Vespa Camel trophy 2022 2/3

Deň 9 29.7.2022 - Vespa 45km Pešo 22km
El Barcelonas

Dnes som naplno využil prednosti skútra v meste. Nič lepšie na prepravu snáď nieje, mozno ešte metro. Dajú sa samozrejme požičiat zdieľané bycikle, malé elektro autá (kolobežky som si nevšimol). Taký dovolenkový deň, prechádzky po pamiatkach, suveníry a fotenie. Je to ozajstné megamesto, centrum je preplnené turistami a zoženiete tu snáď úplne všetko na čo si len spomeniete.

Svetové značky, ale aj miestne špeciality proste všetko. Ak ste v Barcelone ako chlap,bude Vás bolieť krk a ak na výlete s partnerkou, možno aj hlava . Je to taká obrovská nákupná zóna. Ľudia ktorých vizuál určite nieje bežný, tak tu to proste bežné je. Nemohol som si nechať ujsť ani prístav kde kotvili obrovské výletné lode. (napríklad MSC Seaview ktorá prepraví 5100 osob + 1400 posádka)

Je tu toho toľko že jeden deň určite nestačí,dopravu som zatiaľ prežil a myslím že na Vespe som v tak obrovskom meste ešte nikdy nebol. Aklimatizáca na dopravu chvíľku trvá, ale je to úplne v poriadku. Napriek chaosu z môjho pohľadu vodiči rešpektujú každého účastníka dopravy a hlavne veľmi často používajú zrkadlá, lebo každú chvíľu Vás môže obehnúť auto, skúter či cyklista. Skútristi nejazdia až tak pomedzi autá ako napr. v Taliansku, dá sa to zvládnuť. Najviac mi dal asi zabrať asi kruháč na Plaça d'Espanya ktorý má tak 6 pruhov.

Dávam nástup fotiek, dnešok som si užil ako ozajstný dovolenkár.

---

Deň 10 30.7.2022 - 437 km
El Barcelonas - Tarragona - Valencia

Ráno som sľúbil niečo ešte kamošovi na poslednú chvíľu zohnať v Barcelone, no bezúspešne. Tak som ešte zapózoval s Vespou na Plaça d'Espanya.

Opúšťam ju so skvelým pocitom, je to miesto kde sa človek naozaj nenudí. Možnosti sú neskutočné od nič nerobenia na plážach, história, nákupy .... proste čokoľvek. Všimol som si už od Francúzska, ľudia tu žijú aj po zotmení. Čo poznáme z dovoleniek, tu to reálne žijú každý deň a doma mi to niekedy aj chýba. Košice sú druhé najväčšie mesto a po 22 Vám okrem McDonald's už nikde nenavaria.

Tarragona

Je pod mrakom a to dnes lahodí jazde.Cestu sem, som si nechtiac hackol trochu diaľnicou. Stacilo sa pomotat v Barcelone a v gúgloch nezaznacit trasu bez diaľnic. Než som sa spamätal už nebolo návratu. Čo som čítal, spoplatnené mytom sú len niektoré úseky, teda malo by to byť v poriadku. Snáď mi žiadna známka nechýbala. Niekto na mňa zatrúbil, a už som premýšľal aké nadávky poznám po španielsky, bola to nakoniec rodinka Talianov a dávali mi palce hore.

Tarragona je krásne mesto, ktoré ma dlhociznu hlavnú promenádu Rambla Nova, ktorá končí utesom a prekrásnym výhľadom na more a pláže. Cvakol som ešte rímske divadlo a hornsa na viadukt: The Ferreres Aqueduct

Cieľ cesty bola na dnes Valenica a popravde cesta mi prišla smutná a opustená, ale aspoň lemovaná hradmi na kopcoch. Nemyslím kvalitu, ta je na moje počudovanie veľmi dobrá. Skôr prostredie, myslím že voľakedy pred diaľnicou toto bola hlavná tepna a keď sa ruch presunul život okolo cesty ustál. Často opustené hotely, benzínky ktoré niekedy fungovali na oboch stranách cesty l, fungujú už len an jednej. Pri ceste, booi zas stoličky a nechápal som na čo. Na jednej z nich sedela deva, ale asi som sa zapozeral pri prepočítavaní na to čo vidím dlhšie a vyplazila jazyk. Tak som to uzavrel, že to bola prerastená jašterica a nič nieje na prvý pohľad také ako sa zdá.

Valencia

Vygóglil som kemp s bazénom a užil si v nom zas do záverečnej. Prišiel som totiž o 19tej a bazén sa zatváral o 20tej. Teda stan postavený, okúpaný a ide sa na nočný to život.

Ako prvé ma úplne odrovnal: Ciudad de las Artes y las Ciencias / teda Mesto umenia a vied. Niečo tak veľkolepé sa naozaj nevidí. Úplne naj boo nápad zapracovať na tú vodu okolo celého komplexu člnky a vodné bicykle.

Mesto bolo plné a obchody ešte otvorené aj v čase keď som odchádzal po 23. Rodiny s deťmi ktoré sa naháňajú na veľkom námestí Plaça de la Reina. Pamiatky teda pofotené, ráno ešte pôjdem dať koleno a pretek na Circuit Ricardo Tormo.

Život v kempe je zvláštny, sú tu rodiny ktoré tu asi žijú celoročne. Niektoré karavany tu sú upravené ako letné sídla, ale je tu aj žena s troma takmer teenagermi a všimol som si že noc prespali v aute, najskôr sa pohádali s mužom lebo ten spal v stane. No jo, už to nieje 3* kemp ako v Arles a Španielsko ma evidentné aj temné stránky.

Valenciu hodnotím ako nádherné mesto, ktoré sa určite oplatí navštíviť.

(pridávam ešte jednu extra fotku, to keď mi cesta pripomenula aby som dodržiaval pitný režim )

---

Deň 11 31.7.2022 - 437 km
Valencia - Alicante - Puerto rey

Po rannej malej technickej kontrole, sa potvrdzuje to čo som si myslel už skôr. Predná pneumatika sa pomaly chystá za zadnou, rozhodol som sa ju pracovne nazvať "zub času". Tak uvidíme kam to s nami potiahne, ja verím že domov.

Ráno teda cesta smerovala na okruh "Circuit de la Comunitat Valenciana Ricardo Tormo" niet divu že si názov všetci skracujú. Na moje šťastie aj nešťastie sa na okruhu konali 24h cyklo preteky a po dohode som sa mohol dostať až priamo cez boxy na dráhu. V hlave som mal myšlienku fotk Vespy na dráhe, ale to samozrejme pre pretek nebolo možné. Takže som len na okruhu dal "koleno"

Smerom na Alicante, ešte pred Port de la Carrasqueta nadomnou úplne tesne preletelo malé hasičské lietadlo. Neskôr som zistil že záber nemám ani na kamere, pretože mi v tej chvíli došla baterka a než som ju vymenil bolo preč. Požiar bol hneď za kopcom pri ceste, no nebolo ho vidieť už len jemne cítiť v ovzduší. Už sa zdalo že pilot spláchne aj cestu, ale má to evidentne namakané.

Gracias Amigo

Takže už nie signor ale amigo Na kruhovom objadze som vpustil pelotón cyklistov, ktorých je tu neskutočné veľa. Obvykle sú cesty tak široké, že maju krajnicu vyhradenú ako cyklistický pruh. Chlapci ďakovali, gracias amiho čo ma potešilo. Kruhový objazdov je tu neskutočné veľa, niekedy sa zdá že dediny sa vzájomne pretekajú kto ich má viac.

Myslel som si že cesta bude dnes nudná, ale nakoniec to bola skvelá jazda. Kopec Port de la Carrasqueta je vyhľadávaný motorkármi z oblasti Alicante a tých tu teda bolo. Perfektný výhľad a krásny asfalt som si užil snáď na hranicu možností. V Alicante som vyliezol až hore na hrad Santa Bárbara Castle, odkiaľ by bol nádherný výhľad. Bol, strážnik ma poslal z hradu na parkovisko dolu a nedal sa zlomiť ani na minútu než si spravím fotku. Že si to mám vyšlapať ako všetci, čo som duševne odmietol. Bolo okolo 15tej a slnko šlo na maximum. Letivosko je to veľmi známe, vyhľadávané a rušné. Takže iba zastávka na plážach a hajde ďalej smerom na Cartagenu.

Našiel som asi tajn haciendu George-ho Lucasa :) kto má rád SW spozná to hneď.

Prostredie a krajina sa totálne mení, letoviská sú rušné a lemuje ich sieť hotelov, villa parky a iné projekty. Na okrajoch letovísk často nachádzam opustené stanovište jašteričej hliadky. Stačí zájsť len 20-40km do vnútrozemia a miestami je to ako vyprahnutá mesačná krajina. Kaňon ako z westernu priamo v dedine, pod skalami kde sú postavené domy. Niekedy sú to ozaj zmiešané pocity, keď kilometer za obrovským luxusným rančom stoja rozpadnuté, ale stále funkčné obývané farmy. Často sa tu už miestami napriek prostrediu pestuje, akurát ešte neviem čo, sadenice sú prekryté stanmi.

Cartagenu obchádzam, rozhodol som sa to potiahnuť až na hranicu Andalúzie do mestečka Vera a Puerto Rey. (našiel som hotelík za 26€ noc) Neskutočne nádherná cesta od Cala Panizo až po Villaricos. Tak fotogenická, že sa tu môžu natáčať reklamy pre automobilky.

V Puerto Rey ľudia pláž neopúšťajú ani okolo 20tej, skôr naopak prichádzajú. Slnko ešte svieti no už nemá takú silu. Vlny sú ale pre vietor slušné, na stupnici majú silnu strhnúť pánske kraťasy Videl som to nechtiac na vlastné buľvy, nuž šnúrku treba uzliť na doraz.

Ako bábätko

Po konzultácii s riadiacim centrom sa ale napriek odhodlaniu dnes nekúpem. Od včera pozorujem na vnutornej strane lakťov dosť podráždenú pokožku, keďže som si celú dobu pot utieral presne tam. K tomu to slnko a na problém zarobeno. Riešenie je teda od rána púdrovať a naozaj nebolo ľahké ten púder identifikovať a kúpiť. Všetko na produktoch je snáď španielsky a ja som precitol len hovorenému slovu

Vtip na záver

Stretne sa Slovák a Ír v Španielsku, nie to vlastne nieje vtip, ale parkovisko pred hotelom.

---

Deň 12 1.8.2022 - 244 km
Puerto rey - Tabernas desert - Sierra Nevada - Granada / Alhambra

Rolety na oknách sú celkom zradné, prebudím sa len tak samovoľne a je okolo 6tej. No paráda, vytiahnem rolety a kua vonku je tma. Normálne bola ešte tma, podľa Googlu ma svitať o 7:20 a je to fakt pravda. Do dnešného rána som si to neuvedomil, ale západ slnka okolo 21:30 registrujem. Vespu sedlám niečo po 8mej a prvý stop je jasný - Púšť Tabernas Desert a Sierra Nevada.

Niekde sa uvádza že je to jediná púšť v Európe, neviem nakoľko je to pravda, ale určite pripomína prostredie divokého západu. Úplne že sánka dolu šéfe. Hlavné cesty sú stále kvalitné a široké, no vedľajšie k domom a polosamotám mimo sa menia často na piesočné a kamenisté. Po krátkom offroad výlete (chcel som ten piesok skúsiť) bádam že je zradný. Takže na dvoch kolesách bacha na to, ešte že vespa je malá a ľahká.

