Honda XL200R

Viem, môže sa Vám to zdať divné, ale motorky ma predtým akosi veľmi nelákali, nevedel som o nich veľa a preto som nemal nejaké tie začiatky s jawami, ako je to obvyklé. Keďže les mám od domu vzdialený sotva 50 metrov, vídal som rôzne mašinky, ako si to doň šinú, ale mňa to akosi nelákalo.

Vlastne môžem poďakovať otcovi, ktorý si XL-ku kúpil od nášho známeho. Keď nám ju doviezol domov, nevedel som sa ešte ani pohýnať, no trochu cviku a už to išlo. Keď ju videli kamoši, niektorí trochu zbledli od závisti. Ako týždne ubiehali, naučil som sa veľa o endurách, techniku jazdy,ako padať a pod. Otec na 200-vke jazdil len pol sezóny, potom si kúpil XL600RM-ku. Prebral som XL200-vku, a v zime som sa pustil do jej repasu.

Tak toto je ona...

Problémov nebolo veľa, no stačilo vychytať muchy. A tie muchy mi zabrali pol roka. Budem radšej stručný, lebo popis všetkých prác by tu asi nevošiel. Celú som ju rozobral, dal opieskovať a nastriekať rám. Motor som krvopotne vyčistil a nastriekal do pôvodnej červenej, a ináč to boli len samé čistiace práce (a tých prác bolo viac než dosť). Takisto karbec-keď som ho rozobral, nemohol som uveriť, že XL-ka s ním ešte vôbec išla. Toľko špiny som ešte pokope asi nevidel. Elektrický štartér zo začiatku akosi nechytal, no tu bola príčina.

Ešte môžem spomenúť nastavenie ventilov a novú rozvodovú reťaz. Ďalej to boli nejaké tie kozmetické veci ako zadný blatník, ktorý už nebol originál a navyše nepasoval. Nahradil som ho pekným univerzálom od UFA. Vpredu moju XL-ku zdobí blatník z XR400, tiež od UFA. Takisto som opravil ešte zopár vecí: sedadlo, správne sme zapojili elektriku, a ešte vynovené bočné plasty. Výfuk je trochu upravený, má to ten správny zvuk. Zakončil som to novou baterkou. Teraz už na r.v. 1987 vyzerá a ide celkom dobre.

Keďže sezónu pred repasom som sa len učil jazdiť, po zime som mal možnosť skutočne si oskúšať, čo dokáže. Ovládanie XL-ky je ľahké, je veľmi obratná a živá, nie je problém rýchlo sa vyhnúť prekážke v lese (ak máte menej než 100 kg, tak má celkom postačujúci ťah:-). Pruženie vpredu je tuhšie, zadný centrál je mäkší. Motor má nejakých 195 ccm, a výkon 20 koní, čo je na začiatok dosť slušné. Päť rýchlostí je pre ňu postačujúcich, radia sa ľahko a pomerne presne. Maximálka je niekde okolo 115 km/h. Brzdy sú pomerne ostré, zadná je bubnovka a predok istí kotúč.

Na dlhšie túry nie je až taká pohodlná ako väčšie moto, cítiť vibrácie, no dá sa to zniesť. XL-ka vyjde každý kopec, na jednotke strmšie, a na dvojke menšie kopce, len ju treba trochu viac vytočiť. Musím povedať, že ma ešte nenechala v štichu, za čo som jej vďačný. Ak náhodou vletíte do bahna, nie je až také ťažké sa odtiaľ vyhrabať - 115 kg nie je až tak veľa a el. štartér je váš kamarát v každej chvíli. Sem-tam som sa s ňou prevrátil, no nebolo to také strašné - okrem chráničov páčok si to neodnieslo nič. Nádrž má 9 litrov, a vzhľadom na to, že XL-ka veľa nežerie, vám plná vydrží niekoľko stovák km.

Cena XL200R je dosť porovnateľná s XL250R, na dvestovka je podľa mňa lepšia. Má síce o nejaké 3 - 4 koníky menej, no má el. štartér a je o 10 kg ľahšia, takisto má vpredu kotúč namiesto bubna, takže sa skôr oplatí uvažovať nad ňou.

Stav tachometra

V podstate mám z XL-ky dobrý dojem. Pre mňa je už síce dosť slabá, dve sezóny na nej sú dosť, preto sa pozerám po niečom väčšom a ostrejšom, na zimu ju predám. No pre začiatočníka, ktorý chce trochu pričuchnúť k offroadovej zábave, je to veľmi dobré moto. Kto chce začať, tak rozhodne s ňou, alebo s niečím jej podobným.