Hory a more

Prvotný plán cesty bol jednoduchý. Grossglockner a potom uvidíme. Od toho sa odvíjalo všetko ostatné. Celú cestu sme s manželkou poňali ako výlet a nie ako presun za vysnívaným cieľom. Tomu bola podriadená aj trasa. Teda žiadna diaľnica, času máme dosť.

Deň 1., 5. 7. 2006

Štart plne naloženého Varadera (plne naložené chápte v tom zmysle, že som viezol komplet tri kufre, na topcase ešte kabelu a za sebou manželku) z Bratislavy smer Zell am See bol bezproblémový. Problémom sa ukázalo cestou naloženie Varadera, pretože pri takom rozložení záťaže aké som vytvoril sa riadne zmenili jazdné vlastnosti a mali sme problém s ustrelovaním zadného kolesa v ostrejších zákrutách. Trasa bola zvolená tak, aby sme sa vyhli nudnej diaľnici. Z Bratislavy cez hraničný prechod Kitsee smer Eisenstadt, Wiener Neustadt, Kapfenberg, Liezen, Radstadt. Odtiaľ skratkou cez Wagrain do St. Johan a ďalej do Zell am See. Na trase bola ešte jedna zachádzka kvôli peknej scenérii. V Leoben odbočka na Eisenerz. Podvečer sme sa ubytovali v kempe v Zell am See. Môžem doporučiť. Prvý deň jazdy fajn až na jednu malú poruchu. Pred koncom cesty pri odchode z benzínky náhle rachot, po zastavení zablokované zadné koleso a plne naložené moto na ceste ako nehnuteľnosť. Priznám sa, že ma v tom horku oblial studený pot a už som videl ako bivakujeme v priľahlom cintoríne a čakáme na odťahovku. Prehriate brzdy. Po vychladnutí opatrne pojazdný. Po bližšej inšpekcii v kľude v kempe na hlavnom stojane, som našiel povolené skrutky držiace brzdový kotúč. Dve z nich dreli o teleso brzdy. Po zatiahnutí no problem. Ale zlý pocit zostal. Celý výlet som sa snažil brzdiť čo najmenej.

Deň 2., 6. 7. 2006

Hlavný cieľ cesty Grossglockner. Moto bez zbytočnej záťaže, ktorú sme nechali v kempe. Vyhliadka na vynikajúci výjazd. Vystihli sme krásne počasie. Ale aby nebolo všetko úplne jednoduché, tak predsa niečo. Už pri výjazde z Zell am See sme sa zdržali keď policajti zastavili premávku kvôli cyklistickému pelotónu. A čo myslíte kam šli cyklisti? No predsa mali preteky cez GG.

Takže od mýtnice až po odbočku na Edelweisspitze bola premávka horšia ako v špičke v Bratislave. Autá, bicyklisti motajúci sa vyčerpaní s jazykom až po zem po celej ceste a medzi tým samozrejme more motocyklov. Priznám sa, že som bol značne znechutený. Tak toto má byť ten ospevovaný výjazd na povestný GG? Po návrate na hlavnú trasu po odbočení na Edelweisspitze sa situácia značne zlepšila. Cyklisti chvalabohu zostali oddychovať. Ďalšia cesta na GG už bola len pre autá a motocykle, takže fajn.

Ale aby tomu nebol koniec, tak pri návrate sme museli cca hodinu čakať na našich obľúbených bicyklistov, pretože cestou z kopca mali takú rýchlosť, že pre nich uzavreli celú trasu. O tom, že bicyklisti sú dole kopcom naozaj rýchli, som sa presvedčil, keď ma jeden v sedemdesiatke predbehol.

Inak návrat na základňu v Zell am See v pohode. Večer v kempe oddych a doplánovanie päťdňového výletu. Výsledok? Keďže kopce už máme za sebou tak ideme k moru. Smer Grado v Taliansku.

Deň 3., 3. 7. 2006

Rána sú niekedy zlé. Najhoršie je, keď treba všetko zbaliť a zase naložiť na moto. Dosť ťažko bolo uveriť, že všetko sa tam zase zmestí. Ale nakoniec sa to podarilo. Presun k moru sme zase zvolili mimo diaľnic, pretože sme predsa na výlete. Šli sme po trase Zell am See s prechodom cez Karnišské Alpy do Talianska. Tu smer Tolmezzo, Udine, Cervignano, Grado. Cez kopce až po úplnú rovinu pri mori. Cesta fajn, ale hrozne teplo. Ale aby sme neboli celkom rozmaznaní, tak aj popršalo. Malú prestávku sme využili na uvarenie kávy skrytí v autobusovej zastávke.

