Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 568 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

VR46 - motosvet.sk

Anketa:

Tvoja prvá motorka bola:

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (25 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (34)  [Verzia pre tlač] Tlač

Motoride expedition Egypt alebo na dvoch kolesách k pyramídam 1/3

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 23.03.2007 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 31033 [Mototuristika - Afrika - Cestopis]

Túto výpravu sme začali plánovať kedysi koncom roka 2004. Postupom času naberala čoraz vážnejšie črty, a tak sme sa naplno pustili do vybavovania všetkých potrebných záležitostí - termínu odchodu, dĺžky trasy, dovolenky, administratívy, technickej prípravy, rozpočtu a podobne.

Počas roka 2006 sme postupne všetko vyriešili a pribrali k sebe Francúza na novom BMW R 1200 GS. Zhodou okolností sa termín nášho plánovaného pobytu v Egypte prekrýval s termínom konania púštnej Rely Faraónov, na ktorej mal štartovať aj náš Jaro Katriňák. Nakoniec neštartoval, ale rely sme chceli aj tak vidieť. Toto všetko sme zaznamenávali aj na stránku egypt.motoride.sk, na ktorej sme v deň odchodu spustili aj živé sledovanie. Konečná zostava teda vyzerala takto:

  • Tomáš Hajduch - Awia (Tomáš Hajduch), 25 rokov, z Košíc, BMW R 1150 GS, r. v. 2002,
  • Peter Herghott Fischer (Peter Fischer), 24 rokov, zo Svätého Jura, Honda XL 1000 V Varadero, r. v. 1999,
  • Francuz (Igor Krajčo), 35 rokov, z Trnavy, BMW R 1200 GS, r. v. 2005.

Kompletná trasa výpravy: Trasa Motoride Expedition Egypt 2006

Deň 1. – 4.: Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Turecko

Pamätník Shipka, Bulharsko

Slovensko sme opustili vo štvrtok 14. septembra. Na Zelenči sa stretol Herghott s Francúzom a spolu prešli až k rumunským hraniciam, kde počkali na Awiu. Plánovali sme dostať sa čo najbližšie k mestu Cluj-Napoca, ale kvôli navigátorskej chybe sme sa asi štyri hodiny motali po poliach okolo Satu Mare.

Ďalšie tri dni sa dajú nazvať čistým presunom. V Bulharsku sme sa zastavili pri pamätníku Shipka, v Turecku sme sa neúspešne pokúsili pojazdiť si po soľnom jazere Tuz Golu. Čím južnejšie sme šli, tým väčšie teplo bolo – pred sýrskymi hranicami už ďaleko nad 30 stupňov.

Deň 5. – 8.: Sýria

Prechod z Turecka do Sýrie bol dosť kontrastný. Je tu väčšia chudoba a podľa toho vyzerajú ľudia, autá a mestá. Na druhú stranu je tu benzín asi za 18 Sk a chutné jedlo za pár korún. Cesty sú kvalitné, premávka na prvý pohľad chaotická, ale bezpečná. Prešli sme mestá Aleppo, Hamá a Homs, odkiaľ sme smerovali východne na Palmýru. Tam sa po ťažkom rozhodovaní Herghott od chalanov z rodinných dôvodov odpojil. Domov sa vracal po rovnakej trase. Ďalej píše Awia.

Bagdad Cafe 66 - tu sme si dali čaj, samozrejme zadarmo...

S Francúzom sme pokračovali podľa plánu – spali sme v Bagdad Café, čo je pohostenie v púšti na križivatke na Irak. Tam ma nečakane prepadlo prechladnutie, ktoré mi dalo v nasledujúcich dňo riadne zabrať. V hlavnom sýrskom meste Damask prišiel asi najdramatickejší moment celej cesty – na olejovej škvrne v asi stokilometrovej rýchlosti som dostal šmyk. Našťastie to všetko prebehlo s minimálnymi škodami na zdraví aj technike. Keď som videl, že motorka je v pohode, vedel som, že to nevzdám a budeme pokračovať.