Keďže stále sa niekde motám a fotím, pred obedom prichádzam do westernoveho mestečka mini Hollywood (natáčalo sa tu aj niekoľko filmov). Toto púštne prostredie láka filmárov, napriklad legendárne Dobrý, zlý a škaredý (áno presne ten s Clintom Eastwoodom) alebo dokonca aj časti z Indyho a poslednej krížovej výpravy.

Mestečiek je viac, vyberám si to najznámejšie, najväčšie a asi najdrahšie s 22€ vstupom, ale je spojené so zoo. Tam len nahliadnem(je celkom veľká), ale radšej trávim čas v "meste". Dokonalý stroj času, a tak vytvorená jedinečná atmosféra mi pripomína detské časy keď som tieto filmy doslova hltal. Vlastne mi to ostalo aj doteraz V saloone si dávam drink, radím chlapom ako narábať so zbraňou a v kartách som vyhral divokú Mary. (súčasťou vstupného je aj show, taká trochu amatérska, ale je)

Po opustení mestečka sa flákam na divokom západe so záprahom 10 koní. Premýšľam kto tu žije a hlavne prečo, často je vidieť aj osamelé usadlosti niekde úplne mimo. Bežne v mestečkách vidieť dom lenivcov čo si vydlabali izby v červených šutrákoch a pristavali len priečelie domu. Hobitci .......

Cestu si skracujem čiastočne popod pohorie Sierra Nevada, podľa názvu už len hľadám Area 51. Mimo v najväčšom teple stretávam minimum áut. Diaľnice sú v ES prakticky zdarma a spoplatnených je len pár úsekov.

Bočný prostredník

Na benzínke v mestečku Guadix tankujem a slopem. Vždy mám aspoň jednu politrovku vody (keby náhodou) a ďalšie si kupujem a mením cestou za studené. Veľká fľaša nemá zmysel,v tom teple sa aj schovaná voda ohreje za chvíľu. Zastavujem sa obvykle aj 4-5 krát za deň (radšej mám menšie potraviny samozrejme kôli cene) Minimálne 0.5 vody a sem tam dopoing vo forme energydrinku. No, ale poďme k úkazu. Vyberám si redbull, vodu + tankovanie keď mi pani niečo po Španielsky. Zopakuje znovu a ukáže mi prostredník, ale vodorovne. Pochopil som že mi ponúkla a pípla vernostnú kartu na zľavu, čo vidím aj na bločku . Len ten prostredník ...... a to gesto sa mi nepodarilo ani vyhľadať. Budem sa musieť niekoho opýtať v angličtine.

Niekde v kopcoch na kľukaticiach merčím periférne pohyb. Kua ....."Satan ďábol" vyskočil na cestu ...... Kľud, nejaká dobrá steroidná koza. Normálne obrovské zviera kozieho typu, taký fakt väčší kamzík čo má obrovské točené rohy. (podľa googlu a zvierat čo tu žijú) to bola asi ovca hruborohá.

Alhambra

Červený hrad je otvorený do 20:00 takže som sa flákal cestou zámerne. Mne prehliadka trvala vyše 3 hodiny a vykopli ma až o 20tej.

Naozaj niečo nevídané a excelentné, vstupné je 14€ na celý komplex ktorý je naozaj obrovský. 4 samostatné paláce + záhrady a naozaj odporúčam vyhradiť si viac času, prejsť ho celý. Lístky si ideálne kúpiť dopredu cez net, prvý pocit som mal dosť chaotický. Jedna rada na lístky, druhá rada na vstup a to ešte musíte stáť v správnej rade a nie pre skupiny. Je to údajne podľa netu jedna z najnavštevovanejších pamiatok v celom španielsku. Po hrade začínam riešiť nocľah, znovu voľba: za 15€ kempingu alebo RBnB za 21€ priamo v centre mesta, asi len 5 minút zo samotného hradu s klímou a samostatnou sprchou. Volím pohodlie, za tých 6€ naviac to stojí a hneď čo zložím veci idem na prehliadku mesta. Je tu cítiť dotyk orientu, šiša barov a predajcov kadečoho je tu neúrekom.....

Takže Clint Eastwood ľahká do postele okolo polnoci a jediné čo ma "proklate nízko" je dno prázdnej peňaženky. Je 12ty deň a na rozpočte to už je poznať. O tom ale inokedy.

---

Deň 13 2.8.2022 - 359 km
Granada / Alhambra - Caminito del rey - Ronda - Gibraltar

Mal som sen o kvapkách, ktoré dopadali na zem. Nakoniec to sen nebol, bohužiaľ pravdepodobne kondenz z klímy vytopil kúpeľňu. Čo už, vypol som ju a pokračoval ďalej v snoch o novej prednej pneumatike. Hej, zub času je zatiaľ ochotný spolupracovať.

Risk je ......

Caminito del rey je atrakcia, ktorá je podobná rebríkom v Slovenskom Raji. Vstupné je potrebné objednať vopred na dátum a čas. Čo bolo pre mňa veľmi ťažko predpokladať. Rozhodol som sa riskovať, vynechať Malagu a ísť tam a skúsiť.

Skratky

Milujem skratky, poznáte to. Je to síce ďalej, ale o to horšia cesta Na moje šťastie rovnakú skratku používajú aj stavbári z diaľnice. Niečo ako navozený piesok, neviem z akého dôvodu, polievali (asi prašnosť, ale je to mimo miest, jedine kvôli poliam a sadeniciam). Výsledok je jazda takmer ako na ľade s nohami pri zemi v 20km/h, keby ma náhodou šlisklo. Teda konečne som mal správny vizuálny efekt saharského beduína. Okrem tohto dobrodružstva bola scenéria nádherná, žlté polia a malé kopečky lemovali krásnu kľukatú cestu.

Na mieste vstupu panoval úplne lahodný chaos. Asi 3 skupinky ľudí nedočkavo čakali na vstup, alebo fasovanie heliem. Na otázku francúzskeho páru, či je možný vstup len tak, sme dostali odpoveď: vajt hír. Tak sme čakali než sa situácia stabilizuje, neskôr som pochopil, že zdržanie jednej skupinky zapríčinilo posun ďalších. Takže nastal moment rozuzlenia. Na neplánovaný vstup nás čakalo 7 (6 francúzi a ja). Najprv teda informácia: či si prosia zaradiť do španielskej alebo anglickej skupinky s výkladom, pretože francúzsku nemajú (pre vysvetlenie lístok stál 10€, s výkladom 18€)

Španielská vyrážala až o hodinu a francúzi krivili nosom, že to vzdajú a nebudú čakať. V tom ako jediný anglicky hovoriaci (francúzi anglicky nevedeli a už sme to preberali, že neako s tým niesú asi ok a dohovárali sa takmer len posunkami) sa pýtam na anglickú, ja si teda zaplatím (čo už, 8€ rozdiel ešte zvládnem, o to menej zjem).

"English starts in fajv minits", paráda, beriem a to sa zháčili už aj francúzi, že oni sa pridajú do anglickej. Malé víťazstvo a zároveň mi krivilo trochu jemne škodoradostne ústa, taký ten pocit, keď je na smiech ale nedá sa to verejne.

Po 10 minútach čakania mi nakoniec pani na pokladni hovorí, že pôjdeme sólo. Ešte lepšie, francúzom tlmočím posunkovou rečou, že ideme sólo.

Takže úplne víťazstvo, caminito sa podarilo prejsť sólo. Samotná trasa je perfektná, rebríky chýbajú a celá cestička je vlastne chodníček pripevnený o skalu (prikladám veľmi dobrý článok). Top z trasy je most, ktorý nakoniec priesmyk spája, našťastie som mal všetko pevne pripevnené o seba - neskutočný náporový vietor.

Kauza shuttle bus

Shuttle bus, podľa informácie od pracovníčky na vstupe, nás mal prepraviť naspäť k parkoviskám. Nikto nás nepripravil na to, že len za cash 2.50€ a ľudia si vzájomne požičiavali. Áno, je dobré mať stále nejakú hotovosť. O tom, že značenie miesta daného busu bolo totálne na prd a ľudia rôzne pobehovali medzi autobusmi pripravenými cestovkami pomlčím. Samozrejmosťou bolo povinné rúško v autobuse, a keďže som svoje nenašiel v batohu, niekto mi ho pred autobusom daroval (nakoniec som ho v batohu našiel, ale už darované a použité som si drzo nechal a nevrátil).

Ronda

Top v mestečku ronda je Puente Nuevo. Najlepšie sa fotí samozrejme z dola a teda podstivo som zliezol prudkú kamenistú cestu strmým svahom na Vespe. Jemný výšľap a výhľad ako na dlani. Na vyhliadku je možné dôjsť aj pešo priamo z mestečka, a práve tadiaľ šľapali úplne z dola od vodopádu pod mostom dve skupinky policajtov. O niekoľko minút sa vracali dolu so záchranármi a nemali naponáhlo. Myšlienka sa mi vnukla len jedna, čo sa neskôr potvrdilo a na parkovisku strmým svahom stáli hasiči, policajci, sanitka. Každé jedno skvelé dobrodružstvo sa môže kedykoľvek premeniť na nešťastie. Preto prosím buďte vždy opatrní a zbytočne neriskujte, x krát som si povedal že radšej nie .... vymyslím inú fotku, ale toto je risk. Za chyby sa platí a bohužiaľ niekedy cena najvyššia. Napriek tomu zážitku, Rondo je krásne mesto plné turistov, taverien a obchodíkov.

Cieľ

Moja myšlienka bola už jasná, dnes to príde. Bod, na ktorý sa teším najviac z celého výletu a vlastne toto bol moj point. No maroko je za rohom a škoda by bolo nevyužiť tento moment, takže som vlastne cieľ preplánoval až tam. Pre mňa nejak duševne je to už práve Gibraltar, o ktorom som niekoľko krát čítal a hlavne sa začal zaujímať po bondovke The Living Daylights.

Na miesto činu som dorazil večer a nocľah ešte nemal zabezpečený, tak som overoval ceny v kempoch. Zlákal som sa na ten najlacnejší (20.56€). Na otázku, či majú bazén som dostal odpoveď "áno, najväčší na svete". Kemp nieje síce podľa mojich predstáv, ale je asi 3 minúty od pláže na ktorej práve sedím a píšem text na mojej milovanej stoličke a užívam si konečne pocit dovolenky.

Večer po zabezpečení kempu som sa rozhodol ísť pod skalu priamo a prejsť hraničnú kontrolu. Easy :D na skútri je všetko easy a všade Vás pustia dopredu, žiadna rada, ani kolóna sa ma netýka a kontrolou prechádzam za pár minút. Obrovská zaujímavosť je, že hneď za hranicou je závora, ktorá križuje pristávaciu dráhu vojenského letiska. Sranda, u nás vlak tu lietadlo.

Konečne sa dostavil pocit víťazstva, na 13. deň cesty. Slávnostná fotka spravená, rýchlo rozložiť stan (ešte že je naozaj do 22 vidno). Jedinú zlosť som mal, keď som zistil, že podložie v kempe je piesok. Utlačený, ale piesok. Ach, úplne mi to znechutilo celý deň, keď po návrate zo sprchy riešim zasra.... teda zababrané mokré šľapky plné piesku a problém, ako si ľahnem do stanu. Ach, pocit tohto chvíľkového zúfalstva ma dnes ráno našťastie prešiel, nahodil som si regge hippies náladu a idem si užiť pár dní dovolenky a oddychu pred trajektom do cieľa afrického kontinentu.

Veľmi sa mi páči Cañada .... Bernardín s rohami

---

Deň 14 3.8.2022 -
Vespa 43KM Pešo 16KM
Gibraltar

"Byl jsem okraden"

Počas fotenia som si všimol že nápis na boku Vespa voľajako nesedí. Pri pohľade z blízka ma skoro vystrelo, napis je pri V odtrhnutý a celý posunutý. Neviem presne identifikovať čas, ale veľmi pravdepodobne sa to udialo v Granade na verejnom parkovisku priamo v centre. Na večernej fotke bol ešte v poriadku, ale neskôr behom nasledujúceho dňa už nie. Niekto sa ho pokúsil ukradnúť, je to vlastne taká "kovová" nálepka a keď sa v slabom mieste zlomila, vykašľal sa na to. Miestny ? turista ? opitá hlava ? kto vie ....... čo už. Voľajako som to opravil a neostáva nič ine, len si nápis objednať.

Kemp

Moj kemp v ktorom bývam sa nakoniec ukázal v tom najlepšom svetle. Ráno cestou na hygienu sa mi zdravilo viacero zamestnancov, ktorí pôsobili tak trochu inak. Pri kúpeľniach sedelo na lavičke viacero dospelých a vtedy mi to cvaklo. V kempe je taktiež sociálne zariadenie, kde sa starajú o ľudí pravdepodobne prevažne s mentálnym hendikepom. Časť z nich teda asi pracuje pre správu kempu, strihaju kríky, kvety a polievajú stromčeky. Myslím že je to perfektná idea. Pri jednom karavane som zahliadol rodinku, ktorá je na dovolenke s ležiacim chlapcom na špeciálnom lehátku, obdivuhodné..... To si človek tak uvedomí, aké má vlastne šťastie.

Nič, podme niečo veselšie.

Ráno teda "prvý" dovolenkový deň beriem vyvetrat stoličku k moru. Rozložím sa a píšem príbeh na blog, počúvam hudbu a len tak ťukám do mobilu, proste si to tak užívam po svojom. Myslím že som to spomínal, nie veľmi obľubujem slanú vodu. Z princípu vojdem do mora aspoň po kratasy. Samozrejme kauza piesok pokračuje, keďže na mokré nohy a šľapky sa lepí úplne excelentne. Neviem to celkom vysvetliť, ale vadí mi ten pocit nalepeného piesku na nohách o tele ani nehovorím.

Okolo obeda sa vyberám skúmať Gibraltar.

Španielska časť, mi za bieleho dna pripomína geto. Nič v zlom, ale v jednej časti mesta sú malé kockaté prízemné domčeky ktoré majú zamrežované okná. Takto to pôsobí a nasleduje hranica, prechádzam bez kontroly. Takto nejak si predstavujem asi hranicu medzi USA a Mexikom. Akurát tu, sem tam niekoho skontrolujú, ale skutristov a cyklistov nerieši nik. Na moje šťastie tesne po prechode sa rampy zatvárajú (ako som spomínal hneď za hranicou, sa nachádza plne funkčná Letisková dráha ktorú križuje jediná príjazdová cesta na Gibraltar) Perfektná atrakcia, hneď je vidieť kto už len rutinne znudene čaká a kto je turista. Odlieta vojenský Hercules (aspoň myslím) než spracujem tento zážitok a odchadaam o niekoľko minút odlieta linka British airways a neskôr pri obede s výhľadom na dráhu odlieta easyjet. Obed som si zaobstaral anglicky v morrisons a spomínam na časy keď som chvíľu fungoval v UK.

Je to naozaj kultúrny mix, a stretnúť môžte v celom meste ľudí na kolobežke v oblekoch, alebo robotníkov v montérkach. Stavebný boom tu beží na plné obrátky a zo samotného mesta mám pocit akoby z bývalej vojenskej pevnosti vyrástlo turistické centrum. Čo je v podstate aj pravda, pretože mám dojem že tu žije veľa majetných Angličanov a ceny ponúk unytovania a hotelov to len potvrdzujú. Než som sem prišiel, veril som že nájdem v bočnej uličke inda ktorý bude mať magnetky za euro ( takto to totiž niekde býva, napr. Florencia, Pisa dokonca aj vo Valencii či Barcelone) no tu som u inda v bočnej uličke za 1x monster, 1x 0.5l vodu a magnetku platil 8.50£.(magnetky od 2.50£ tie škaredé až po 4£ za tie pekné) Uf, teda lacné to tu nebude a mením názor že tu pracujúci a žijúci Angličania sú za trest, to skôr so šťastím za odmenu. Pochodil a pojazdil som takmer všetko a zisťujem že samotný šutrák je spoplatnený vstupom do "prírodného parku" 16£. Je možné sa dostať doňho pešo, samozrejme je potrebné zdolať prudké stúpanie, alebo lanovkou za 34£ (tam aj späť, v cene je aj vstupenka)

Dobré skutky

Pri pokladni lanovky som si všimol, že pánovi z rodinky vypadol z vrecka lístok na lanovku. Zdvihol som ho, no za ním som už nemohol pretože odišli do budovy za pokladňami. Pani z pokladne vyšla von a lístok im ochotne zaniesla, za čo mi poďakovala. No ja si lístok zatiaľ nekupujem, idem skúsiť vstup pri Moorish Castle. Tam mi chlapík prezradí, že lístky predáva do 18:30 a ten čas aj zatvárajú rôzne prehliadky (bunkrov, jaskyňu atď) ale mimo času 9:30-18:30 je možné vstúpiť bez lístka. Keďže môj budget sa neplánovane vyčerpal na pneumatiku (80€) a na magnetky som už minul taktiež značnú časť rozpočtu, krotím svoje vášne a plánujem teda ranný výstup na skalu. Atrakcie oželiem, ale určite bude hora ráno bez más turistov.

Prikladám aj záznam z Google máp, skúter je tu proste úplná paráda. Totálny mix kultúry Anglicka a Španielska, daňové výhody umožňujú lacno tankovať a napokon som sa dočítal že je tu už asi registrovaných viac firiem ako obyvateľov. Prikladám link na článok ktorý ma celkom zaujal a čo to vysvetlil o pomeroch.

Večer sa teda vraciam do kempu a na pláž užiť si koniec dňa. Keď prichádzam tesne pred zotmením, veľké rodinky odchádzajú a tak tu ostávam sám s hudbou v ušiach až do zotmenia. Už len znova vyriešiť ten nešťastný piesok, ale mám trik. Na rozkladacej stoličke, proste počkať na chodníku až nohy vyschnú a tak skočiť rybku z chodníka do stanu Len ten skok mi ešte nevyšiel .....

Ráno teda skorý budíček a ide sa zdolať šuter

---

Deň 15 4.8.2022 -
121KM Vespa 21KM Pešo
Gibraltar - Tarifa - Gibraltar

7:00 budíček - 7:40 už pod kopcom. Zaparkoval som to pred rampami pod Moorish Castle a okolo vrátnika do parku prešiel akoby nič. Výzbroj bolo odhodlanie a šľapky s ponožkami.

To keby ma náhodou pristihli že nemám lístok, zahrám to na Čecha nech nám nerobím hanbu. Nie nie, situácia ma prinútila, keďže moje botasky ešte schli. V kempe, ktorý je fakt asi len 3 minúty pešo od mora je počas dna celkom vysoká vlhkosť a ráno rosa. Vyprané tričká ani poriadne neschnú, čo je horšie že mám o to väčšiu spotrebu 3-4 za deň.

(ponožky: po jednej letnej skúsenost, keď mi nie že opálilo, ale prepálilo nárty - sú ponožky v šľapkách nevzhľadná, ale ozaj praktická voľba)

Výstup na kopec mi trval niečo jemne cez hodinku, na skywalk gibraltar (vyhliadka) som bol toho dňa prvý turista. Teda podľa informácií chlapíka ktorý pred príchodom návštevníkov umýval sklenené zabradlia. Umýval ich iba z vnútornej strany, takže to podľa mňa dosť flákal

Ako turista sa nedostanete všade, skala má stále množstvo funkčnej vojenskej techniky ktoré sú ohradené plotom a bránou, no aj tak je to fajn prechádzka. Prudké kopce nemusíte zdolať, ako som minule písal - lanovka Vás vyvezie až hore, alebo je možné pri lanovke v meste využiť turistické mikrobusy.

Opice

Najviac sa zdržujú na Charles wall, na ktorého konci (hornom) je bod kde im dávajú jedlo. Teda opičí ristorante. Nekŕmiť, nedotýkať, nehladkať a žiaden očný kontakt sú jedné z mnohých upozornení na tabuliach. Nedbám na upozornenie a očný kontakt udržujem, dosť ťažko sa fotí živý objekt keď pozeráte do blba. Všetko dopadlo úplne perfektne, naozaj sa oplatí byť prvý a nerušene bez davu fotiť. Výhľad som bohužiaľ nemal úplne skvelý, zaútočil na mňa mrak a rozhodol som sa nečakať viac než ustúpi a dal sa na ústup ja. Ako som spomínal, neplatiaci turista sa na všetky "atrakcie" nedostane teda jaskyňa, O'Hara's Battery (ktoré je aj tak pre rekonštrukciu zatvorená) a podobné, čo mi ale až tak nevadilo. Niektoré bunkre sú ale voľné prístupné. Cestou dole už turizmus bežal naplno a mikrobusy vytvárajú na uzkej spleti chodníkov zápchy. Keďže som si zle vyrátal vodu, potešil sa kaviarni pri Jaskyni (bola zatvorená) takže stačil aj suvenír shop. Kdeže predávajúca suvenírov plašila opice palicou, akože regulérne od pokladne keď mi blokovala vodu, vzala s pod putlunoalicu a hodila junk stojanu s naramkami po opici. Akože nie že moment, vybavím si niečo. Proste len tak z ničoho nič, vytiahla, šmarila a život ide dalej. Na chvíľu som si presne takto predstavil exotickú Indiu

Dôveruj ale preveruj

Na wécku si chlapík pri umyvadle nabral mydlo, stlačil kohútik aááá nič. Ďalšie umývadlo aáááá nič, tak sme spoločne zistili že nejde voda a zišli schodami nižšie na dámske, kde sme už od dverí videli nápis a prekryté umývadlá: nejde voda. Chudák chlapík, dlane plné mydla a ešte ich tak aj mal spojené celú dobu, aby mu ani kvapka nevytiekla V tom ako hrdina vyberám antibakteriálne vlhčené obrúsky, ktoré sa snažím mať vždy pri sebe. Niekoľko krát mi už pomohli v podobných problémoch.

Takže spokojnosť na dušičke a ešte som aj ušetril na vstupe a lanovke. Ďalší point dňa bolo mestečko Tarifa, kde sa spája more a oceán.

Priamo k majáku, kde sa nachádza najjužnejší bod kontinentálnej Európy sa bohužiaľ dostať nedá. Teda legálne určite nie, priamo na malom polostvove je bývalá vojenská pevnosť uzatvorená.Parkol som to do klanu Vespa a na moje veľké potešenie sa na ľavej strane nachádza malá mestská pláž. Sú tam nie len že sociále na prezlečenie a wécka, ale aj sprchy. Takže to znamená jediné, kúpanie ..... poprosil som starší manželský pár či mi ošéfujú veci a šiel okúsiť more. Mal som predstavu že bude teplejšie uorostred lena, ale buď som bol extrémne rozhorčený mne toto schladenie prišlo vhod. Rovnaká situácia sa opakovala na strane pravej, teda Atlantiku. Tu je ale pláž obrovská, rozľahlá s naporom vetra a na sprchu teda utekám naspäť na mestskú.

Výhľad na cieľovú destináciu bol perfektný, Afriku - Maroko bolo vidno z takmer celého pobrežia.

Tesne pred kempom v La linea de la Concepcion (susediace mestečko s Gibraltarom) si dávam poslednú kráľovskú Španielsku večeru ..... Kebab menu za 5.50€ a vlastne trénujem na veľké finále

---

Deň 16 5.8.2022 -
145KM Vespa 65KM Trajekt
Algeciras - Tanger med - Chefchaouen

Poznáte tú scénu z filmu, keď vojde chlapík do baru a tam všetci stíchnu, hudba prestane hrať a každý pozerá len naňho ? Aj o tom to bude dnes, ale poďme pekne od začiatku.

Ráno teda padlo definitívne rozhodnutie, prejsť na druhú stranu. Našťastie len fyzicky, k čomu som potreboval trajekt. Možností je viacero a teda trajekt Algeciras - Tanger med, alebo Ceúta (čo je malá oblasť patriaca Španielsku, rovnako ako Mellila - áno, ani ja som nemal šajn, že Španielom patrí aj malé uzemie v Maroku. 2x)

Trajekt Algeciras - Ceuta je lacnejší (cca 55€), ale na hraniciach je údajne omnoho väčšia fronta a čakačka. Voľba teda padla na trajekt priamo do Tanger - med, čo je prístav ďalej od samotného mesta. Pasovú kontrolu je možné absolvovať priamo na lodi, čo ušetrí čas na hranici. Lístok teda 77€, na výber je viacero spoločností. Je možné že pri kúpe vopred, určite v závislosti aj od dátumu je cena rôzna. Ja som to ale predpokladať vopred nevedel. Jediné čo som riešil v období keď sa mi podarilo dostať už na Gibraltar, bola cesta naspäť. Časovo to domov stihnúť včas a ešte si aj pár dní voľna "užiť", nieje už takmer určite možné. Možnosti boli v podstate dve. Gibraltar, hneď Maroko a rovno to otočiť domov takmer v jeden deň, alebo skrátiť si cestu trajektom. Nebol som myšlienke trajektu úplne naklonený, je to používanie tak trochu skratiek a nie oddrená cesta (samozrejme neodsudzujem to,len som proste chcel celú cestu pôvodne absolvovať tam aj späť po vlastných). Matematika nepustí a najlepšia možnosť je použiť trajekt z Tangeru do Janova. (prípadne je možnosť využiť trajekt z/do francúzskeho Séte, alebo Barcelona) Cenu sa mi podarilo najlepšiu dohľadať na 8.8 23:59 za 198€ do Janova, čo je určite lacnejšie ako trajekt do Španielska+ palivo, kemp...... a ušetrí to 5 až 6 dní rovnakej cesty ktorú som už absolvoval (samozrejme existujú aj iné, ale časovo bez šance zvládnuteľné v danom termíne) To sú presne tie dni ktoré môžem stráviť na Gibraltare, a Maroku ..... okej, lákavá je plavba veľkou loďou na akej som sa ešte nikdy neplavil. Cesta by mala potrvať 2 dni a v Janove sa vylodit, ako starý morský vlk 11.8 z rána. Neskôr si zmením meno na kapitán, kapitán Signor

Lístok som si teda kúpil cez dirrectferries na 12:30. Trajekt poznám z Chorvátska, ale toto bolo niečo úplne, úplne iné. Obrovské doky, kamióny, 4 aj 5 pruhov a tabule kto má kam smerovať. Neskôr nás označila na prvom stanovišti slečna podľa lístka lodnej spoločnosti (netrebalo ho tlačiť vopred, ale bolo by to rýchlejšie) Neskôr nás triedili na parkovisku pracovníci lodnej spoločnosti, a ten môj ktorému som ukázal číslo rezervácie v mobile mi doniesol vytlačený lístok, odniekiaľ. Na oplátku som mu strážil kolobežku, keďže to bol chyták a pohyboval sa po obrovskom pakrovisku na elektrokolobežke. Konečne prišiel ten moment nalodenia, pracovníci ma popohnali dopredu. Úplne dole teda smerovali kamióny a ja, moje obavy hneď vyriešil šéfik ktorý povedal, nechaj motorku tu a my sa postaráme. Hneď na to nabehol pracovník a prigurtnoval Vespu o podlahu. Cestou ma zastavil ešte lodník, ktorý sa pýtal či som fakt došiel zo Slovenska až sem. Taktiež má Vespu, nechápavo krútil hlavou a potľapkal ma po rameni. V ten moment, som precitol a vošla do mňa emócia a myšlienka, ono sa to fakt deje. Nedávno to boli ešte len plány na papieroch a srandovné reči o tom či a ako donesiem domov opicu.

Plavba bola fajn, prvá skúsenosť s ozajstným trajektom. Je tam bufet, malá reštaurácia a dokonca aj malá komôrka na modlenie. V celej oblasti Gibraltáru sa ponúkajú vyhliadkové plavby, ktoré sľubujú delfíny,kosatky, veľryby a dokonca aj nejakú v anglickom mene sperm-whale. (lístky stoja podľa dĺžky myslím 45€-65€) Tak som dúfal že sa možno z trajektu niečo podarí a veru. Priamo pri lodi som na jeden moment zachytil aj na videu delfíny. Malý roj, kŕdeľ ? Nenapadne mi v momente ako sa pomenúva toto zoskupenie.

Kultúrny šok

Z trajektu som vychádzal ako prvý, k údivu ma ešte priviedla dvojica Francúzok, žien ktoré kamiónom prevážali kone. Áno, dve ženy... jedna šoférovala von ten kamión z trajektu do ktorého predtým nacúvala. Takže smerové tabule v angličtine zatiaľ okej a vymotať sa z prístavu bolo jednoduché až po hraničnú kontrolu. Colník ma smeroval do samostatného pruhu, kde sa ma pýtal či mám malú bielu kartičku. Ktorú som teda nemal, volajme to nejaká doložka. Skontroloval pečiatku v pase, vypýtal si techničák a odovzdal ho niekde vnútri. Zatiaľ zisťoval rôzne veci, ako napríklad či mám dron, aké veci mám v taškách a podobne. Pýtal sa kam idem, na čo mi odpovedal že fajčiť a užívať si drogy. No chcem vidieť frajera, čo by mu odpovedal že héj. Mal som síce malý technický problém, ktorý mi pomohol veľmi ochotne vyriešiť iný colník keď mi požičal jeho súkromný mobil s internetom. Doložka vybavená a mohlo sa raziť. Na hranicu som stretol ešte dvojicu mirai, muž a žena z Talianska sú na ceste na Piaggiom Ciao, niečo ako naša babeta po trase Paríž - Dakar až do senegalu a že ja som blázon.

Prvý a jediný stop na dnes bolo mestečko Chefchaouen (mestečko ktoré je známe, že ho obyvatelia maľujú na modro) ktoré som vyslovoval ako sa píše. Neskôr som prijal názov hovorovo šefšuen. Cestu som plánoval skratkou, nie po hlavnej ceste naokolo ale priamo krížom k Tetouan-u dedinami. Pre istotu som pri prvej možnosti chcel natankovať, ale bol to boj. Práve sa skončila nejaká motlitba a húfy ľudí v dedine sa vyvalili všade okolo z mešity, ako mravce z mraveniska. Zrazu nastal na ceste v dedine chaoz a ja som nevedel čo mám robiť. Miestny vytrubovali, hulákali na seba. Ále toto si chcél predsa, ........ to je tá pravá atmosféra tu to máš a buď šťastný. No ozaj som nevedel či sa mám drať dopredu ako skúter, alebo čakať. Nakoniec som to predral a smeroval na benzínku kde ma čakal húf detí a chlapík čo pobehoval od stojanu k stojanu s bundžou peňazí v ruke. Aha, karta mi je k prdu takže naspäť do centra dediny do zmenárne. Našťastie sa situácia už ukľudnila, takže to šlo raz dva. Výdavok v drobnom som chlapíkovi naznačil, aby rozdal pri mne stojacemu davu detí a niečo si nechal. Matematika je celkom jasná, stačí len pri cenách posunúť desatinu čiarku. Kurz je 1€ k 10 dirhamom. Bohužiaľ to nemám na kamere keďže, sa odporúča pýtať súhlas ľudí a nejak som na to v šoku udalostí aj zabudol.

Vyvrheľ

Presne takto som sa cítil celú cestu skratkou. Úplne naj moment považujem dedinu, ktorou som prechádzal - nepamätám si jej meno. Pamätám si len tie pohľady, na hlavnej ceste davy stojacich ľudí, hlavne mužov prevažne odetých v pyžamách (alebo ako sa ten úbor volá) Pristavil som pri obchode o veľkosti našej panelákovej obývačky, vybral dve plechovky colaloka. Šéfik ktorému v obchode pomáhal malý syn niečo povedal. Tak som ukázal hrsť drobných a vybral si. Chvíľu mu trvalo než sa namna pozrel a obslúžil ma. Myslím že trocha pohŕdavo. Čo ale neplatilo o zvyšku dediny, deti ktoré sa z ulice zbehli k obchodu ... pohľady osôb stojacich na ulici. Prial som si byť čo najskôr preč a colu som si radšej vypil za mestom. Pfuuuuuu , v ten moment som mal pocit, ak to bude celú dobu takéto. Našťastie, pri Tetouane som sa napojil na hlavnú cestu a všetko už bolo iné. Na vstupe do mesta stála hkiadka, ktorá sa ma len opýtala odkiaľ som a či je všetko v poriadku. Skôr zo záujmu, ako kontrole.

Chefchaouen

Okolo piatej som dorazil na miesto činu a zistujem že hotel je priamo v medine, kam sa neviem dostať skútrom. Bol som poučený, že ma budú lákať rôzny sprievodci za poplatok a pdobne. No nechal som sa aj tak zlákať, predavač ovocia Ahmed sa ma ujal a pomohol mi s batožinou a nájsť hotel. Ukázal mi aj cestu ako sa dostanem k motorke, ktorá bola pri jeho dome a jeho sused mi sľúbil že na nu dohliadne. Priamo pred jeho dverami, samozrejme za poplatok. Takže nosič batožiny 50 a 50 za stráženie. Poučenie, drobné po vreckách mať pripravené pre takéto účely.

Hotelík veľmi odporúčam, 18€ noc s raňajkami priamo v samotnom centre. Fotky asi napovedia viac. Všetko ako to poznáme z filmov, úzke uličky, hudba a predávajúci kade čoho. V meste to žilo minimálne ešte po 23 ked som si šiel ľahnúť zo strechy, kde ma hotelík sedenie a výhľad na celé mesto pod horami......

Sedel som tam asi 3 hodiny a len tak sa kochal, čakal či miestny kebab ktorý som zjedol nebude mať následky .......