Síce bez dažďa ale pod mrakom pokračujeme ďalej. A potom to už bolo jedno. Búrka prišla tak rýchlo, že už vôbec nemalo význam vyťahovať nepremoky. A vlastne ani nebolo treba. Zistili sme, že naše oblečenie je na takej úrovni, že vôbec nepremoklo. Ale jazda bola značne spomalená pre takmer žiadnu viditeľnosť. Napriek tejto silnej búrke sme už pri našej zastávke na nákup potravín v Palmanove boli úplne vysušení. Po nákupe večere smerujeme do Grada a hľadáme kemp.

Po úrovni kempu v Zell am See sme kempom v Grade dosť sklamaní. Kemp prepchatý, miesto pre náš mini stan len na akomsi kopčeku. Ale na jednu noc postačilo. Večer zase plánovanie ďalšej etapy. Pôvodný úmysel cestovať cez Slovinsko a Chorvátsko a potom cez Maďarsko domov sme zase zmenili. Rozhodnutie padlo na cestu cez Slovinsko do Rakúska s prespaním v blízkosti Villachu.

Deň 4., 8. 7. 2006

Balenie a obliekanie do cestovného už začínalo byť rutinou. Cesta z kempu v Grado smer Monfalcone a ďalej na Goriziu bola bezproblémová, ale už od rána bolo strašne teplo. Vzhľadom na typicky talianske dopravné značenie sme absolvovali vyhliadkovú jazdu spojenú s doplnením zásob po Gorizii a úspešne sme prešli cez hraničný prechod Nova Gorica do Slovinska. Cesta Slovinskom v podstate kopírujúca slovinsko-taliansku hranicu je jednoducho pekná. Aspoň po Bovec, kde sme odbočili na cestu nižšej triedy smerom na Soču a ďalej Podkoreň a Rakúsko. Prechod Julskými Alpami je krásny. Nie je to síce Grossklockner, ale vďaka tomu tam je minimálna premávka a zážitok z cesty a hôr je o to intenzívnejší.

Cesta od slovinsko-rakúskych hraníc smer Villach a Ossiacher See je už viac-menej rutinnou jazdou do miesta nocľahu. Tým je kemp na brehu tohto jazera. Oproti kempu v talianskom Grado je to zase o komforte a kľude. A v tom kľude zase plán teraz už poslednej etapy a smerom domov.

Deň 5., 9. 7. 2006

Plánová cesta bola úplne jednoduchá trasa. Teda z miesta nocľahu na Graz, Wiener Neustadt, Eisenstadt, Bratislavu. Avšak veci na prvý pohľad jednoduché majú vlastnosť vždy sa nejako skomplikovať. Jednak sme na presun zase vylúčili diaľnice a jednak aby sme hoci aj v opačnom garde nekopírovali trasu z prvého dňa cestu na Graz som zvolil „skratkou“ takže z výbornej cesty smerom Feldkirchen, St. Veit sme v Althofen odbočili na vedľajšie cesty smerom Gutaring, Lolling, cez pohorie Saualpe do Bad Leonhard a Graz. Podľa kvality ciest a frekvencie premávky nie som celkom presvedčený, či sme sa presne tejto trasy držali, alebo sme aj odbočili z vedľajších ciest na ešte vedľajšie. Ale vďaka tejto „skratke“ tvrdím, že Varadero je naozaj enduro.

Mesto Graz to bola samostatná kapitola. Vďaka nášmu príjazdu do mesta z neznámeho smeru sme nenašli žiadne značenie pre naše ďalšie putovanie. Nájsť výjazd z Grazu smerom na Gleisdorf ale nie po diaľnici robil problém aj domorodcom. Ale po nie krátkej vyhliadkovej jazde po meste v horúčave sa nám to podarilo. Potom už len presun po ceste 54 smer Wiener Neustadt, Eisenstadt a blízkym okolím Bratislavy domov.

Záver

Cesta dovolenková. Hory, more, horúco, búrka. Najazdených 1540 km za päť, dní ale bez časového stresu, pretože jednotlivé denné etapy neboli plánované dopredu a preto nás nič nehnalo k ich splneniu. Varadero je skutočne vynikajúce cestovné moto, či už na kvalitných cestách alebo pri odbočení na „okresky“ v horách, kde snáď bývajú už len medvede. Je pravda, že spotreba nebola pod 6,5 l/100 km. Síce pri plnom zaťažení batožinou a so spolujazdkyňou, ale v pohodovom tempe.