabijú) 10 000 oviec. Mäso potom síce rozdajú chudobe, ale ovce sú sťahované z kože zaživa. Neskutočné jatky, ktoré si neviem ani predstaviť. Vrch som navštívil zhruba v tomto istom ročnom období a mal som čo robiť, aby som v sebe udržal obsah svojho žalúdka. Pohľad na Maja e Tomorrit 2380 m. n. m.

Strmé výjazdy striedajú bohom zabudnuté, ale predsa obývané, dedinky a lazy. Z hrebeňa je výhľad na Maja e Partizanit, ktorý je s výškou 2416 m. n. m. najvyšším vrchom pohoria Tomorrit. V diaľke dokonca vidíme more okolo mesta Vlorë. Z druhej strany hrebeňa sa pred nami otvorila malebná dolina okolo mesta Gramsh. To je náš dnešný cieľ. Na asfalt sa napájame tesne pred veľkým mostom cez rieku Devoli. Rieka je v týchto obdobiach takmer suchá. Chcel by som raz vidieť ako vyzerá na jar, keď sa v horách topí sneh... Cestou do mesta ešte stretávame belgický pár na bicykloch. Dnes cestujú z mesta Maliq. Je to asi 70 km cez kopce a sú plne naložení. Obrovský rešpekt. V centre sa ubytovávame v už osvedčenom hoteli Piazza 4* za 20 € na hlavu aj s raňajkami. Z hotelovej reštaurácie, kde večeriame, je výhľad na námestie. Je tu ešte viac ľudí ako v Përmete (Gramsh má asi 9 000 obyvateľov). V baroch si pomaly nemáš kde sadnúť. Darmo.. iný kraj, iný mrav...

Video – n. p. Tomorrit:
youtu.be/hN91u7NfP3o
youtu.be/T-KZOFYjVXs
youtu.be/I94cdkjTyTo

Video - most cez Devoli:
youtu.be/E0D6YknBiKk