Malé kubatúry, veľké výlety alebo na 125 ccm do Tatier

Už dlhší čas sme sa chystali, že určite pôjdeme na motorkách do Tatier. Shushen mal čerstvo kúpenú MZ 150 nevediac čo ho čaká. MZ si povedala že ee a kazila sa raz jedno potom druhé a tretie. V júli to vyzeralo, že sa výlet zruší, lebo bol už bezradný. Nakoniec 5 dní pred plánovaným odchodom do Tatier svitla nádej, že sa MZ opraví a podarilo sa i keď sa bál na nej ísť až do Tatier hneď v deň opravy. Nastala teda menšia reorganizácia, tak sme tam išli my dvaja na mojej Honde XR 125 a prizvali sme môjho kamaráta Dávida na Yamahe YBR 125.

Vyrazili sme v utorok 28. 8. 2007 okolo tretej poobede. Stavili sme sa po Shushna v Mostovej a pokračovali cez Vozokany, Šaľu, niekoľko Cabaj-Čáporov, Nitru a Zlaté Moravce na moju chatu v Tekovskej Breznici (7 km od Novej Bane) kde sme šli v noci prekontrolovať miestne pomery.

29. 8. 2007

Ráno (12h.) sme vyliezli z postele... Bolo síce pod mrakom, ale teplota ideálna - 25 stupňov. Vybrali sme sa do Novej Bane, kde sme nakúpili v L..dli(môžem normálne napísať LIDL, nie?) rožky a spravili sme si menší bufet.

Keď sme odchádzali, mal som taký pocit, že suchí asi nedojdeme. Mal som pravdu, krátko po opustení mesta začalo poprchať a od Banskej Bystrice lialo non-stop. Zastávky som zatrhol, lebo som to chcel mať čo najrýchlejšie za sebou. V Podbrezovej nám teplomer ukázal 13 st. a na Čertovici muselo byť ešte menej. Vo Svite som to už nevydržal a zastavil som na pumpe. Po ceste sme síce cítili zimu a bolesť v zadných partiách ale nemysleli sme si, že je to s nami veľmi zlé. To si neviete predstaviť, nevedeli sme zliezť z motoriek. Všetko vrátane boxeriek som mal úplne mokré, triasli sme sa tak strašne, že to vyzeralo ako keby sme to hrali, ale omyl. Mobil sme držali traja aby sa dalo prečítať v čo najstabilnejšom stave čo je tam napísané.

Dávid vylial zo svojich neprekomavých mototopánok po pollitri vody a po chvíli sme išli ďalej, veď sme už boli od cieľa len necelých 15 km. Za jazdy sme sa už tak netriasli. Do Starého Smokovca sme dorazili krátko po 17:00. Vyžmýkali sme sa, a postupne sme sa každý šli odmrznúť pod horúcu vodu do sprchy. Keď som zakúril v kozube, už bolo dobre a napokon sme sa vybrali ešte večer zahrať ping-pong a biliard.

30. 8. 2007

Vstali sme opäť až okolo dvanástej a vybrali sme sa do Popradu na nákup nevyhnutných doplnkov. Viditeľnosť nebola najhoršia ale akurát Tatry boli v mrakoch. Počas nákupu nám začalo škvrkať v bruchách tak sme sa presunuli z TESCA do najbližšej pizzerie.

Napapkaní sme vyložili nákup na chate a pokračovali v krasojazde na Štrbské pleso. Zima bola ako v novembri aj počasie a v kombinácií s tou spúšťou čo zanechala tá veľká víchrica to vyzeralo ako po strašnej vojne. Všetko sivé, kde-tu nejaký strom. Inak pusto. Zo Štrbského plesa sme sa zošmykli do Tatranskej Lomnice, kde sme pristáli na čajíku. Večer bol pomerne kľudný, pozerali sme niečo v TV a pripravovali sa na zajtrajší odchod.

31. 8. 2007

Posledný deň nášho výletu bolo pekne, už aj slnko vyšlo. Okolo Tatier síce boli mraky, ale už ich bolo ako-tak vidno (Tatry, nie mraky). Išlo sa smer Podbanské a Čertovica. Pod Čertovicou sme sa stavili pri dele z 2. sv. vojny.

O chvíľu sme sa zastavili aj hore na Čertovici, spravili pár foto a šli ďalej.

Po ceste sme sa ešte zastavili v Banskej Štiavnici, odtiaľ krásnou uzučkou cestou cez Hodrušu-Hámre do Žarnovice, odkiaľ sa šlo rovnako ako do T. Breznice (Zlaté Moravce, Nitra, Cabaj-Čápory, Šaľa). V Mostovej sme odhodili použitého Shushna a pokračovali do BA. Po príjazde do Bratislavy mi kilometrové počítadlo ukázalo 829 km. A tak skončil výlet stodvadsaťpätiek.

Záver

Hneď by som išiel znova a znova. Bolo super a verím, že bude lepšie, keď sa na budúce leto vyberieme na Honde Shadow ktorá mi stojí v garáži, ale nemám na ňu vodičák, ale to sa dvanásteho decembra zmení.

Autori: Lukáš Bartoušek (Shushen), Michal Koblišek (OFCA)
Foto: Shushen
Účastníci: OFCA, Shushen, Dávid