Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 782 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

motozem-07-2020-2xico

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 679
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 61% (417)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 39% (262)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (13 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Montenegro 2006

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 01.01.2007 Autor: intros
Čitatelia: 8683 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Už ma nebavilo cestovať na dovolenku autobusom a preto som sa to rozhodol zmeniť. Hlavným cieľom bola Čierna Hora – Sutomore. Trasu som zvolil cez Chorvátsko, kde sme si chceli pozrieť Národný park Plitvice. Stručne popíšem našu cestu do krajiny, ktorá pár dní pred našim odchodom získala nezávislosť.

1. deň: 19. 7. 2006: Bratislava – Záhreb – Oštarski Stanovi

Odchod stanovený na ôsmu hodinu ráno sa nám nedarí dodržať a s malým oneskorením o deviatej vyrážame z domu. Rozlúčime sa s rodičmi a vydávame sa na naše ďalšie dobrodružstvo. Za krátko prechádzame slovensko-maďarské hranice. Cesta Maďarskom prebieha hladko, značenia ciest sú dobré a s navigáciou nemáme problém. Ani sa nenazdáme a sme v Slovinsku, prejdeme ešte asi 10 kilometrov a čakajú nás ďalšie hranice s Chorvátskom. Pokračujeme smer Varaždin po vedľajších cestách. Plánom bolo prejsť celé Chorvátsko bez použitia diaľnic a až na pár kilometrov pri Zadare sa nám to celkom darilo, ale o tom až neskôr. Za Varaždinom si dávame dlhšiu obedňajšiu prestávku na odpočívadle v príjemnom chládku lesa. Obed tvoria zásoby nabalené z domu. To boli asi jediné potraviny, ktoré sme so sebou vláčili.

 Odpočinok pri Varaždine
Odpočinok pri Varaždine

Po asi hodinovej pauze vyrážame smer Záhreb. Až potiaľ išlo všetko bez komplikácii. Vchádzame do mesta a hľadám odbočku na dedinku Stupnik. Po asi pol hodine jazdy mestom sme ešte stále nedorazili do centra, tu si uvedomujem že naša Bratislava je naozaj iba dedina. Všade sú odbočky len na diaľnicu ale tej sa chcem vyhnúť. Nakoniec sa rozhodujem pre diaľnicu a asi po dvoch kilometroch je odbočka na Stupnik. Keby som vedel že diaľnica nie je spoplatnená mohol som hneď pri vjazde do mesta na ňu vybehnúť. Celý šťastný, že sa nemusím trepať po ďiaľnici naberáme smer Karlovac po starej ceste, ktorá kopíruje diaľnicu. Premávka nie je veľká a po prejdení asi 50 kilometrov sme v Karlovaci. Pokračujeme na Slunj a niekde v okoli Rakovice chceme nájsť ubytovanie. Okolo ôsmej večer sa nám to hneď na prvý pokus darí v dedinke Oštarski Stanovi. Domáci pán je v pohode a dá nám k dispozícii celé prízemie v dome so samostatným vchodom – 22 EUR dve osoby. Pri vybaľovaní zbadám na zadnej gume bublinu ako vajce. Kristínku utešujem, že to bude v pohode a rýchlo popustím trochu vzduchu aby bublina splasla. Trochu to pomáha a neviem si vysvetliť ako sa to mohlo stať. Trochu ma utešuje že mám dušové kolesá a keď by bublina aj praskla nemalo by nás to ohroziť. Musím povedať, že som bol z toho dosť nesvoj ale našťastie to pneumatika vydržala až domov. Na spiatočnej ceste ta bublina praskla urobila sa malá trhlinka, ale ináč to bolo v pohode. Po riadnej sprche ideme spať a v momente zaspávame.

2. deň: 20. 7. 2006: Oštarski Stanovi – Knin – Sinj – Tučepi

Ráno sa budíme o siedmej, lebo dnes nás čaká návšteva Plitvíc a presun do Tučepi, kde máme naplánované prenocovanie. V dedine kupujeme niečo na raňajky a o deviatej sme už pri vchode do Plitvíc. Motorku máme odparkovanú pri vchode, kde nám ju strážia chalani, ktorí organizujú premávku na parkovisku. Kupujeme lístky, ja za 100 kuna a priateľka za 60 kun – preukaz ISIC, byť študentom sa niekedy oplatí. Na prehliadku volíme kratšiu trasu, pretože to chceme zvládnuť za nejaké štyri hodinky. Hneď na začiatku sa preplavíme loďkou na druhý breh a odtiaľ potom druhou cez celé Kozjak jazero. Na loďke kontrolujú lístky, nikde inde ich po nás potom už nechceli. Všade samé vodopády, jazerá krásnej tyrkysovej farby plné rýb. Zaspomínali sme si tu na filmy o náčelníkovi apačov Winnetuovi. Príroda je nádherná, škoda že sme nemali viacej času. Je to dosť namáhavé a prejsť to všetko by trvalo celý deň. Prezreli sme ale všetky tie najznámejšie miesta a stálo to za to.

 Plitvice
Plitvice
 Plitvice
Plitvice

O jednej sadáme na motorku smer Knin. Cesta je veľmi únavná, lebo je strašné teplo. Premávka je našťastie perfektná, sem tam nejaké auto. Cez vnútrozemie už skoro nikto nechodí. Pozor si musíme dávať na kamióny, lebo jednému pred nami v zákrute vypadol pekný kus železa a len tak tak som sa mu vyhol. Nie je sa tu kde schovať, všade len rozpálený asfalt. Okolo štvrtej prichádzame pri dedinke Brela na magistrálu a konečne vidíme more, pohľad je to nádherný. Pred Makarskou stretávame v protismere môjho kolegu, ktorý sa už vracia s autom domov z dovolenky. Niečo pred piatou parkujeme pri penzióne Trenk v Tučepi. Vítame sa s Kristínkinim bratrancom Igorom, ktorý tu robí delegáta. Vybaví nám prenocovanie na jednu noc a dá nám aj najesť teplej večere. Nemôžme si nechať ujsť more a tak ideme okúsiť vodu. Je perfektná a osviežujúca, po celom dni v horúčavách nám príde veľmi vhod. Večer si ideme sadnúť na pivko.

3. deň: 21. 7. 2006: Tučepi – Dubrovník – Budva – Sutomore

Ráno nás čaká posledný presun do Sutomore v Montenegru. Pokračujeme ďalej po magistrále do Dubrovníka. Pri mestečku Neum prechádzame asi 10 kilometrovým úsekom Bosny a Hercegoviny. Hranice prechádzame bez zdržania. Dubrovník obdivujeme iba z magistrály odkiaľ je krásny výhľad na starobylé mesto. Okolo obeda prichádzame na hranice s Čiernou Horou. Pred nami stáli len dve autá. Pýtajú od nás zelenú kartu a potom si nás zapíšu do počítača a môžme ísť ďalej. Po prekročení hraníc je hneď vidno zmenu v premávke. Vodiči sú oveľa arogantnejší ako v Chorvátsku. Vchádzame do Kotorského zálivu a aby sme sa vyhli ceste pozdĺž celého zálivu volíme prepravu pomocou trajektu na druhú stranu.

 Trajekt cez záliv
Trajekt cez záliv

Poplatok za motorku bol 1,5 EUR, čo je v pohode a ušetrí nám to čas. Plavba trvá asi 15 minút. Po vylodení pokračujeme do Budvy. Cesty sú pomerne v dobrom stave, ale premávka je hustá a ide sa veľmi pomaly. Teplomery popri ceste ukazujú 42˚C je neznesiteľne teplo. Do Sutomore prichádzame presne a o druhej parkujeme pred recepciou Zlatna Obala.

4. – 9. deň: 22. 7. 2006 – 27. 7. 2006: Sutomore

Teraz nás čaká oddych celých sedem dní leňošenia pri mori a sem tam nejaký výlet na motorke po okolí. Každý večer sme šli na prechádzku do centra kde boli samé reštaurácie a obchodíky. Strava bola vynikajúca za slušné ceny. Ako dezert sme si kupovali krofnice (malé šišky v miske poliate čokoládou a šľahačkou), mali na to akciu za dve porcie a dve plechovky pepsicoly chceli 2 eurá - no nekúp to. Robili sme rôzne výlety ale väčšinou len krátke, lebo som sa bál o pneumatiku, ktorá našťastie stále držala. Boli sme pri Skadarskom jazere, pozreli sme prístavné mesto Bar a nakúpili rôzne veci.

10. deň: 28. 7. 2006: Sutomore – Budva – Dubrovník – Tučepi

Dni sa pomaly míňali a začali sme sa pripravovať na odchod. Cesta domov bola rozdelená dva dni. Prvý deň sa po raňajkách chystáme do Tučepi. Zastavujeme v Budve a ideme si pozrieť staré mesto. Vyzerá to tam ako zmenšené Benátky. Poobede prichádzame do Tučepi a relaxujeme až do noci, lebo zajtra nás čaká najdlhšia etapa.

 Sv. Štefan
Sv. Štefan

11. deň: 29.7.2006: Tučepi – Knin – Zadar – Bratislava

Cesta naspäť prebiehala skoro tak isto, tak nebudem opisovať znovu to isté. Domov sme prišli o deviatej večer celý unavení a šťastní. Spoznali sme nové krajiny a miesta, o ktorých sa hovorili rôzne veci. Som rád, že zďaleka to nie je také zlé ako sa hovorí. Mne sa v Čiernej Hore veľmi páčilo a rád sa tam ešte vrátim. Odporúčam tam ísť každému, kto hľadá krásnu prírodu a čisté more. Chcem sa veľmi poďakovať Kristínke za trpezlivosť a výdrž a samozrejme navigáciu, lepšieho navigátora som nemal. Bez nej by tá cesta nebola taká ľahká. Ešte raz veľmi ďakujem.

Pridané: 01.01.2007 Autor: intros pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (13 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria