Anketa:
Pyramídy Giza, Egypt - Bod záujmu - Tip na Výlet
Pyramídy sú jedným z najznámejších symbolov starovekej egyptskej civilizácie. Najznámejšie a najväčšie sú pyramídy v Gize pochádzajúce zo 4. dynastie (asi 2589 - 2454 pred n. l.).
Veľká pyramída v Gíze (známa aj ako Cheopsova alebo Chufevova pyramída) je vysoká 138 metrov (pôvodne mala asi o 10 m viac) a šírka základne je neuveriteľných 230 m. Pyramída je vybudovaná z lokálneho žltého vápenca. Na obloženie pyramídy sa použil biely turský vápenec. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Vnútorné komory, chodby a stropné dosky sú z asuánskej žuly. Každý kváder, vrátane obloženia, je individuálne opracovaný, aby zapadol presne na určené miesto. Vo vnútri má Veľká pyramída tri komory a Veľkú galériu.
Rachefova (Chefrénova) pyramída je druhá najväčšia a polohou prostredná z pyramíd pri Gize. Pôvodne bola vysoká 143,5 m (dnes 137,3 m), jej pôvodná základňa mala 215 m. Jej pôvodné obloženie sa zachovalo len na jej vrchole. Aj keď je menšia ako Cheopsova pyramída, pôsobí vyšším dojmom. Môže zato umiestnenie na vyššom mieste, ako aj strmší sklon stien.
Menkaureova pyramída je najmenšia pyramída, ktorá sa v Gize nachádza. Základňa pyramídy meria 108,4 m a vysoká je „iba“ 66,45 m. Na stavbu sa použilo väčšie množstvo žuly, čo bol prestížnejší materiál ako pieskovec. Bola to vraj najkrajšia pyramída vďaka obloženiu. V dolnej tretine z asuánskej červenej žuly, v strednej tretine z bieleho turského vápenca a špička znovu z červenej žuly.
Spôsob stavby pyramíd je zahalený rúškom tajomstva rovnako ako aj dokonalá geometrická precíznosť a presnosť stavby. Predpokladá sa však bežný postup stavby pomocou rôznych drevených pomocných zariadení. Kusy kameňa vylamovali v kameňolomoch drevenými kladivami, do kvádrov ich opracúvali dlátom a dreveným kladivom. Ťažké kvádre posúvali po guľatých brvnách, ktoré museli byť vždy vlhké. Každý kváder musel zapadnúť na svoje miesto. To je obdivuhodné, ak si uvedomíme, že priemerná hmotnosť jedného kvádru Cheopsovej pyramídy je asi 2,5 tony a je ich tam použitých 2,5 milióna. Podľa Herodota pyramídu za vlády Chufua stavalo 20 rokov asi 100 000 ľudí, čo sa dnes z viacerých dôvodov pokladá za nereálne.
Články:
Fotogaléria:
23.03.2007 - Awia

Detaily:
Krajina: | Egypt |
Región: | Údolie Nílu |
Typ: | Zaujímavosť |
Pridal: | Awia 23.03.2007 (03:37) |
Poloha: | N 29.981 E 31.134 |
Približná poloha: | nie |
Čitatelia: | 12972 |
Nadmorská výška: | 57.0 m n.m. |
Povrch: | asfalt |
Mapa: Zobraz miesta v okolí na Dynamickej Mape
Body v okolí:
Body vo vzdialenosti do 50 km. Zobraz body v okolí na mape.
Č. | Názov: | Typ: | Vzdialenosť: |
---|---|---|---|
1. | Sakkara, Egypt | Pamiatka | 14.8 km JV |

Moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!