Na návšteve u krvavej grófky - nevhodné pre superšporty a iné asfaltožrúty!

Sedím nad mapou a pijem ranný čaj. Je to jasné. Pôjdem pozrieť starú grófku Báthoričku na jej Čachtickom hrade. Ako pozerám, tak tých hradov je tu na blízku päť a dal by sa urobiť celkom zmysluplný, asi 250-kilometrový okruh. Aby to nebolo také jednoduché, budem tentokrát kombinovať asfalt s terénom. Je rozhodnuté, idem na to! Ešte si na kúsok papiera píšem záchytné body a lepím ho na riadidlá. Do batôžka pol litra minerálky. O desať tridsať štartujem. Z Veľkých Levár smerujem na Závod, Lakšársku Novú Ves a ďalej smer Plavecký Mikuláš. Poznáte, je to tá cesta cez vojenský priestor. Za druhou rampou odbočujem doľava a po krásnej rozbitej ceste prichádzam do Plaveckého Petra. Pár kilometrov v stupačkách mi zrýchlilo dych, a tak asfaltujem cez Prievaly do Cerovej. Nenápadná odbočka a som v Rozbehoch. Je to malebná dedinka zohyzdená veternými elektrárňami. Krátka jazda terénom a je tu prvá dnešná méta - hrad Korlátko. Pekná zrúcaninka. Povinné foto a fičím ďalej. Prechádzam cez Jablonicu do Prietrže. Pred Bukovcom intuitívne odbočujem doľava na poľnú cestu. V diaľke za niekoľkými hrebeňmi vidím zrúcaninu hradu Branč. Nádhera, nádhera, teším sa ako malý chlapec! Vôbec nevadí, že začalo husto pršať. Mam také heslo “musíš sa tešiť, že prší, lebo keď sa tešiť nebudeš, aj tak bude pršať“. Výjazdy, zjazdy, prejazd potoka. Oblasť Záhoria a Myjavských kopaníc je úplne geniálna. Nájdete tu Saharu, aj divoké Rumunsko. Všetko síce trocha menšie, ale na vybláznenie úplne stačí.

Na samote u bradatého uja sa pýtam prvýkrát na cestu. Som v akejsi hlbokej doline a nič nevidím. „Len dzi furt hore chuapče, neboj sa, nemaš de zablúdzit“. Mal pravdu. Prudký výjazd a som na Branči. Fotím sa v jazdeckej polohe samospúšťou. Stále popŕcha. Utvrdzujem sa v tom, že moderné motorkárske oblečenie je tak dobré, že sa dá jazdiť v každom počasí. Je mi príjemne teplo, akurát priebežne utieram plexi na integrálke, ktorú som dal dnes namiesto endurky. Bola to správna voľba, akurát sa trocha rosí, keď v teréne do nej dychčím. Krátky zjazd do Podbranču. Po modrej značke sa oblúkom vraciam do Bukovca. Lesná cesta rozjazdená od traktorov, žiadny zákaz vjazdu! Ochranári zostaňte v pohode. Ale aká krása, občas si aj skočím. Som sústredený, stále prší, začína to byť mazľavé.

Na Branči

Do Brezovej idem po asfalte a potom šup po poľnej ceste popod Štefánikovu mohylu do Podkylavy, Krajného a už vidím Čachtický hrad. Z tejto strany vedie hore nádherná off road cesta, ale je to prírodná rezervácia. Škoda, odolávam a idem cez obec Čachtice. Neviem presne kde je odbočka. Poradil mi miestny blázon, bol veľmi milý a komunikatívny. Prvýkrát porušujem zákon a asi 500 metrov idem do zákazu po turistickej značke pred vchod do hradu krvavej grófky. Ale musím, je to dnešný hlavný cieľ. Ospravedlňujem sa, ale išiel som pomaly, neakceleroval a nedrásal chodník protektorom. Našťastie prší a preto je tu pokoj.

U krvavej grófky

Dám cigárku a pokračujem na Smolenický zámok. Povinná otočka pred bránou. Pozerám na hodinky, už je pol štvrtej. Som smädný a bolia ma zápästia. Na chvíľku zastavujem v motorkárskej krčme v Doľanoch. Príjemná obsluha, dobrý čajík, ďalšia cigárka. Som už celkom unavený, hlavne tie terénne vložky mi dali zabrať. Našťastie prestalo pršať, ale fúka ostrý severozápadný vietor. V Častej posledná odbočka na Červený kameň. Je tu veľa drahých áut, asi nejaká svadba. Foto a je to vybavené. Cez Babu, Pernek a Malacky sa vraciam domov do Levár. V občerstvení u Jany kupujem fľašku Pradeda. Neviem prečo, ale dostal som veľkú chuť na pohár bilinkového grogu.

Smolenický zámok

Červený Kameň

Dnešný tripík mal 256 kilometrov. Trval sedem hodín s jednou krátkou zástavkou na čaj. Bol som na piatich hradoch. Trasa viedla poväčšine po vedľajších cestách s úsekmi v teréne, ktoré boli fakt perfektné od rýchlych úsekov cez trialové vložky. S trochou nadsázky - také malé Rumunsko. Krajania Záhoraci, Myjavané - to je pochvala! Ja sem púvodem ze Stupavy. Okrem asi 500 metrov jazdy po turistickej značke na Čachtickom hrade som neporušil vedome žiadne ochranárske zákony. Odporúčam pre všetkých cestných a iných enduristov.