O Yamahe FZ6N, zákrutách, bodoch a všeličom inom 2/2

Pokus o umelecký kontrast farieb :-)

Ako som už spomínal, dizajnovo sa mi FZ6 ohromne páči. Pre mňa jednoznačne jedna z najkrajších motoriek na trhu. V celočiernom prevedení pôsobí zvlášť mohutne a monoliticky. Krásna vec. Ak máš rád mašiny ktorých dominantným vizuálnym prvkom je motor, bude sa ti páčiť. Dokonca aj mama, ktorá sa vždy zastrájala že každú moju motorku porúbe sekerou, prehlásila že je „frajerská“. Škoda len že vývojárskemu tímu pri návrhu už neostali peniaze na zadnú kyvku (napríklad takú ako má FZ1), ten rovný kus železa sa dnes už nenosí. V poslednom čase sa Fazer stal tak trochu obeťou svojho vlastného úspechu: už je ich všade príliš veľa. Solídne parametre, atraktívny vzhľad a výborná cena spôsobili že už tretí rok je najpredávanejšou veľkou motorkou na miestnom trhu. Neprejde deň kedy ich na ceste nevidím aspoň tri. Hlavne presne takých ako je moja, celých čiernych je čím ďalej tým viac. Titul superstar sa jej teraz snaží vyrvať Suzuki GSR 600. Uvidíme kto vyhrá. Ale podľa mňa kým Suzuki nedá na trh verziu s polokapotážou, nemá šancu.

Pokiaľ sa týka pneumatík, sériovo boli namontované Bridgestone Battlax BT020. Mení sa to v závislosti od krajiny predaja a dátumu výroby, zrejme podľa toho aké sa Yamahe práve podarilo najvýhodnejšie nakúpiť. Môžeš tam mať od výroby trebárs aj Michelin Pilot alebo Pirelli Diablo. BT20 sú údajne miešané univerzálne pneumatiky – stredná časť tvrdšia na jazdu po diaľnici, okraje mäkšie. Musím povedať že sa mi výborne osvedčili, nespôsobili mi zatiaľ žiadne nemilé prekvapenie. Aj keď môj začiatočnícky spôsob jazdy je nenáročný (určite som ich nepriviedol do žiadnych extrémnych situácii), takže ani nemali prečo. Po 7.000 km sú pomerne málo opotrebované a tipujem že vydržia celkovo takých 11.000. Potom tam namontujem znovu tie isté, nechce sa mi dávať nejaké žuvačkové gumy ktoré bude treba meniť po 6 tisíc kilometroch. Nevyužil by som ich, veď na bokoch mi ešte ostáva polcentimetrový neojazdený okraj svedčiaci o tom, že možnosti motocykla zatiaľ nevyužívam naplno. Iba raz som sa v zátačke dotkol asfaltu, aj to nie stupačkou ale len špičkou chodidla. Bolo to na ceste z Arbúcies do Sant Hilari Sacalm, bezkonkurenčne najlepšej ceste v celom Katalánsku. Nenadarmo ju nazývajú „Sant Hilari GP“: rýchle, tiahle zákruty do kopca (niektoré až +100 km/h), široké jazdné pruhy, dokonalý povrch, nádherná prírodná scenéria, takmer žiadne plechovky. Za víkend sa tam premelú stovky motorkárov. My sme boli zatiaľ dvakrát odkedy som sa pridal k bande, v nedeľu ideme znova. Ak niekto z Motoride príjde na motorke do Barcelony a bude mať chuť, rád ho tam zavediem.

Pred výjazdom

Chvíľu som sa pohrával s myšlienkou že vymontujem katalyzátor. Každý kto to urobil si to nevie vynachváliť. Katalyzátor sa vraj zohrieva až na 900 stupňov a vytvára ten prúd horúceho vzduchu ktorý opaľuje pravé lýtko (čo v lete otravuje, ale v zime nie je na zahodenie). Okrem toho jeho odstránenie údajne výrazne zlepšuje ťah v nízkych otáčkach a odstraňuje pokašliavanie a mierne trhanie. Brzdí ma len to že by sme mali čím ďalej tým viac dbať o životné prostredie, a nie naopak. Keď si všetci začneme vymontovávať katalyzátory, s tou našou prírodou to dopadne ešte horšie. Aj keď na druhej strane, keď bežím s každým úbohým papierikom do recyklačnej nádoby a vidím že obchod v susedstve vyhodil sto kíl kartónu do všeobecného odpadu (už vôbec nehovoriac o tisíckach závodov ktoré vypúšťajú tony svinstva do riek a do vzduchu), tak sa to moje ekologické nadšenie dostáva do úplne inej perspektívy. Nuž čo, každý má svoje vlastné svedomie, ja si katalyzátor zatiaľ vymontovávať nebudem.

Spoznal som s nimi niekoľko krásnych kútov Katalánska

Hovorí sa, že Yamaha Fazer má jednu konštrukčnú chybu. Jedná sa o zariadnie so vznešeným názvom TPS – Throttle Positioning System. Tí ktorí ho videli tvrdia že je to nejaký obyčajný potenciometer, ktorý meria aktuálnu polohu akcelerátora. Údajne ide o mizerne navrhnutú súčiastku, ktorá sa krútením nadmerne opotrebúva a po určitom čase začne zlyhávať. Následkom je, že voľnobežné otáčky začnú klesať a motorka „zdochýňať“. Pomôže len výmena opotrebovanej súčiastky, ktorá sama o sebe stojí len pár korún. Osobne poznám štyroch fazeristov ktorým sa to už stalo (jednému z nich dvakrát) a internet je plný diskusií na túto tému. Yamaha o tom údajne vie, ale je pre nich výhodnejšie postupne nahrádzať všetky pokazené súčiastky, než hromadne stiahnuť z trhu na opravu stovky tisíc motocyklov. Čo mám na tú tému povedať? Za 5 mesiacov mi voľnobežné otáčky samovoľne poklesli z 1.250 na 990. Neviem, či je to spôsobené opotrebovaným TPS, alebo niečím úplne iným. Uvidíme. Ak sa niečo stane tak vám o tom porozprávam.

Druhou rozpačitou kapitolou v životopise ináč skvelého motocykla je prevodovka. Pri preraďovaní trieska tak, ako keby si tam tie kvalty vtĺkal kladivom. Hneď po pár stovkách kilometrov som s tým išiel do servisu. Mechanik sa tváril že niečo rieši, kolieskom krútil čo je na riadidlách vedľa spojky, vraví že zmenšil vôľu spojkového lanka a že už to nebude robiť. Figu. Trieska stále rovnako. Potom som písal na Motoride, aj kolegov som sa pýtal, a všetci ste mi povedali že to je normálne. No tak asi je, no... Ale je to škoda. Postupne si na to zvykneš, ale kazí to radosť z hry. Po pár tisíc kilometroch sa to nepatrne zlepšilo, ale príliš málo na môj vkus. Existujú drobné triky ktoré ste mi poradili (napríklad radiť jednotku keď je moto v miernom pohybe), ale nie je to ono. Som nútený preraďovať do dvojky veľmi pomaly a opatrne (so zvýraznením prechodu cez neutrál), vtedy tak netrieska. Lenže za ten čas ma na semafore nechajú za sebou všetky autá aj ostatné motorky. Na to som si sto koňovú mašinu kupoval, aby ma plechovky a skútre predbiehali? Aspoň že tá prevodovka je presná a neutrál sa ľahko hľadá. Aspoň že to.

Spotreba je, čo ja viem, asi OK. Marí sa mi že zvyknem prejsť okolo 230 km na jednu 19-litrovú nádrž, okolo 8 litrov na sto, ale pravdu povediac neviem to presne. Možno je to aj menej. Pohodlie vodiča je prijateľné, po 300 – 400 km zostúpim z motocykla celkom fit. Sedadlo má dobrú protišmykovú úpravu, ale mohlo by byť mäkšie. Poznám kopec ľudí ktorí ho vymenili za gélové sedadlo od francúzskej firmy Bagster aby mohli chodiť na dlhšie trasy (veľmi dobre vyzerá, je úžasne pohodlné a na objednávku ti naň vyšijú ľubovoľný motív / logo). Priestor pod sedadlom nevyužívam lebo je malý, špiní sa a pri spätnom vkladaní sedadla by som prišiel o nervy. Mal by som tam dať aspoň náhradné žiarovky ako prikazuje zákon, ale vždy ich zabudnem kúpiť. Miesto spolujazdca asi nie je až tak dobre vyriešené. Manželka sa sústavne sťažuje že ju bolí chrbát. Najprv som si myslel že je citlivka, ale keď tu bol brat tak mi potvrdil že spolujazdec to nemá na ružiach ustlané. Po letnej sérii otrasných dopravných nehôd o ktorých som sa dočítal na Motoride (a bohužiaľ aj inde) však odmietam kohokoľvek voziť, takže mi je to jedno. Maximálne tak v sobotu večer s manželkou do kina, mimo mesta ani na krok. Nech si je každý strojcom svojho osudu, ja si budem jazdiť radšej sám.

Aj bratovi sa mašina pozdáva

Každá FZ6 je sériovo vybavená unikátnym systémom Resonance RPM Signalling System (RRSS). Aktivuje sa automaticky presne pri hodnote 8.000 otáčok za minútu a spočíva v tom že sa začne šialene triasť spojková páčka. Vzniknutý akustický signál upozorní vodiča na to, že sa dostáva do oblasti vysokého výkonu motora. Systém deaktivuje jazdec tlakom prsta, ktorým pôsobí na dotyčnú páčku vo vertikálnom smere kolmo nadol, aby sa ukľudnila a prestala rezonovať. Jednoduché a šikovne vymyslené.

Tuning a podobné veci nebudem robiť lebo sa do toho nevyznám a názory ktoré čítam v internetových fórach sú veľmi kontroverzné. Jeden tvrdí že výfuky LeoVince sú najlepšou investíciou akú kedy urobil, druhý hovorí že to je úplná vtákovina a že ešte znižujú výkon motora. Keď, tak jedine Akrapovič. No vyznaj sa z toho! Tretí káže vymontovať katalizátor, ďalší vymeniť olej v prednej vidlici. Keď niekto odporúča namontovať indikátor zaradenej rýchlosti, heď sa ozvú traja ktorí tvrdia že je to blbosť lebo potom stále svieti kontrolka neutrálu a motorka sa dá naštartovať len so spojkou. Iný zase radí namontovať ScottOiler o ktorom ďalší piati heď povedia že nenormálne špiní zadné koleso a vytvára kaluže oleja v garáži. Nie, nie, radšej nič. Maximálne tak ten Bagster by som dal, ale ľúto mi je 230 euro vysoliť za trochu mäkšie sedadlo. Na dlhé cesty aj tak nebudem chodiť, toto je motorka na víkend. Uznávam, že stredový stojan by bola dobrá investícia, nemusel by som ju hore-dole po garáži posúvať keď olejujem reťaz. Ale tu zase prichádza do hry moja márnivosť – stojan kazí estetický dojem z motocykla. Takže asi nič. Radšej budem pri mazaní tlačiť.

Prekvapivou vedľajšou obeťou kúpy novej motorky sa stal náš Smartík ForFour. Začal som od neho podvedome vyžadovať podobné výkony ako od Fazera, čoho on samozrejme (chudáčik motorček tisíc tristovka) nie je schopný. A tak ho nechtiac vytáčam na 5.000, kým si stihnem uvedomiť že nesedím na motorke ale v úbohej plechovke (dá sa umelohmotné auto ešte nazývať plechovkou?). Vtedy už reve ako zmyslov zbavený a pýta preradiť. Ešte šťastie že je na lízing a bude sa dať o rok vymeniť, chudák.

No a čo ďalej, do nasledujúcich rokov? Pravdepodobne zostanem u kategórie naked, ktorá mi plne vyhovuje. Logickým postupom by bola FZ1, ale mojím veľkým snom sa stala BMW K1200 R. Predstavuje pre mňa vrchol technickej dokonalosti a krásy motocykla. Len neviem či si neveľký chlapík ako ja (174 cm / 72 kg) poradí s takým 250-kilovým hebedom. Neviem či by mi priniesla toľko radosti na lesných zákrutách, toľko svižnosti a bezprostrednosti. Ktovie či jej trieska prevodovka? A okrem toho by som niekedy rád vyskúšal aj dvojvalce, keď všetci hovoríte že sú také fantastické v nízkych otáčkach. Preto mám v merku aj Buell Lightning CityX. Je menšia, viac Street Fighter, a taká škaredá až je krásna. Len neviem ako sa tam bude správať ten rozkmitaný motor z Harleya, či to nebude veľmi triasť (minule som pozeral na naštartovaný Sportster a prisahám že bolo vidno každú jednotlivú explóziu vo valcoch). Na oboch ma láka aj to že nemajú reťaze – BMW má kardán, Buell kevlarový remeň. Už nikdy nemusieť odmasťovať olejom zafŕkané zadné koleso, to by bola paráda! Tu už ale opúšťame teritórium relatívne lacných budgetových motocyklov, v ktorom som sa doteraz pohyboval. To už sú „palabras mayores“, veľké pálky, ako hovoria španieli. Buell okolo 11.000 €, BMW v základnej verzii 15, so všetkým príplatkovým vybavením cez 18 tisíc euro. (!!!) To už je motorka na ktorú si trúfneš keď si preskákal všetko možné aj nemožné, plno skúseností nazberal, máš cez štyridsať a viac peňazí než stihneš minúť. Čo ani zďaleka nie je môj prípad (teda, vek by už takmer aj bol, len to ostatné nie). Uvidíme :-)

S touto skupinkou sa cítim najlepšie

Na záver teda moje (vysoko zaujaté a úplne neobjektívne) celkové hodnotenie Yamahy FZ6N:

• Klady: Výborná, športovo naklonená motorka aj do mesta, ale hlavne na kopce do zákrut.
• Zápory: Len keby tá prevodovka tak netrieskala.