Motoride na motokárach

Motorkári na motokárach... Tento nápad mi vznikol v hlave, keď som sa išiel pozrieť s kamarátmi do Indianapolisu v Ivánke pri Dunaji. Hneď ma napadlo, že by asi nebol zlý nápad skúsiť sa opýtať niektorých členov motoridu, či by nemali záujem trocha prevetrať motokáry. Vznikla téma a postupne sme sa začali zbierať. Dohadovali sme si rôzne termíny, až nakoniec som sa išiel spýtať do samotného Indianapolisu kedy majú voľné termíny. Na moje prekvapenie mali dosť plno, ale našli pre nás jeden termín. 7.12.2007. Hneď ako som došiel domov, hodil som informáciu o termíne na fórum, či majú vtedy čas a podobne. Skončilo to tým, že som rezervoval halu na hodinu. Ako čas plynul, začali sme sa zbierať a začala sa mi zdať tá hodinka málo. Deň pred odchodom som sa rozhodol, že to rezervujem na dve hodiny, čo sa sprvu zdalo veľa, ale nakoniec nám to uplynulo strašne rýchlo.

Náš veľký deň nastal a od rána sme sa nevedeli dočkať tej našej hodiny. Začali sme sa pred vchodom zbierať okolo 18.00, prvý som prišiel ja, za necelých 5 min. sa ukázal Kaca so svojou drahou, ich nasledoval Saffo spolu s dvoma kamarátmi. Podali sme si ruky a čakali na ďalších. Popri čakaní sme zistili, že Saffo ma defekt, ten sme zatiaľ neriešili a úpenlivo sme čakali na ďalších. Keď sa nik neukazoval, tak som sa pozrel na telefón a zistil som, že mi volal Leader. Volám späť a zisťujem, že majú pokazené auto. (Ďakujem ti za pekný stresík.) Našťastie ma chceli iba postrašiť. Začali sme sa zhromažďovať, prišiel Pita, Andreahome, Husaberg, Maestro, IceCross, BlackCross, Mansun. Tak a práve nám začala rezervácia, pobrali sme sa dnu kde nám boli hneď vysvetlené pravidlá a my sme mohli začať.

Hŕstka statočných

Striedali sme sa po skupinkách po 5 jazdcov. Na trati sme zažili rôzne nehody, búračky s pneumatikami, so stĺpmi, ale aj medzi sebou. Niektorým stačilo po jednej jazde, niektorí sme mali aj 5 jázd. Sejftycar mal pri náš čo robiť, ale ochotne nám vysvetľoval techniku jazdy a keď sme nabúrali tak prišiel ku nám odtlačil nás a vysvetlil ako máme ísť najbližšie za čo mu ďakujeme. Sem-tam jazdil pri nás pre istotu ale myslím, že na trati nikomu nezavadzal. Ale aj napriek tomu sme museli niektoré situácie riešiť sami. Napríklad ja som sa musel vyslobodiť z pneumatík po zrážke s Kacom. Škoda, že Pita musel ísť skôr domov, ale aj tak neodolal jednej jazde s nami, za čo mu ďakujem. Každý z nás sa snažil zájsť čo najlepší čas. Pri predbiehaní na rovinke sme sa snažili vysadať mykať celým telom aby sme posunuli motokáru o kúsok dopredu, vyzeralo to zaujímavo, ale fungovalo to. Pár jazdcom sa aj podarilo zájsť limit a mali nárok na silnejšiu motokáru. Po vysadnutí z motokáry bol každý udýchaný unavený a vysmiaty a psychicky sa pripravoval na ďalšiu jazdu, ktorá bude nasledovať onedlho. Ako tak jazdíme a pozeráme na hodinky, zisťujeme, že už nám ostáva len 10 min. Rýchlo nasadá do motokár posledná skupinka.

Rýchlo nasadáme, aby sme si užili poslednú jazdu

Po skončení rezervácie sme sa rozlúčili s Husabergom, Maestrom, IceCrossom a BlackCrossom.

My ostatní sa medzitým dohadujeme ako ďalej. Keďže sme zistili, že na Soffovom aute je defekt, tak som volal Motúzovi, či by sme nemohli dojsť a pokecať. On nás rád privítal aj v nočných hodinách, a s radosťou nám pomohol s opravou defektu. Za čo mu veľmi pekne ďakujeme a nezabudneme na jeho ochotu. Rozprávali sme sa chvíľku o motorkách a ako ide obchod. Opravili sme defekt, Kaca nahodil koleso, ešte raz sme sa poďakovali Motúzovi a nechcelo sa nám ísť domov, rozhodli sme sa, že zbehneme ešte k Avionu do Mcdonaldu. Najedli sme sa a rozprávali si príhody z motokár a zo života čo sme zažili na našich dvojkolesových miláčikoch. Po záverečnej v Mcdonalde sme stáli pred vchodom a napriek zime sme sa stále dobre bavili. Niečo po pol noci sme sa rozhodli, že sa poberieme domov. A tým sa skončil náš deň plný zážitkov. Dúfam, že to každý prežil bez nejakých väčších zranení. Modriny sa nerátajú.