Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1636 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29873
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17648)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12225)
Hodnotenie: (26 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (52)  [Verzia pre tlač] Tlač

Na návšteve u krvavej grófky - nevhodné pre superšporty a iné asfaltožrúty!

 Zdieľať

Pridané: 20.03.2007 Autor: Pozierac
Čitatelia: 9907 [Mototuristika - Západné Slovensko - Výlet]

Je ráno, sobota 17. marca. Čo tak dnes vymyslieť? Počasie je zatiaľ relatívne dobré, ale v priebehu dňa sa má pokaziť.

Sedím nad mapou a pijem ranný čaj. Je to jasné. Pôjdem pozrieť starú grófku Báthoričku na jej Čachtickom hrade. Ako pozerám, tak tých hradov je tu na blízku päť a dal by sa urobiť celkom zmysluplný, asi 250-kilometrový okruh. Aby to nebolo také jednoduché, budem tentokrát kombinovať asfalt s terénom. Je rozhodnuté, idem na to! Ešte si na kúsok papiera píšem záchytné body a lepím ho na riadidlá. Do batôžka pol litra minerálky. O desať tridsať štartujem. Z Veľkých Levár smerujem na Závod, Lakšársku Novú Ves a ďalej smer Plavecký Mikuláš. Poznáte, je to tá cesta cez vojenský priestor. Za druhou rampou odbočujem doľava a po krásnej rozbitej ceste prichádzam do Plaveckého Petra. Pár kilometrov v stupačkách mi zrýchlilo dych, a tak asfaltujem cez Prievaly do Cerovej. Nenápadná odbočka a som v Rozbehoch. Je to malebná dedinka zohyzdená veternými elektrárňami. Krátka jazda terénom a je tu prvá dnešná méta - hrad Korlátko. Pekná zrúcaninka. Povinné foto a fičím ďalej. Prechádzam cez Jablonicu do Prietrže. Pred Bukovcom intuitívne odbočujem doľava na poľnú cestu. V diaľke za niekoľkými hrebeňmi vidím zrúcaninu hradu Branč. Nádhera, nádhera, teším sa ako malý chlapec! Vôbec nevadí, že začalo husto pršať. Mam také heslo “musíš sa tešiť, že prší, lebo keď sa tešiť nebudeš, aj tak bude pršať“. Výjazdy, zjazdy, prejazd potoka. Oblasť Záhoria a Myjavských kopaníc je úplne geniálna. Nájdete tu Saharu, aj divoké Rumunsko. Všetko síce trocha menšie, ale na vybláznenie úplne stačí.

Na samote u bradatého uja sa pýtam prvýkrát na cestu. Som v akejsi hlbokej doline a nič nevidím. „Len dzi furt hore chuapče, neboj sa, nemaš de zablúdzit“. Mal pravdu. Prudký výjazd a som na Branči. Fotím sa v jazdeckej polohe samospúšťou. Stále popŕcha. Utvrdzujem sa v tom, že moderné motorkárske oblečenie je tak dobré, že sa dá jazdiť v každom počasí. Je mi príjemne teplo, akurát priebežne utieram plexi na integrálke, ktorú som dal dnes namiesto endurky. Bola to správna voľba, akurát sa trocha rosí, keď v teréne do nej dychčím. Krátky zjazd do Podbranču. Po modrej značke sa oblúkom vraciam do Bukovca. Lesná cesta rozjazdená od traktorov, žiadny zákaz vjazdu! Ochranári zostaňte v pohode. Ale aká krása, občas si aj skočím. Som sústredený, stále prší, začína to byť mazľavé.

 Na Branči
Na Branči

Do Brezovej idem po asfalte a potom šup po poľnej ceste popod Štefánikovu mohylu do Podkylavy, Krajného a už vidím Čachtický hrad. Z tejto strany vedie hore nádherná off road cesta, ale je to prírodná rezervácia. Škoda, odolávam a idem cez obec Čachtice. Neviem presne kde je odbočka. Poradil mi miestny blázon, bol veľmi milý a komunikatívny. Prvýkrát porušujem zákon a asi 500 metrov idem do zákazu po turistickej značke pred vchod do hradu krvavej grófky. Ale musím, je to dnešný hlavný cieľ. Ospravedlňujem sa, ale išiel som pomaly, neakceleroval a nedrásal chodník protektorom. Našťastie prší a preto je tu pokoj.

 U krvavej grófky
U krvavej grófky

Dám cigárku a pokračujem na Smolenický zámok. Povinná otočka pred bránou. Pozerám na hodinky, už je pol štvrtej. Som smädný a bolia ma zápästia. Na chvíľku zastavujem v motorkárskej krčme v Doľanoch. Príjemná obsluha, dobrý čajík, ďalšia cigárka. Som už celkom unavený, hlavne tie terénne vložky mi dali zabrať. Našťastie prestalo pršať, ale fúka ostrý severozápadný vietor. V Častej posledná odbočka na Červený kameň. Je tu veľa drahých áut, asi nejaká svadba. Foto a je to vybavené. Cez Babu, Pernek a Malacky sa vraciam domov do Levár. V občerstvení u Jany kupujem fľašku Pradeda. Neviem prečo, ale dostal som veľkú chuť na pohár bilinkového grogu.

 Smolenický zámok
Smolenický zámok

 Červený Kameň
Červený Kameň

Dnešný tripík mal 256 kilometrov. Trval sedem hodín s jednou krátkou zástavkou na čaj. Bol som na piatich hradoch. Trasa viedla poväčšine po vedľajších cestách s úsekmi v teréne, ktoré boli fakt perfektné od rýchlych úsekov cez trialové vložky. S trochou nadsázky - také malé Rumunsko. Krajania Záhoraci, Myjavané - to je pochvala! Ja sem púvodem ze Stupavy. Okrem asi 500 metrov jazdy po turistickej značke na Čachtickom hrade som neporušil vedome žiadne ochranárske zákony. Odporúčam pre všetkých cestných a iných enduristov.

Pridané: 20.03.2007 Autor: Pozierac Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (26 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (52)  [Verzia pre tlač] Tlač

Body a Trasy v tomto článku:

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »