Jedna jazda s novým medveďom

Nedeľa 21. 10. 2007

Tak už to na tom svete chodí. Jedni prichádzajú, iní odchádzajú. Včera odišiel môj starý dobrý medveď (Grizzly 660) na opravu do Yamahy. Po 20 500 km skolaboval so zadretým motorom a prvýkrát ma nechal v teréne. Miesto neho prišiel nový Grizzly 700. Kamuflážový elegán s posilovačom riadenia a vstrekom miesto karburátora. Hrdí sa titulom "prvá štvorkolka na svete s posilovačom riadenia" a zároveň "najľahšia štvorkolka vo svojej objemovej kategórii a výbave" - suchá hmotnosť 270 kg. Na večeru sme si dali spolu cca 80 km piánko jazdy v teréne.

Plán na dnes:

Dnes nás čakajú prvé vážne spoločné úlohy. Pred týždňom na poslednej jazde so starým medveďom sme sa dostali povedľa pravej strany rieky Nitra zatiaľ najďalej. Cca 5 km nad Topoľčany. Zastavil nás železničný most ponad rieku. Bol nízky, nedal sa podísť. Dnes to skúsime od Topoľčian po ľavej strane toku rieky. Uvidíme, pokiaľ sa dostaneme. Plánovaná dĺžka trasy je min. 140 km.

Okrem poznávacej časti našej expedície to však bude hlavne testovanie jazdných vlastností nového medveďa. Grizzlyho 700 mi pred polrokom na jednu jazdu požičal kamoš. Tie podstatné rozdiely už poznám. Živší motor, vďaka posilovaču super jazdenie pri nižších rýchlostiach a so zapnutým predným náhonom. Horšie jazdné vlastnosti pri vyšších rýchlostiach v nerovnom teréne. Zvolená trasa na dnes je práve na test pri vyšších rýchlostiach.

Medveď je v zábehu. Cestou tam by sme nemali prekročiť rýchlosť 80 km/h. Naspäť môžeme pridať na 90 km/h. Nový medveď má výrazne väčšie reflektory ako ten starý. Plánujem návrat za tmy, nech sa predvedú.

Príprava:

Upravujem tlak pneu na spodnú hranicu predpísanú výrobcom. Mäkšie pneu lepšie tlmia nerovnosti terénu a umožňujú rýchlejšiu jazdu na hrboľatom teréne. Vonku je 12 nad nulou, pršať by nemalo. Kým prídeme večer domov, očakávam teplotu vzduchu pod 5 stupňov.

Výstroj:

3 bavlnené tričká s dlhým rukávom, hrubý vlnený sveter, textilný ľadviňák, lyžiarska vetrovka. Boxerky, termospodky, babské bavlnené bombarďáky, tepláky. Vojenské zimné čižmy, hrubé ponožky, na kolená ortézy. Cestná integrálna prilba, hrubá vlnená kukla z armyšopu, nové zimné moto rukavice - vraj vodeodolné. A navrch tenkú motokombinézu do dažďa - Bering.

Posed na novom medveďovi je o niečo vyšší ako na starom. V duchu si trénujem možnosti vyskočenia z mašiny v prípade problému. Nevidím podstatný rozdiel oproti starému, iba rajdy sú vyššie. Sklopím rajdy o pár centimetrov nižšie.

14.30 hod

Vyrážame. Za Hajským odbočujeme vľavo do kopca na poľnú. Na vrchole mierne spomalíme, tu skonal pred týždňom môj starý medveď. Čakal som v tme cca polhodinu, kým ma prišli odtiahnuť domov kamošovi synovia na džípe. O kúsok ďalej je miesto, kde som začiatkom septembra prevalil disk na zadnej pneu, ktorá vyfučala. Záchránil ma okoloidúci plechovkár. U neho doma sme disk vyklepali. Potom sme aj kamošmi pokračovali veselo ďalej.

Neviem sa plne sústrediť na jazdu, neustále preblikávam očami na tachometer. Nemali by sme prekročiť rýchlosť 80 km/h. Veď sme v zábehu. Obchádzame Jarok a malú vodnú nádrž, kde som stretol v noci tých "tiežpoľovníkov". Cez Krvavé Šenky schádzame do Lužianok k rieke Nitra. Zatiaľ v pohode, tie rajdy idú vďaka posilovaču riadenia neskutočne ľahko.

15.05 hod

Prvých 30 km máme za sebou. Trávnatá, hrboľatá cesta vedľa rieky poskytuje medveďovi príležitosť k vyšanteniu. Predný náhon sme ešte nepoužili. Zapínam ho iba pri prejazde väčších prekážok, hlbokého blata a v zime na snehu.

Keď jazdím sám, zabávam sa pri prejazde zákrut. Aj dnes ich režeme jedna radosť. Nikdy neprechádzam zatáčky šmykom. Po odjazdených 60. tisícoch km v teréne, zdá sa mi prevrátenie pri takomto spôsobe jazdy prihlúpe. Na štrkových či prachových cestách a na dráhach však použitiu tohoto pôsobivého, ale nie bezpečného prejazdu zákrut občas neodolám.

Základom techniky prejazdu zákrut je prenesenie váhy jazdca na stupačku na vonkajšej strane zákruty. Náklon jazdca do stredu zatáčky zabraňuje prevráteniu stroja. Odľahčené zadné koleso na vnútornej strane zákruty prešmykuje - funguje ako diferenciál. Aj v kritických situáciách sa snažím za každú cenu dokončit zatáčku bez brzdenia, dôraznejším zatlačením do stupačky na vonkajšej strane zákruty. Brzdenie v zákrute znamená odovzdať osud stroja i jazdca do rúk božích.

Tesne pred zatáčkou si v duchu nakreslím ideálnu krivku prejazdu zákruty. Po tejto krivke sa snažím prejsť čo najrýchlejšie kolesami na vonkajšej strane zákruty. Keď sa mi to podarí, ideme ďalej. Keď sa mi to nepodarí, tiež ideme ďalej. Iba že som o jednu nadávku na svoju adresu bohatší. Stále je čo vylepšovať na technike jazdy.

Táto zábava má svoj praktický význam. Veľmi často nie je kam vyletieť a je dobré si trénovať, aby k tomu nedošlo. Niet nič horšieho ako keď prejazd zákrutou diriguje medveď a nie jazdec. A medveď sa o to snaží takmer stále. Ak mu jazdec nebodaj pomôže prudším pridaním plynu, po odľahčení predných kolies sa medveď pohrnie rovno, ignorujúc vytočené rajdy. Ešte nie sme zohratý team. Udržať medveďa v ideálnej stope mi zjavne robí problémy. Tých nadávok dostávam akosi priveľa.

Nápravy nového medveďa sú značne tvrdšie ako starého. Má to dve výhody. Oveľa poslušnejšie reaguje na prácu nôh, čo oceňujem najma v zatáčkach. Idem do stoja, tlačím na pravú stupačku. S obdivuhodnou ľahkosťou zatáčame a nemusím do toho ani príliš tlačiť- takmer ako na športovej štvorkolke. Druhou výhodou je zjavná rezerva v tlmičoch pri rýchlom prejazde vačších nerovností. Dnes ešte ani raz nezacvakali- neboli nadoraz.

Vychádzame na úzky násyp, s trávnatou cestou a plytkými koľajami od plechoviek. Teraz príde to pravé, orechové. Pre krosu absolútne pohodový úsek, pre štvorkolku náročná previerka schopností jazdca i stroja. Koľaje od plechoviek sú pre štvorkolku príliš široké, na jazdu medzi nimi priúzke. A naviac veľmi nerovný, trávnatý /šmykľavý/ terén. Tu nie je priestor ani čas na nápravu chýb. Každá nechcená zmena smeru jazdy znamená zletenie z násypu do vody, alebo na druhú stranu na cestu.

Na také koľaje mám už dávno osvedčený recept. Vyberiem si svoju vodiacu koľaj, po ktorej idem kolesami na rovnakej strane. Zároveň tlačím na tej strane do stupačky. Medveď sa samozrejme bráni a chce vybočiť na opačnú stranu, čomu zabraňujem miernym natáčaním rajdov smerom k vodiacej koľaji. Týmto spôsobom sa dá výrazne zrýchliť a jazda je úplne pod kontrolou.Iné spôsoby prejazdu majú za následok preklzovanie kolies mimo koľají a neustálu zmenu smeru jazdy.

Zrýchľujeme, na nerovnostiach začína medveď poskakovať zo strany na stranu. Nemám ho plne pod kontrolou ani v stoji. Rajdy kmitajú ostošesť a snaha o udržanie sa vo vodiacej koľaji je viac menej ilúziou. Na tomto úseku bežne vrčal starý medveď cez 90 km/hod. Aj keď s veľkou fyzickou námahou, mal som ho v stoji plne pod kontrolou. Uberám plyn na hranicu ako tak prijateľnej bezpečnej jazdy. Mrknem na tacháč a tam 75 km. Neverím vlastným očiam. Tak toto je najväčšia slabina tohoto frajera z Yamahy.

Spomalíme. Aj pri tých 75km/h je to stále miestami boj o holý život. Odpruženie náprav je príliš tvrdé na rýchlu jazdu v takomto teréne. A naviac, na rajdy sa citeľne prenášajú všetky nárazy do predných kolies.Preto kmitajú. Predné tlmiče nového medveďa sú výrazne dlhšie ako starého. Sú nastaviteľné - budem sa musieť s nimi pohrať. S miernym sklamaním ukončujem rýchlostný test. Utešujem sa, že na tomto úseku som mal rovnaké problémy aj so športovou štvorkolkou. Tá však bola o 150 kg ľahšia, mala nižšie ťažisko a dávala jazdcovi väčšiu šancu napraviť chyby.

Schádzame na trávnatú cestu vedľa rieky. Na rovnejšom teréne v stoji sa pohrávam s tým servom pri rýchlosti 80 km/hod.Rozhodenie jazdca, alebo nechcený prudký pohyb rajdami, môže mať katastrofálne následky. Včera som tak nechtiac zalomil rajdy do krajnej polohy pri teste kľučkovania na dvoch kolesách medzi jamami. Našťasie to bolo na štrkovej ceste a stihol som medveďa dostať do šmyku. Na pevnejšom podklade by sme sa prevrátili.

15.30 hod

Pred Kovarcami odbočujeme od rieky. Je tu malá súkromá elektráreň. Majiteľ všade nastaval tabule "Zákaz vstupu, súkromný pozemok". Neviem či súkromník u nás môže vlastniť kus rieky a jej najbližšieho okolia. Na tomto mieste to tak vyzerá. Raz sme tu s kamošom zastali a okolo nás začali lietať broky. Kto to kedy videl - s brokmi na medveďa! Pre istotu sme sa odtiaľ rýchlo odpratali.

V polovici septembra som tu opustil môjho spolujazdca na Raptore 350. Na zničenom závite guľového čapu na pravom prednom kolese sa uvoľnila matica nezaistená závlačkou. Prevrátili sa, ale bez následkov. Počkali si cca hodinu na odvoz.

Krajom dediny sa vrátime opäť k rieke. Pokračujeme v pohode až do Nitrianskej Stredy. Okolo miesta kde som pred mesiacom rozťahoval jeden skapatý čudesný stroj. Jeho majiteľ bol presvedčený, že je to horská kosačka. Prejdeme cestným mostom na pravý breh rieky. Sme cca 10 km pred Topoľčanmi.

V Topoľčanoch pri Tescu cez most opäť na ľavú stranu rieky. Tu začína naše hľadanie nových trás. Ešte som tu nebol. Po pár km trávnatá cesta vedľa rieky končí. Vychádzame na úzky násyp, ktorý sa zužuje. Pri malom mostíku cez rieku, na ktorý vedú betónové schody naša dnešná púť končí. Ďalej sa dá už len po poli, ktoré je po zbere kukurice. Pole ma nezaujíma, aj keď by sme sa dnes dostali ďalej. Hľadáme celoročne prejazdné trasy a tými pre nás polia nie sú. Na zasiate pole nikdy nevkročíme.

Pozerám na tachometer,máme za sebou 71 km. Meditujem na tému "benzín". Kým prídeme domov budeme mať 142 km. Starý medveď mal 20 l nádrž, z toho bola 5 l rezerva- prepínaná ručne. Vyzdržala najmenej 40 km. Bez tankovania sme prešli najviac 163 km a ešte neskapal. Ale koľko žerie tento nový? Tiež má 20 l nádrž. Ale žiadnu ručne prepínateľnú rezervu. Iba svetielka na displeji. Dá sa im veriť??? Meditáciu ukončujem vo viere v umnosť konštruktérov v Yamahe, že tá nová potvora nebude žrať viac ako tá stará.

Na úzkej hrádzi sa nedá bezpečne otočiť. Musíme sa otočit dole. Hrádza je strmá, s vysokou trávou. Odkedy som vlani prevrátil medveďa hore bruchom, nevojdem do terénu, keď nevidím na zem len tak. Prejdem si to najskôr peši. Než sa spustíme s medveďom kolmo dole, vyhliadnem si miesto, kam by som chcel dopadnúť v prípade nutnosti vyskočit. Dole sa otočíme. Výjazdu šikmo strmým svahom na hrádzu opäť predchádzalo vyhliadnutie miesta dopadu na vyskočenie. Uprednostňujem mierne šikmý výjaz na prekážku pred kolmým. Ľahšie sa dá vyskočiť z medveďa ked je zle.

Povedľa rieky sa vraciame nazad k mostu v Topoľčanoch. Ťahá nás stále doľava - v ľavej zadnej pneu je očividne defekt. Do Topoľčian to máme cca 1 km, opravím to tam.

Pod mostom má sídlo firma Bezdomovec s. r. o. Majú tam zariadené kompletné bývanie. Na matracoch pod kopami perín (alebo handier?) ležia schúlené postavy. Teplomer ukazuje 9 stupňov. Mám rád vietor vo vlasoch. Ale v posteli nie. Na môj vkus je ten obývák príliš odvetraný.

16.05 hod

Za mostom odbočíme na parkovisko k Tescu. Je tu malé espreso s vonkajším sedením. Zaparkujeme prvýkrát tesne vedľa. Chodím sem každý víkend už od leta. Personál ma pozná. Čašník ma zdvorilo upozorňuje, že je to miesto pre invalidov. Tak to sme dobre, hovorím. Spústa ľudí, keď ma vidí zablateného túlať sa v každom počasí, si aj tak myslí, že nie som normálny. Policajti mi to vraj nemusia zhltnúť! Radšej preparkujeme....

Objednám pivo - na doplnenie tekutín. Vyzliekam kombinézu i vetrovku. Je zvonku úplne mokrá od skondenzovanej vlhkosti. Vymením tri úplne prepotené tričká za suché. Idem na ten defekt. Je to už rutinná záležitosť. Nájdenie dierky väčšinou zaberie najviac času. Vrazím pilník do dierky, prevlečiem ihlou knot, odrežem prečnievajúci knot a dofúkam pneu akumulátorovým kompresorom. Cca 5 min. práce.

Je čas na oddych.

Objednám ďaľšie pivo - na počesť starého medveďa, ktorý už túto trasu so mnou nikdy neprejde.

Podľa GPS slnko dnes zapadá o 17.50 hod. Máme čas, domov chceme prísť za tmy.

17.10 hod

Vyrážame na cestu domov. Odbočujeme k rieke. Oproti ide ošarpaný chlapík. Kývne nám na pozdrav. Lovím v pamäti, kto by ma tu mohol poznať. Už viem. Obchodný riaditeľ firmy Bezdomovec s. r. o. sa vybral na nákup "paliva" do Tesca. Snáď ho nechytia.

Medveď má za sebou prvých 160 km. Môžeme ísť na 3/4 plynu - cca 90 km /hod. Zdá sa, že toho piva som vypil viac, ako bola reálna spotreba tekutín. Aj to natriasanie urýchľuje potrebu uľaviť si. Mám s tým svoju skúsenosť. Ak dlhšie odkladám túto nevyhnutnosť, organizmus si pomôže po svojom. Výrazne zvýši vylučovanie tekutín cez pokožku - potením. A to v kombinéze nie je nič príjemné. Rýchlo zastavujeme k vykonaniu potrebných servisných úkonov.

18.00 hod

Stojíme na moste v Lužiankach. Je krátko po západe slnka, počkáme chvíľu na väčšiu tmu.

Domov to máme ešte nejakých 35 km. Tie veľké oči nového medveďa nie sú veru len módna záležitosť. Osvietený priestorový uhol je oveľa väčší ako u starého. Hlavná výhoda nových reflektorov sa prejavuje najmä pri pridaní plynu. Na starom sa pridaním plynu a nadvihnutí prednej časti, svetelný kužel posúval výrazne dopredu. Priestor tesne pred medveďom zostával neosvetlený. Nové reflektory tento nedostatok nemajú.

V prilbe začína byť chladno. Teplomer ukazuje plus 5 stupňov. Zastavujeme. Doteraz som mal spodnú časť vlnenej vojenskej kukly natiahnutú na krku pod bradou. Vytiahnem spodnú čas kukly až pod ústa, popod prilbu. Prilba sa vytesní, o malú chvíľu je už v nej teplúčko ako na celom tele. Takto môžem jazdiť aj pri mínus 10 stupňov. V mraze však používam k vôli lepšiemu vytesneniu menšiu prilbu.

Blížime sa k hrádzi malej vodnej nádrže, kde som stretol tých zelených mužíčkov s flintami. Je nedeľa večer, snáď už sedia všetci doma. Zastavujeme. Pre istotu nasvietim diaľkové svetlá pozdĺž hrádze. Svietia super, ibaže v strede hrádze stojí malé červené autíčko.

Reflektory z diaľky jasne osvetľujú vnútro auta. Je prázdne. A na okolí ani živej duše. Auto sa obísť nedá a v tej tme sa mi nechce riskovať jazdu dole, hore hrádzou. Že by opäť poľovníci? Pomaly vchádzame na hrádzu, preblikávam svetlami. Zrazu sa za prednými sedadlami objaví hlava. Nahý mladý muž sa prediera na predné sedadlo vodiča. Je zjavne vyplašený a medzi sedadlami sa mu dopredu dostať nedarí. V panike sa vrhol po hlave dopredu cez operadlá. Reflektory osvetľujú holý zadok s nohami, kým sa po chvíli spod volantu vynorí strapatá hlava.Ukazujem rukou, aby kúsok uhol. Prechádzame okolo autíčka, na zadnom sedadle vykukuje spod kôpky oblečenia hlava nejakej babenky s obnaženými ramenami. Nechápem tomu. Čo je to za autíčko, v ktorom je tak teplo, že tam musia byť nahí aj keď je vonku iba 5 stupňov?

Ešte cca 20 km domov.Približne v týchto miestach mi starý medveď vždy skapal a prepínal som na rezervu. Svetielka ukazujúce stav benzínu nesvietia už hodnú chvíľu. Iba na displeji bliká niečo, čo sa podobá na stojan na pumpe. Kde ja tu nejaký stojan zoženiem?? Som nervózny. V hustej tme banujem svoje rozhodnutie nedotankovať po ceste. Koľko tá nová potvora žerie?? Je to jedno, aj tak inú možnosť ako pokračovať nemáme. Keby na prilbe boli otvory na uši, tak by mi určite vykúkali ako slonovi. S napätím počúvam motor, či nezakašle pre nedostatok benzínu.

Ak nám dôjde benzín, najväčší problém bude vysvetliť záchrannej čate, kde sme. Darmo mám GPS, ktorý určí moju polohu kdekoľvek na zemeguli s presnosťou na 10 metrov. Oni ho nemajú.

18.45 hod

Benzínu bolo dosť. Sme doma. Prešli sme 142 km. GPS hovorí, že priemerná rýchlosť počas pohybu bola 49 km/hod. Na prýkrát je to na túto trať celkom dobrý výsledok. Trošku skreslený pomalšou jazdou v neznámom teréne za mostom v Topoľčanoch. So starým medveďom sme na tejto trase dosahovali za sucha priemernú rýchlosť okolo 55 km/hod. Prestavím tlmiče a na budúce to bude určite rýchlejšie.

Lúčim sa s novým medveďom v garáži. Je to frajer. Ešte sme sa úplne nezblížili. Ani výfukom nezavrtí, keď ma vidí. Ale to sa v krátkom čase zmení.

O 6 dní neskôr:

Tá istá trasa, už s prestavenými tlmičmi. Super jazda. Dávno som sa tak nevybláznil. Posledný kilometer medveď pokašliaval. Nasávanie vzduchu z prázdnej nádrže mu zjavne nerobí dobre.

Je známa diagnóza starého medveďa - rozsypané spodné ojničné ložisko. Česť jeho pamiatke. Prežili sme spolu nezabudnuteľné chvíle.