Septembrové pasobranie 2007 9/9

9.9.2007 - 344 km

Unterschächen - Klausenpass(1952 m.n.m.) - Linthal - Näfels - Vaduz - Feldkirch - Rankweil - Furkajoch(1760 m.n.m.) - Faschinajoch(1486 m.n.m.) - Bludenz - Sankt Gallenkirch - Bielerhöhe(2032 m.n.m.) - Zeinisjoch(1842 m.n.m.) - Kops Stausee - Ischgl - Landeck - Fliess - Piller Höhe(1558 m.n.m.) - Arzl im Pitztal - Wald - Roppen - Ambach

Ráno sa budíme do mierne zamračeného rána, teplota nie je síce tropická, ale nie je to najhoršie. S radosťou teda vyrážame v ústrety ďalšiemu dňu venovanému jazde na motorke, aj keď už si pomaly začíname uvedomovať, že koniec sa pomaly ale iste blíži. Nevadí. Pred nami Klausenpass, na ktorom som ešte nebol. V cestopisoch sa o ňom veľa ľudí nezmieňuje, len kde tu sa dá nájsť informácia, že je známy traverzom v značnej výške nad dolinou, pričom krajnicu tvorí len akési ako keby provizórne zábradlie z vodovodných oceľových trubiek a tesne pod vrcholom je skala, ku ktorej je reťazou prikovaná topánka s kyticou kvetov. Hodiny nakreslené na skale ukazujú o 5 minút 12. Či na sa na tom mieste niekto rozhodol ukončiť svoj život, či je to miesto nejakej inej tragédie, alebo čo presne má tento zaujímavý výtvor symbolizovať sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť. Po niekoľkých serpentínach nechávame posledné nocľažisko hlboko pod sebou a stúpame spomínaným traverzom až nakoniec skutočne nachádzame onen monument. Pohľad cez "zábradlie" dole do doliny napovedá, že to je skutočne hodne vysoko, odhadom niekoľko sto metrov, hoci to na prvý pohľad vďaka zelenému porastu nevyzerá až tak dramaticky, výškový rozdiel je značný.

Záver západného stúpania na Klausenpass

V sedle samotného Klausenpassu chvíľu obdivujeme kostolík a následne v absolútnej samote klesáme východnou rampou a vnárame sa do doliny rieky Linth. Áut postupne pribúda, cesta sa vyrovnáva a mi sa so švajčiarskymi alpami na tento rok definitívne lúčime. Určité vzrušenie nás ovládne pri prejazde po brehu jazera Walensee, kde sa nám kde tu pomedzi stromy a občas aj domy jazero so svojou nádhernou modrou vodou ukáže v celej svojej kráse. Za Melsom sa stočíme na sever, aby sme sa pre spestrenie zakrátko vnorili do Lichtenštajnska, ktoré z hľadiska cesty asi nie je ničím zaujímavé, v podstate celou cestou až po rakúske hranice sú samé uzavreté osady, kopec áut. Na prechod do Rakúska v tejto oblasti nie je k dispozícii veľa variant, takto si aspoň môžeme povedať, že sme boli v Lichtenštajnsku. Švajčiarsku dávame teda definitívne zbohom, ale máme toho pred sebou ešte hodne, prakticky krížom cez celé Rakúsko. Po diaľnici sa to dá zvládnuť v relatívne krátkom čase, ale prečo nezaradiť niektoré zaujímavé passy po ceste aj napriek tomu, že všetky neovplývajú ohurujúcou nadmorskou výškou. Vo Feldkirche naberáme preto smer Rankweil a dolinou Laternser Tal sa vyšvihneme do tichučkého Furkajochu(1760 m.n.m.).

Západná strana Furkajochu má čo ponúknuť

Nižšiu nadmorskú výšku badať aj na okolitých končiaroch, hranica lesa siaha takmer po hrebene, nič to však nemení na veci, že pekné prostredie Bregenzer Waldu stojí za zhliadnutie. Smerom na východ by sa dalo pokračovať v podobnom duchu trojicou Hochtannbergpass, Flexenpass a Arlbergpass, naše plány sú však trochu iné. Stáčame sa na juh aby sme dlhou galériou zdolali susedný Faschinajoch a z Bludenzu nabrali kurz juhovýchod, pozdraviť mýtnicu na východnej strane platenej cesty na Bielerhöhe(2036). Platíme obligátnych 10.50 Eur, rampa sa otvára a opäť začína symfónia e-dur pre trio plyn-spojka-radiaca páka. Táto západná rampa je naproti východnej riadne pozakrúcaná a relatívne strmá. Pri pohľade späť sa objavujú dvojtisícové štíty Verwallgruppe. Celá oblasť Bielerhöhe je popretkávaná systémom vodných elektrární a preto jedným z charakteristických znakov sú práve rozvodné potrubia vody medzi jednotlivými jazerami.

Bielerhöhe, priehradný múr Silvretta Stausee

Mohykány Silvrettahorn(3244) a Piz Buin(3312) sa nám bohužiaľ vďaka oblačnosti neukážu a tak ich zanechávame vlastnému osudu. Spravíme si ešte malú zachádzku cez Zeinisjoch(1842 m.n.m.) k priehrade Kops Stausee a potom sa už definitívne poberáme severovýchodným smerom dolinou Paznauntal. Nádhernou Kaunertal tentokrát pohrdneme, ale na záver dňa si predsa len ešte dožičíme bonbónik v podobe stúpania na Piller Höhe. Aj keď jej samotná výška 1536 m.n.m. nie je síce dychvyrážajúca, výškový rozdiel je značný, stúpanie veľmi strmé a široké väčšinou len na jedno auto. To robí Piller Höhe veľmi vzrušujúcou záležitosťou. Rada starších na vstupe do doliny Otztal rozhodla, že na dnes by už aj pomaly stačilo, tak to pre dnes za klasických 25 Eur na hlavu v jednom z penziónov ukončujeme.

10.9.2007 - 786 km

Ambach - Oetz - Kühtaisattel(2020 m.n.m.) - Sellrain - Axams - Schwaz - Ried im Zillertal - Zillertaler Höhenstraße(2015 m.n.m.) - Hippach - Gerlospaß(1628 m.n.m.) - Hinterwaldberg - Wald im Pinzgau - Mittersill - Zell am See - Schwarzach im Pongau - Wagrain - Wagrainer Höhe(953 m.n.m.) - Radstadt - Schladming - Liezen - Admont - Hieflau - Wildalpen - Mariazell - Ochsattel(820 m.n.m.) - Rohrer Sattel(864 m.n.m.) - Eisenstadt - Bratislava - Piešťany

Ráno nás budia slnečné lúče, obloha je opäť modrá. Rýchlo do seba hádžeme raňajky, veď už na nás čakajú a volajú na nás, pravdepodobne posledné vážne sedlá tohto výjazdu. Nenecháme na seba dlho čakať, napojíme kone 95 oktánovým obrokom a už ich aj zahrievame strmým výstupom z dedinky Oetz na 2020 m vysoký Kühtai Sattel. Táto cesta je veľmi príjemnou alternatívou väčšinou dosť preplnenej hlavnej cesty medzi Imstom a Innsbruckom, navyše tesne pod sedlom ponúka výhľad na priehradný múr Finstertal Stausee, umiestený vysoko medzi skalami. Keď som tadiaľto pred rokmi prechádzal prvýkrát, tak nič nenasvedčovalo tomu, žeby tam niekde vysoko medzi bralami mala byť nejaká priehrada. Iba nezvykle rovný tvar útvaru medzi skalami dával tušiť, že to nebude len tak. Bohužiaľ oficiálna cesta k múru samotnému je zahataná zákazom vjazdu a aj keď bola rampa tentokrát otvorená, nenašli sme dostatok odvahy (alebo chute ?) vyviesť sa až k múru.

Kühtai Sattel

Východná rampa neovplýva veľkou porciou zátačiek, naproti tomu je k dispozícii dlhá galéria, kde však nie je problém z ničoho nič stretnúť stádo kráv, krátiacich si dlhú chvíľu pobehovaním hore dole, preto opatrne, trafiť takú vybehnuvšiu kravu v plnej rýchlosti, to je to posledné, po čom naše telesné schránky túžia. Podľa mapy by malo byť možné vyhnúť sa otravnému prejazdu Innsbrucku a tak sa na chvíľu zverujeme do opatery tetušky v Milanovej GPS, ktorá si tentokrát plní svoju úlohu na jednotku a povodí nás po takých bočných cestách až sa nakoniec vynárame až tesne pred Wattens. Stihol som si všimnúť, že sme prechádzali cez Axams, Sistrans, Tufles..... Cesta nám síce pravdepodobne trvala dlhšie ako keby sme išli krížom cez mesto, ale bolo to veľmi zaujímavé a navyše sme si mohli prezrieť Innsbruck z kopca ako na dlani.

Postupujeme zaľudnenou dolinou na Schwaz a ja už netrpezlivo rozmýšľam, čo očakávať na poslednom plánovanom bonus tracku tohto výjazdu v podobe Zillertaler Höhenstrasse. V Ried im Zillertal poľahky sledujeme značenie na panoramatickú cestu, relatívne dlho stúpame lesom, aby sme nakoniec na mýtnici v Kaltbachu zaplatili poplatok 4 eurá a mohli preskúmať o čo tu vlastne ide. Samotné stúpanie dávalo tušiť, že to asi nebude len tak, ale to čo sme videli, keď sme vystúpali nad hranicu lesa nás veľmi milo prekvapilo. Čistá obloha, zasnežené vrcholky hôr a príjemná teplota vytvárali veľmi požívateľnú zmes toho všetkého.

Áno, aj toto ponúka Zillertaler Höhenstrasse pri peknom počasí

Cestička následne rôzne klesá a zase naberá výšku, aby sa nakoniec po niekoľkých kilometroch dotkla kóty 2015 m.n.m. a následne nás po zjazde do doliny v dedine Hippach vypľula na hlavnú cestu č.169, z ktorej odbočujeme na východ a definitívne sa uberáme smerom domov. Dobojované, posledný dvojliter výjazdu skutočne padol a v podobe Zillertaler Höhenstrasse dal dôstojnú bodku za tohoročným septembrovým výpadom do Álp.

Pretože šoková terapia nemusí vždy priniesť vytúžené ovocie, dožičíme si ešte perfektný výjazd ku Gerlosspassu. Kvalitný asfalt, široké a prehľadné zátačky nenechajú nikoho z nás chladným. Nakoniec som ešte urobil jedno spestrenie. Tesne pred mýtnicou pred Krimmlerskými vodopádmi odbočujeme doľava a po vedľajšej a aj dosť rozbitej ceste si tak ušetríme 4 eurá a vraciame sa na hlavnú cestu vo Wald im Pinzgau. Samozrejme sme sa tak ukrátili o nádherné zátačky cesty nad vodopádmi a pravdepodobne sme aj nejaký ten čas navyše stratili a tých ušetrených zopár eúr tá "skratka" asi nie je hodna, ale zátačiek sme si užili za posledné dni habadej, tak prečo to neskúsiť. Svižne napredujeme po širokých, kvalitných rakúskych hlavných cestách ďalej a rýchlo za sebou nechávame Mittersill, Zell am See. Režeme to tak povediac krížom na Radstadt a Schladming. Plán je dnes niekde v okolí Liezenu to zabaliť a zajtra už len kľudným tempom doraziť domov.

O pol ôsmej večer na pumpe v Liezene prebehne krátka výmena informácii s domovom, kde nás podľa predpovede počasia varujú na mohutné prívalové dážde hlásené na zajtra. Domov zostáva zhruba ešte 400 km. Ja osobne nie som priateľom takýchto útekov a väčšinou som proti infekciám rýchleho návratu imúnny, ale po bojovej porade sa predsa len rozhodujeme, že potiahneme tak ďaleko ako sa nám bude dať, nech toho máme na zajtra v dažďoch čo najmenej. Srdcová cesta cez Wildalpen ubieha vo svižnom tempe viac ako dobre a ani sa nenazdáme máme za sebou Mariazell. Aj napriek fúre zakrútených kilometrov, ktoré máme dnes už za sebou sa nám na počudovanie jazdí perfektne, prejavy únavy sú zatiaľ minimálne, s patričnými prestávkami frčíme ďalej. Pred Ochsattelom sa síce spúšťa mrholenie, ktoré nás s menšími prestávkami nakoniec sprevádza až do Bratislavy, našťastie premávka je už minimálna tak to nie je veľký problém. Ani sa nenazdáme a okolo polnoci sa v Jarovciach nechávame chtiac nechtiac posledný krát prekontrolovať colnými orgánmi našej vlasti. Dotankujeme vysmädnuté tátoše a vydáme sa pohodovou stodvadsiatkou na diaľničné finále do našich domov, na konci ktorého okolo jednej v noci živý a zdravý po 780 km vypínam v garáži motor a definitívne ukončujem to na čo som sa celý rok tak tešil.

Čo dodať na záver ? Tých, čo to vydržali dočítať až sem úprimne obdivujem, ostatným sa ospravedlňujem, ale popísať tento výlet len pár riadkami jednoducho nedokážem a možno by to bolo aj na škodu veci, snáď sa tam z času na čas objavila informácia, ktorá možno bude pre niekoho zaujímavá alebo užitočná. Videné očami štatistiky, za tých 9 dní intenzívneho jazdenia sme prešli celkom 3369 km, natankoval som 173.6 l benzínu, čo dáva priemernú spotrebu 5.15 l/100 km. Celkové náklady na cestu som nikdy nespočítaval, rozpočtu chtivý si môžu aký taký obraz možno urobiť ak sa zoberie priemerná cena benzínu povedzme 1.3 Eur a priemerná cena ubytovania cca 30 Eur a samozrejme nejaké papanie k tomu. Samozrejme náklady na ubytovanie by sa dali napríklad použitím kempov zredukovať, ale na to sme boli už priveľmi pohodlný, hoci verím, že aj také studené ráno v stane v Alpách môže mať svoje čaro.

Hoci nejde o nejaké predháňanie sa v číslach, ak som sa pri počítaní nepomýlil, tak sme vďaka viac či menej podarenému zokruhovaniu trás tentokrát zdolali 58 sediel a sedielok. Aj napriek príkoriam, ktoré nám nachystalo počasie v podobe občasného snehu a nízkych teplôt v niektorých oblastiach, za seba môžem povedať, že skutočnosť predčila očakávania a pri plánovaní tohto výletu mi ani na um nezišlo, že by sa nám mohlo podariť absolvovať takmer všetko, čo sa do plánu dostalo. Niekomu sa môže samozrejme zdať, že toho jazdenia bolo príliš a po pár dňoch by mu všetky tie jochy, passy splývali v jedno. Na mnoho miest sa mi podarilo dostať už po minulé roky a preto nebolo pre mňa tých nových miest až také kvantum, aby mi to v tomto smere robilo zásadné problémy. Ak sa vám vyššie popísaný výlet nebodaj páčil a stále váhate vydať sa na podobné dobrodružstvo, tak zahoďte všetky obavy a rozhodne sa tam na budúcu sezónu vydajte. Verte, že zážitky z takýchto ciest sa vryjú hlboko do pamäti a najmä v zime pri čítaní cestopisov a prezeraní fotiek s horúcim čajíkom v ruke je to balzám na dušu. Tak na čo ešte čakáte ? ...

Dovidenia v Alpách, priatelia.