Nasledoval únavný nočný presun do Jordánska. Za hranicami bolo našou jedinou prioritou nájsť hotel. Vzhľadom na moju chorobu som nemohol spať vonku a vedenia sa ujal Francúz. Naše hľadanie nocľahu narušila po zuby ozbrojená vojenská hliadka, ktorá nás zastavila na krajnici. Noc v cele sa nakoniec nekonala a vojaci nám aspoň poradili hotel v meste Al Zarqa neďaleko Amánu.

Deň 9. – 11.: Jordánsko

Prvý jordánsky deň sme trochu relaxovali a nikam sa nenáhlili. Až okolo obeda sme vyrazili smerom na mesto Jerash, nazývané tiež Pompejami východu. Prehliadka zrúcanín zachovaného antického mesta nám zabrala dosť času a tak sme sa náhlili, aby sme k večeru dorazili k Mŕtvemu moru. Blízkosť Izraela bolo cítiť podľa stále častejších vojenských hliadok a check pointov, kde sa vojaci stále dookola vypytovali tie isté otázky. Kto, odkiaľ, kam, na motorke, ako dlho atď... V tento deň sme však už spali pri Mŕtvom mori.

Petra, Jordánsko

Nasledujúce ráno bolo oddychové. Kúpanie v liečivom a neskutočne teplom Mŕtvom mori a v bazénoch. Jordánske lieky, ktoré som si vybral v Al Zarqe, zaúčinkovali a choroba mi začala ustupovať. Nasledoval presun cez jordánske masívy a zastávka bájnej Petre, ktorú sme si pozreli ešte pred západom slnka. Bol to večer, keď začal ramadán, moslimský náboženský sviatok, ktorý je charakteristický pôstom počas dňa a trvá mesiac.

Nasledujúci deň sme sa pri ceste na juh zastavili v známej červenej púšti Wadi Rum. Keďže nás správcovia parku nechceli na motorkách do púšte vpustiť, pokračovali sme až do Akaby, kde sa začala neskutočná administratíva a čakanie na trajekt to Egypta.

Deň 12. – 16.: Egypt

Viac ako 18 hodín nekonečného čakania, behania od okienka ku okienku, z paluby na palubu, prebdená noc a vstúpili sme na egyptské územie v Nuweibe. To sme však ešte netušili, že nás čaká ďalší štvorhodinový maratón papierovačiek, ktorý okrem iného vytiahol aj kôpku dolárov z našich peňaženiek. Vitajte v Egypte...

Pokračujeme krížom cez Sinaj smerom ku kláštoru Sv. Kataríny. Prekvapujú nás husté policajné kontroly, ktoré uberajú na nálade. Spestrením bolo ale posedenie v beduínskej osade, kde sme doplnili sily pri šálke čaju a kávy. Ku kláštoru prichádzame popoludní a je už zatvorený. Po tom ako nás milo obral majiteľ miestnej reštaurácie o cca 600 Sk za dva hot dogy sme pokračovali na západné pobrežie Sinaja, kde sme našli hotel.

Luxor, Egypt

Nasledujúci deň sme dorazili do známeho letoviska Hurghada, kde sme si dopriali jeden deň bez jazdenia. Oddýchnutí smerujeme k Nílu do Luxoru. Zastavuje nás však policajná kontrola, musíme hodinu čakať na konvoj. Od tohto momentu sme sa z nekonečných konvojov nevedeli dostať. Jazda v konvoji je pomalá a v tom teple neuveriteľne únavná. Po prehliadke západného brehu Luxoru chceme pokračovať ďalej na juh podľa plánu na Asuán, avšak asi po 35 km nás zastavuje hliadka. Ďalej to nepôjde. Najbližší konvoj pôjde nasledujúci deň ráno o deviatej... Tu niekde pretiekol náš pohár trpezlivosti a povedali sme si dosť. Toto miesto ostane najjužnejším bodom našej cesty, točíme sa a smerujeme domov.

>

Pridané: 23.03.2007 Autor: Tomáš Hajduch - Awia pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (25 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (34)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku: