Nórsko - Švédsko, Oslo - Štokholm 1/2

Cesta do Škandinávie

Začnime teda pekne po poriadku. Ako sa vôbec do týchto dvoch krajín dostať? V dnešnej dobe existujú dva spôsoby: suchozemský a morský. Ak nie si fanúšikom trajektov a mora, máš morskú chorobu, alebo si proste len myslíš že je nemožné, aby niečo čo vezie niekoľko desiatok áut, ťahačov s návesmi a 1 km vlakových vozňov plávalo na vode, neznamená to že sa nemôžeš do Škandinávie dopraviť po vlastnej osi.

Suchozemská cesta vedie cez Nemecko do Dánska. Dánsko sa rozprestiera na polostrove a viac ako 400 ostrovoch z ktorých najväčšie sú Sjaelland a Fyn. Na ostrove Fyn sa nachádza mesto Odense a na ostrove Sjaelland sa nachádza hlavné mesto Dánska Kobenhavn. Suchozemská trasa vedie cez obe tieto mestá a cez dva veľké mosty spájajúce tieto ostrovy, z ktorých jeden je momentálne najväčší v Európe a druhý most je na druhej priečke tesne za ním. Prvý menší most spája ostrov Fyn s ostrovom Sjaelland. Patrí mu taktiež aj druhá priečka vo svete v kategórii najväčší rozpon medzi nosnými pylónmi, ktorý je niečo viac ako 1,6km. Jeho pylóny sú vysoké 254m a sú najvyšším bodom Dánska. Platí sa na ňom mýto 15 € za motocykel a 28 € za automobil. Viac sa o tomto moste dozvieš na www.storebaelt.dk/kollage/english kde nájdeš krátky popis mostu a aktuálny cenník. Na ceste do Švédska nás však čaká ešte ďalší most, ktorý spája Dánske hlavné mesto Kobenhavn so Švédskym Malmö. Tento most je najväčším mostom v Európe s kombinovanou automobilovou a železničnou dopravou. Skladá sa z troch úsekov: podmorského tunelu dlhého 4 km, umelého ostrovu dlhého 4 km a samotného mostu dlhého 8 km. Mýtne je na tomto moste 17 € za motocykel a 32 € za automobil. Viac informácií je znovu na stránke osb.oeresundsbron.dk/frontpage/?lang=1 kde sú aktuálne ceny a informácie o moste.

Morská cesta je rovnako nákladná ako suchozemská, je však samozrejme rýchlejšia. Keď sa zrátajú náklady na benzín, (zachádzka cez Dánsko je okolo 350km ak sa ráta najkratšia možná trasa Bratislava – Malmö) a mýto na mostoch, vyjde ti zhruba cena trajektu. Takže ak chceš vidieť kus krajiny a nechceš sa plaviť po mori trajektom je pre teba vhodná suchozemská trasa. Ak sa zase potrebuješ dostať čo najrýchlejšie do Švédska je pre teba vhodná Morská trasa. No a keď už hovoríme o morskej trase tak poďme sa bližšie pozrieť na trajekty. Medzi Nemeckom a Švédskom premávajú dve spoločnosti Scandlines a TT-line ktorých ceny sa líšia len minimálne. Scandlines je veľkou spoločnosťou a vo svojej podstate hlavným prepravcom v tejto oblasti. TT-line sú menšia konkurenčná spoločnosť. Pre kompletnú mapku všetkých možných spojení je dobré si kliknúť na mapku Nemecka na www.aferry.de kde sú zobrazené všetky trajektové spojenia medzi Nemeckom, Dánskom, Švédskom a Nórskom. Najvhodnejšie prístavy na cestu do Švédska sú Rostock a Sassnitz. Rostock je významné prístavné mesto s veľkým prístavom, ale podľa mňa je lepšie ísť do Švédska cez Sassnitz. Ma to viaceré dôvody. Prvým je významnosť mesta Rostock ako prístavu. Z Rostocku sú viaceré spojenia do Dánska, Švédska a Fínska a pristav je významný aj z priemyselného hľadiska. Tým pádom je smerom na Rostock v Nemecku omnoho väčší tranzit ako smerom na Sassnitz. Ďalším dôvodom prečo ísť cez Sassnitz je asi o 50 € nižšia cena trajektu do Švédskeho Trelleborgu, keďže Sassnitz je omnoho bližšie k Trelleborgu z čoho logicky vyplýva aj tretí dôvod prečo ísť tadiaľto a to ten, že cesta zo Sassnitzu do Trelleborgu trvá o 2 hodiny menej ako z Rostocku. Za zmienku ešte stojí možnosť zarezervovať si miesto v daný deň a danú hodinu. Na stránke Scandlines je možnosť rezervovať si miesto, je to bezplatne a k ničomu ťa to nezaväzuje. Keď proste nestihneš prísť načas, alebo vôbec neprídeš, nič sa nedeje. Ak však všetko stihneš, budeš mať 100% záruku že sa na daný trajekt dostaneš aj v špičkových vyťaženiach cez prázdniny. Funguje to jednoducho. Treba prísť min. pol hodinu pred odchodom trajektu, nasmerovať sa do pruhu pre rezervácie, tete pri okienku ukázať vytlačenú A4 z ich www stránky, že si si miesto zarezervoval, zaplatiť a absolvovať štandardnú procedúru. Tvojou výhodou bude, že budeš v pruhu, ktorý sa naloďuje ako prvý. Až keď sú nalodení všetci so zarezervovanými miestami, začnú sa naloďovať ostatní čo prišli.

Existuje samozrejme nespočetné množstvo variantov ako kombinovať trajekty a dĺžku cesty po pevnine. Napríklad taká sucho/morská varianta je kratučký 1 hodinový trajekt z Nemeckého mestečka Puttgarden do Dánskeho Rodby Faerge a následná cesta po diaľnici po ostrovoch Lolland, Falster, Sjaelland až do Kobenhavn a odtiaľ už spomínaným mostom do Malmö.

Doprava v Nórsku a Švédsku

Tak keď už sme sa nejako dostali do Škandinávie, povieme si o pár veciach, ktoré je dobré vedieť.

Vo Švédsku je v obci predpísaných 50 km/h, mimo obce 70 km/h a na diaľnici 110 km/h. Je povinné svietiť celoročne aj na motocykloch aj na automobiloch, povinné sú bezpečnostné pásy, na motocykli je povinná prilba, alkohol je povolený do 0,2 promile. Mýto sa neplatí na žiadnych diaľničných úsekoch, platí sa však pri vstupe do centra Stockholmu.

Švédsko je podobne ako Slovensko jednou z krajín kde je Diesel drahší ako 95 Natural. Ceny nafty sa pohybujú od 11,39 SEK do 11,53 SEK a ceny 95 Naturalu od 9,90 SEK do 12,56 SEK. cena 12,56 je však extrémom, väčšinou je cena 95 Naturalu okolo 10 SEK

Na Švédskych cestách sa môžeš stretnúť s úsekmi širokých ciest, ktoré sa tvária ako keby mali dva pruhy v jednom smere, avšak ten pravý pruh vyzerá skôr ako odstavný, je však na odstavný dosť široký a je od hlavného pruhu oddelený hustou čiarkovanou čiarou. Určíte ťa to privedie v prvom momente do rozpakov, v ktorom pruhu máš vlastne jazdiť. Jazdí sa v ľavom pruhu, čiže najbližšie k stredovej čiarkovanej alebo plnej deliacej čiare. Pravý pruh, ktorý vyzerá ako odstavný sa používa na uhýbanie sa rýchlejším účastníkom cestnej premávky. Celkovo Škandinávci majú postrach z predbiehania a cúvania čo som si všimol. Takže ak človek ide po takejto ceste, nehladiac na to či je stredová čiara čiarkovaná alebo plná, je slušné sa rýchlejšiemu vozidlu uhnúť do pravého uhýbacieho pruhu a následné sa zaradiť naspäť do ľavého pruhu. Ak človek ide po ceste s dvoma plnohodnotnými pruhmi v jednom smere oddelenými dlhými čiarkovanými čiarami, jazdí sa normálne ako na Slovensku čiže prednostne v pravom pruhu.

Ďalšou vecou na ktorú by som rad upozornil sú vo Švédsku tzv. Hastigheteskameror för Trafiksäkerhetsövervakning alebo jednoducho Trafiksäkerhetskameror. Sú to jednoducho stacionárne radary, ktoré sú však vopred označené! Preto ak uvidíte ceduľku, ktorá je spolu s týmto radarom zobrazená na nasledujúcom obrázku, snažte sa dodržiavať max. povolenú rýchlosť, ináč budete mať fotku na pamiatku.

Niekde sa však okrem bielej kamerky na modrom pozadí môžete stretnúť aj so staršími ceduľami, ktoré sú textové, s čiernym textom na bielom podklade a vyzerajú skôr ako nejaké informačné návestia. Sú dosť veľké a keď na nich zbadáte slova ako Hastigheteskameror, Trafiksäkerhetsövervakning, Trafiksäkerhetskameror, znamenajú to isté ako spomínaná bielomodrá kamerka. Tieto informačné tabule môžu byť doplnené dodatkovými ceduľami, ktoré môžu informovať o úseku v km, na ktorom môžeš očakávať tieto čierne mnou nazvane “blitzbúdky” alebo trošku staršie typy – viď Nórsko. Samozrejme motocyklov sa to moc netýka, pretože blitzbúdky fotia spredu a keďže motorky vpredu EČ nemajú tak je nemožné vypátrať vinníka. Každý takýto radar musí byť označený vopred informačnou tabuľou, ak je však doplnená dodatkovou tabuľou o km úseku v ktorom treba rátať s radarmi, nie sú po dobu tohto úseku ďalšie radary vopred označené. Viac sa o týchto radaroch môžeš dozvedieť na stránke národnej správy ciest vo Švédsku

Jazda v BUS pruhoch je prísne kontrolovaná a pokutovaná, niekde je však informačná tabuľa, že okrem autobusov a taxíkov, môžu v BUS pruhu jazdiť aj motocykle. Zistíš to jednoducho tak, že tam bude modrá informačná tabuľa na ktorej bude niečo splietané s BUS, taxi a MC. Niektoré BUS pruhy sú dokonca vyhradené ako BUS pruhy len v určitej dobe, čo je tiež napísané na informačnej tabuli. V ostatnom čase, teda fungujú ako plnohodnotný pravý pruh.

V Nórsku je v obci predpísaných 50 km/h a mimo obce 80 km/h. Predpis pre diaľnicu neexistuje a tak ak nie je označené ináč, platí aj na diaľnici 80 km/h. Na niektorých úsekoch je rýchlosť povolená na 90 km/h a jedine na dvoch úsekoch v celom Nórsku je na diaľnici max. povolená rýchlosť 100 km/h a to Oslo – Skedsmovollen (E6 smer letisko) v úseku 7 km a E6 Oslo – Drobak v úseku 19 km. Taktiež aj v Nórsku je povinné celoročné svietenie aj pre motocykle aj pre osobné automobily, povinné sú bezpečnostné pásy aj prilby, alkohol je povolený do 0,2 promile.

Mýto sa v Nórsku platí na niektorých mostoch, výnimočne tuneloch, niektorých diaľničných úsekoch na hlavných ťahoch a na horských úsekoch vo fjordoch. Taktiež sa mýtne platí pri vstupe do niektorých najväčších miest. Motocykle na 99% mýtniciach mýto neplatia, ja osobne som ešte v južnej polovici Nórska nenašiel mýtnicu, kde by platili aj motocykle. Osobné automobily a automobily do 3,5 t platia mýto za už spomenuté úseky diaľnic, niektoré mosty, výnimočne za niektoré tunely. Tunelov je v Nórsku vyše 500 a mýto sa platí len na 3-5 tuneloch. Zaujímavosťou je, že najdlhšie tunely sú bezplatné. Spomeniem len najdôležitejšie mýta po ceste do Osla a v okolí Osla: platí sa za most pri Svinesunde na Švédsko-Nórskych hraniciach 20,- NOK, za diaľnicu E6 smerom na Oslo 20,- NOK, za tunel pod Oslofjordom medzi Drobakom a Drammenom – 55,- NOK, pri vstupe do Osla 20,- NOK. Spoplatnené sú hlavne mosty, tunely a úseky ciest v západnej a severnej časti Nórska na fjordoch. Kompletný zoznam mýtnic nájdeš Mýto v Nórsku a keď už som spomenul túto linku, treba pre úplnosť dodať že sa oplatí navštíviť stránky Visit NORWAY a Visit SWEDEN kde sa dá nájsť veľa užitočných informácií vo všetkých hlavných svetových jazykoch.

Pri mýtniciach ešte chvíľku ostaneme. Stretol som sa s prípadmi, kedy ľudia nepochopili kade majú vlastne ísť. Štandardná mýtnica v Nórsku vyzerá asi takto:

Nachádzajú sa na nej 2-3 možné spôsoby platenia. Prvým je AutoPASS. AutoPASS slúži pre majiteľov vozidiel, ktorý si zaplatia určitý druh predplatného a majú na prednom skle nalepený čip, ktorý sa pri prechode cez túto časť mýtnice zosníma a majiteľovi sa buď odčíta z predplateného kreditu, alebo sa mu pričíta na faktúru, ktorú potom zaplatí raz ročne. AutoPASS slúži aj pre motocyklistov ak na danej mýtnici motocykle mýto neplatia. Ak by sa náhodou stalo že sa jedná o mýtnicu kde majú platiť mýto aj motocykle, musia motocykle ísť cez mincovú alebo manuálnu mýtnicu. Ďalšími dvoma mýtnicami sú Manuell alebo Mynt / Coin. Vždy sa na mýtnici nachádza minimálne Manuell, čo je klasická mýtnica s človiečikom, ktorý má úžasne vzrušujúci džob. Väčšinou je možné na týchto mýtniciach v okolí štátnej hranice so Švédskom zaplatiť aj Nórskou korunou, aj Švédskou korunou a aj Eurom. Neviem ako je to vo vnútrozemí a západne pri fjordoch, myslím si ale, že je možné platiť Nórskou korunou a Eurom. Čo sa týka Mynt / Coin je to klasická mincová mýtnica. Je potrebné mať presnú sumu v Nórskych korunách! Nakoľko mincové automaty nevydávajú a akceptujú iba Nórske mince.

Okrem takejto mýtnice, sa však v horských úsekoch môžete stretnúť s pre Slováka absolútne nepochopiteľnou záležitosťou a to sú mýtnice bez akýchkoľvek automatov a bez akýchkoľvek ľudí. Proste si na horskej cestičke prídete k rampe, vedľa ktorej je búdka. Pri tej búdke je napísané koľko sa platí mýto, nachádza sa tam schránka a papierové obáločky. Vy si po zistení koľko máte zaplatiť zoberiete jednu obáločku, napíšete na ňu svoje údaje, väčšinou typ vozidla, EČ, sumu a tuším aj meno šoféra. Toto všetko vyplníte na obálku 2x a z vrchnej časti si odtrhnete ústrižok. Do obálky vložíte požadovanú sumu a obálku hodíte do schránky. Otvoríte si rampu, prejdete, zavriete rampu a ste za mýtom :o) Keby takéto niečo bolo na SK tipujem že schránočka s peniazmi by nevydržala ani pol dňa. Samozrejme neodporúčam sa na tento proces “vyfláknuť” nakoľko aj na zdanlivo mŕtvej lokalite veľmi ľahko natrafíte na kontrolu a pokuty sú naozaj dosť vysoké.

Nórsko už na rozdiel od Švédska je krajinou, ktorá ma naftu lacnejšiu ako benzín. Ceny nafty sa pohybujú od 9,09 NOK do 10,96 NOK a ceny 95 Naturalu od 11,21 NOK do 12,45 NOK

V Nórsku sa nachádzajú taktiež “blitzbúdky” teda stacionárne radary. Tiež musia byť vždy označené vopred informačnou tabuľou. Táto ma vo väčšine prípadov podobu bieleho nápisu na modrom podklade “Automatisk Trafikk Kontroll” ale nájdu sa aj menej nápadné tabuľky, na ktorých je na modrom podklade nakreslený biely fotoaparát. Neznamená to teda že nablízku bude niečo dobré na odfotenie, ale informuje to o tom že v blízkosti je stacionárny radar. Ak ale hovorím v blízkosti, zdanie niekedy klame. Nóri s radosťou využívajú tieto radary na to, aby lúdia v danom úseku chodili maximálnou povolenou rýchlosťou. Teda aspoň tí, ktorí daný úsek nepoznajú a nevedia kde sa tieto radary presne nachádzajú. A tak môže od informačnej tabule ubehnúť aj pár km dokým sa “blitzbúdka” objaví. A tak sa ti môže stať, že ideš predpisovo nejaký ten kilometrík, lebo tu má niekde byť radar, a úplne v pohode ťa predbieha kamión, ktorý sa za tebou nechce šuchtať, lebo presne vie kde radar bude. Toto je vcelku fajn vec, keď už ste natoľko zoznámený s okolím že presne viete kde sa radary nachádzajú. Je to vo svojej podstate veľmi účinné dopravné riešenie, lebo ten kto tadiaľ ide prvý krát dodržuje rýchlosť v celom úseku od ceduľky až po radar a ten kto to už pozná si môže dovoliť ísť rýchlejšie až po radar. Myslím si že bezpečnosti premávky to určíte prospieva, aj keď spočiatku máte pocit že vás stále kontrolujú jak nejaké malé dieťa čí neprekračujete tú poondiatu 80-ku. Nóri k svojim informačným ceduliam nedávajú žiadne dodatkové ceduľky o úseku kde môžu byť radary a tak nie je vylúčené že radary môžu byť aj 2-3 za sebou na jednu informačnú tabuľku. Je to síce málokedy, ale proste v úseku do 5 km od posledného radaru si nikdy nemôžete byť istý že nebude ešte jeden. Tak ako vo Švédsku aj v Nórsku fotia radary iba spredu, takže motoriek sa to netýka. Otázne je, čí by boli schopný vypátrať Slovenské EČ a poslať pokutu aj na Slovensko, ale pri ich výške pokuty rovnajúcej sa po prepočte od 2.500 Sk do 25.000 Sk to asi nemá cenu skúšať, takže v aute odporúčam dodržiavať rýchlosti a brzdiť pred radarmi.

Taktiež BUS pruhy v Nórsku sú prísne kontrolovaná a strašne pokutovaná záležitosť. Po BUS pruhu môžu chodiť iba taxíky a autobusy. Ak chce človek odbočiť, mal by počkať až na ceduľku o konci BUS pruhu a až potom sa zaradiť do vtedy už odbočovacieho pruhu. Taktiež sa stáva že BUS pruh má skratku na odbočenie doprava pri križovatke s kruhovým objazdom. Aj keď to znie nelogicky, nemôžu osobné autá túto skratku použiť, musia normálne vojsť do kruhového objazdu a prvým výjazdom odbočiť doprava.

Ubytovanie v Nórsku a Švédsku

Myslím si, že ubytovanie v hoteloch alebo aj hosteloch je pre našinca záležitosťou nezaplatitelnou a tieto druhy ubytovania sa dajú jednoducho vyhľadať priamo zo spomínaných stránok Visit NORWAY a Visit SWEDEN, preto sa tomuto druhu ubytovania venovať nebudem. Oveľa reálnejšou a cenovo prístupnou alternatívou je ubytovanie v chatkách alebo kempingoch. Takzvane “Hytter” alebo vo Švédsku “Stugor” sú za kempovaním druhou najobľúbenejšou alternatívou ubytovania vo Švédsku a Nórsku. Celkovo sú Škandinávci posadnutí kempovaním. Vo Švédsku sa nachádza viac ako 600 kempingov a v Nórsku viac ako 250. Pre vyhľadanie akéhokoľvek kempu v Nórsku klikni na www.camping.no a pre Švédsko www.camping.se. Vo Švédsku existuje aj extra vyhľadávanie pre chatky www.stuga.nu ktoré sú buď v rámci nejakého kempingu alebo len samostatné chatky. Na týchto stránkach sú webové adresy jednotlivých kempingov, alebo chatiek, ktoré ponúkajú viac informácií, cenníky, kontakty alebo aj možnosť rezervácie.

Samozrejme existuje v Nórsku okrem chatiek v kempingoch aj mnoho chatiek ktoré sú samostatne stojace. Nájsť tieto chatky na internete nie je jednoduché, často ich prevádzkujú súkromníci a tak buď na ne len tak natrafíte pri potulkách, alebo vám ich niekto poradí, alebo sa vám podarí nájsť ich webovú stránku na internete. Takýmito sú aj chatky v Lusteri, dedinke ležiacej pri Sognefjorde. Keďže mestečko Luster leží na turisticky významnej ceste, je dosť pravdepodobné že na potulkách Nórskom tadiaľto pôjdete a tak mi nedá vám neodporučiť toto krásne ubytovanie, doslova pri mori, kde môžete z balkóna chatky chytať ryby vo fjorde. Luster Fjordhytter

Taktiež mi nedá neodporučiť ubytovanie pri návšteve Štokholmu. Kemping Angby leží asi 15 min. cesty autom z centra Štokholmu s veľmi dobrým cestným spojením. Nachádza sa pri jazere a jeho súčasťou je aj piesková pláž. V kempe sa nachádzajú aj chatky pre max. 5 ľudí a je veľmi príjemným ubytovaním v blízkosti Štokholmu.