Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1409 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28480
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (16964)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11516)
Hodnotenie: (22 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (29)  [Verzia pre tlač] Tlač

Septembrové pasobranie 2007 8/9

 Zdieľať

Pridané: 03.02.2008 Autor: Zephyr
Čitatelia: 10389 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

 Rázcestie v osade Gletsch, serpentíny Furkapassu v pozadí
Rázcestie v osade Gletsch, serpentíny Furkapassu v pozadí

Osada Gletsch je kľúčová tým, že práve v nej sa nachádza križovatka, kde môžete odbočiť doľava na Grimselpass alebo pokračovať ďalej v ceste na Furkapass. Takisto je tu k videniu aj parná zubačka, ktorá vyváža výhľaduchtivých turistov až na úpätie Furkapassu. My osobne dávame prednosť motorkám a vzápätí už aj ukrajujeme prvé zátačky Furkapassu zo západnej strany. Robíme krátke medzipristátie pri hoteli Belvedere a pomaly ale isto sa roztápajúcom známom ľadovci Rhone Gletscher. Priamy výhľad naň si však z tohto miesta nakoniec odopierame, pretože šikovný podnikateľ si v obchode, cez ktorý je prístup na terasu k ľadovcu, nainštaloval turniket a za každý vstup na terasu si takýmto spôsobom zapýta 5 frankov. Keď vidíme množstvo tlačiacich sa ľudí na terase necháme si zájsť chuť a radšej obdivujeme serpentíny priľahlého Grimselpassu.

 Tradičný pohľad na serpentíny Grimselpassu z Furkapassu
Tradičný pohľad na serpentíny Grimselpassu z Furkapassu

Prehupneme sa cez Furkapass a tiahlym traverzom s mnohými fotopauzami klesáme na východ. Aby klesanie nebolo také fádne, tak cestní inžinieri, nakoniec aj tu nejaké tie zátačky naprojektovali. Otvára sa nám výhľad do doliny. Slnečná obloha, horský hotel v jednom z vracákov v popredí, zelená dolina lemovaná vysokými končiarmi po oboch stranách, to všetko vytvára nádherné scenérie, ktoré sa nám dostávajú doslova pod kožu. Až keď sa priblížime k dedinke Realp na začiatku doliny, začínam mať pocit, že tu niečo nesedí, niečo nie je tak ako zvyčajne. V momente, keď zbadám golfistov ako si za sebou po pestovaných trávnatých plochách ťahajú vozíky so svojim náčiním, mi je jasné, čo je inak. To, že v takej nadmorskej výške nájdeme rozsiahle golfové centrum by ma ani vo sne nenapadlo. Netrúfam si ani odhadnúť, v akých cenových reláciach sa môže pohybovať členstvo v niektorom z miestnych golfových klubov. Keďže máme v pláne skontrolovať situáciu aj na susednom Grimselpasse, zanechávame snobsky vyzerajúci areál svojmu osudu, otáčame sa a následne vraciame späť cez Furkapass až do osady Gletsch, kde už na spomínanej križovatke odbočujeme vpravo. V závere stúpania si v jednej zo zátačiek nakoniec predsa len doprajeme aspoň čiastočný pohľad na ľadovec Rhone Gletscher.

 Ľadovec Rhone Gletscher - pohľad zo stúpania na Grimselpass
Ľadovec Rhone Gletscher - pohľad zo stúpania na Grimselpass

Na parkovisku Grimselpassu robíme prestávku, preskúmame miestnu známu expozíciu motocyklov. Škoda len, že pri jednotlivých výtvoroch neboli tabuľky s technickými údajmi. Posádka jedného z exponátov mala evidentné technické problémy, spolujazdkyňa sa svojim hrdzavým plechovým mobilom snažila dovolať asistenčnej pomoci žltých anjelov, ale zdalo sa, že bezúspešne. Ako správny motorkári sme ponúkli pomoc v núdzi, ale keď sa ani po niekoľkých pokusoch o roztlačenie tohto exkluzívneho motocykla jeho motor neprebral k životu, museli sme s ľútosťou skonštatovať, že im pomôcť nedokážeme. Ešte sme predsa len chvíľu dumali nad tým, že prečo ten motor ani nebafol. Žeby tá jedna aj s piestom vytŕčajúca ojnica bol až taký problém ? Nevedno, ale moju dôveru v motocykle s počtom valcov tri to v danom momente neupevnilo, možno nabudúce.:))

Robíme si malú prechádzku po okolí, fotíme vrcholové jazero, jedným okom zaregistrujeme aj pokus o chov svišťov v podobe jedného oploteného výbehu. Keďže nás dnes čakajú ešte ďalšie ciele, vyrážame vpred. Pri fotení tmavého jazera Grimmselsee, známeho okrem iného svojou tmavosadrovou vodou a najmä zatopeným hospicom na dne jazera, ktorý sa ukáže len raz za rok v čase keď sa jazero vypúšťa, úplne zabúdam na to, že som si chcel pozrieť aj jazero Oberaarsee, ktoré je v hneď v susedstve Grimmselsee a mala by k nemu údajne viesť úzka, semaformi riadená cestička, na ktorú treba odbočiť v jednej zátačke hneď pod sedlom. Spomeniem si na to až v momente, keď vo veselom rytme tancujeme so zátačkami doliny Haslital, ktorá je nástupnou dolinou ku Grimmselpassu zo severu. Nuž nevadí, stáva sa, aj keď chvíľočku bojujem s myšlienkou vrátiť sa a predsa len si to pozrieť, pohľad na hodinky ma presviedča, že aspoň je o jeden dôvod viac sa sem ešte niekedy vrátiť.

 Grimmselsee so svojou typickou vodou a zatopeným hospicom na dne, ktorý pri takejto výške hladiny samozrejme nevidno
Grimmselsee so svojou typickou vodou a zatopeným hospicom na dne, ktorý pri takejto výške hladiny samozrejme nevidno

Ďalším pánom na holenie je podľa plánu Sustenpass. Pri odbočovaní do doliny Gadmental smerom na východ si ešte neuvedomujeme, že práve prechádzame najzápadnejším bodom tohoročného výjazdu a už sa budeme pomaly, ale isto približovať k domovu. Charakteristická západná rampa Sustenpassu so svojimi tunelmi, najmä jedným, ponad ktorý tečie vodopád, nám zamestnáva myseľ natoľko, že na myšlienky podobného razenia jednoducho nie je čas.

 Západná rampa Sustenpassu
Západná rampa Sustenpassu

Na parkovisku v sedle robíme vrcholové tabuľové fotografie, pretiahneme sa vrcholovým tunelom a spočiatku aj s hmlistým doprovodom, klesáme takmer bez zátačiek dlhočíznym traverzom doliny Meiental až do Wassenu. Vzhľadom na relatívnu dostupnosť rozumného ubytovania vo Wassene bol plán nájsť v ňom dnešné nocľažisko a následne len tak naľahko prebádať roklinu Schöllenen a vybehnúť na Oberalppass. Tu sa ukázalo, že aj pri plánovaní sa dá urobiť chyba. Keď sme ani na už neviem koľký pokus nevedeli nájsť voľné ubytovanie, nedalo nám to a vyzvedáme od jednej zhovorčivej recepčnej čo je vo veci. Na bitte, svätogottardský železničný tunel oslavuje svoje 100. či 125. alebo dokonca 150. výročie otvorenia a železnice pripravili bohatý sprievodný program, navyše je sobota. Recepčná nás ubezpečuje, že nemáme najmenšiu šancu nájsť na dnešnú noc akékoľvek ubytovanie, všetko je rezervované už mesiace dopredu, jedinou šancou je vraj skúsiť šťastie 50 kilometrov severnejšie alebo južnejšie. Tristo prechľastaných karburátorov aby to ..... začínam si matne spomínať, že som začiatkom leta informáciu o nejakom výročí železničného tunela na internete registroval, ale absolútne som jej neskôr nevenoval pozornosť, úplne som na to zabudol. No nič rýchla bojová porada nakoniec rozhodne, že Oberalppass tento rok spolu s roklinou vynecháme, zajtra tam bude aj tak určite oveľa väčšie množstvo áut ako obvykle, tak volíme ústup a pokračujeme ďalej po naplánovanej návratovej trase na sever s tým, že v prvom rozumnom mieste to na dnes zapichneme. Kilometre nám ubiehajú celkom svižne a tak dnešnú púť končíme v jednej dedinke až tesne pred Klausenpassom a za približne 40 frankov na hlavu máme celé poschodie len pre seba.

< >

Pridané: 03.02.2008 Autor: Zephyr Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (22 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (29)  [Verzia pre tlač] Tlač

Body a Trasy v tomto článku:

Galéria ku článku: