Suzuki GSX 1400

Na tomto stroji sa snúbi klasický dizajn a vynikajúca technika, množstvo chrómu a dobre vybrané plasty, funkčnosť a vzhľad, elektronika a priam brutálna sila.

Moja GSX je moja druhá poriadna motorka, na ktorej sa môj zadok vozil po Bandite 1200. Oba stroje sú dosť podobné. Chlapík, od ktorého pochádzajú, (nahac), hodnotil jazdu na nich ako jazdu na E-čkovom a S-kovom Mercedese. V každom prípade štýlové, pohodlné, rýchle a vzrušujúce. A ja mám to S-ko.

GSX oficial

Objem motora 1402 ccm, štyri valce, 16 ventilov, dva vačkové hriadele, chladenie vzduchom a olejom (SACS- Suzuki Advanced Cooling System), sekundárny prevod reťazou. Takmer vo všetkých hodnoteniach iných autorov je dominantným prvkom výkon a krútiaci moment. Áno, sú to neprehliadnuteľné atribúty. Ono je totiž ťažké nevšimnúť si 106 k (79 kW) pri 6800 ot. a 126 Nm pri 5000 ot. A určite si ich všimnete predovšetkým v sedle. Poďme na to...

GSX motor

Sadám do sedla. Zadok mi spočinie vo výške 790 mm, čo je pri mojej nižšej postave (176 cm) akurát na to, aby som obidvomi nohami bezpečne stál na zemi, hoci hlavu už mám v oblakoch. Sedlo je široké, primerane mäkké ale nie únavné. Tvar je skôr konzervatívny ale všeobecne hodnotený na výbornú. Povrch je zo syntetického materiálu ktorý nesaje vodu. Zrejme aj vďaka jemne zdrsnenému povrchu som nemal pocit, že by sa mi mali tvoriť zapareniny. A to je dobre, lebo človek chce na takom stroji sedieť čo najdlhšie.

Otočím kľúč. Zapískanie, skok ručičiek na klasických chrómovaných budíkoch. Štart. Štyri valce sa rozbehli, dva výfuky sprostredkujú von symfóniu, ktorá sa rozoznela zvnútra. Rôzne motorky majú rôzny zvuk. Ostrejší, tupší, dunivý alebo iný - tento je krásny. Kultivovaný, v nižších otáčkach zmierlivý, po pridaní plynu rázny. Niet pochýb, že sa jedná o jeden z tých väčších motorov... Laďáky určite nebudem dávať. Jednak by bolo treba dva (ročník 2004 má dva výfuky, niektoré ročníky mali len jeden) a potom akýkoľvek iný zvuk by mi asi k tomuto stroju a môjmu štýlu nepasoval.

Rukoväť je dosť citlivá. Celý rozsah otáčok sa zmestí do pár uhlových stupňov otočenia, ale nie je ťažké zvyknúť si na to. Všetky ovládacie prvky sú rozmiestnené klasicky, na intuitívny dosah. Navyše oproti minulému Banditovi má aj tzv. svetelnú húkačku (bliknutie diaľkovými). K tomu digitálne počítadlo kilometrov s dvomi dennými počítadlami, čas, a digitálny ukazovateľ stavu paliva. Rezerva sa prepína automaticky. Spätné zrkadlá už asi klasickejšie nemôžu byť. Chróm, obdĺžnikový tvar. S nastavením na ideálnu polohu sa človek konfekčnej veľkosti 52 nemôže dlho trápiť.

riadenie

Rozjazd. Prevodovka pri zaradení rýchlosti klepne, nepôsobí to však rušivo, skôr dáva pocit, že všetko je na svojom mieste. Spojka umožňuje plynulý záber, plyn prakticky netreba na jednotke otáčať. Zrýchlenie na 100 km/h je famózne. Podľa niektorých fanatikov 3,2 sekundy. Radenie hore bez spojky je samozrejmé, spojka by to akosi spomaľovala... Hlavne sa treba sústrediť na priestor vpredu, lebo človek nedostane ani podvedome chuť spomaliť už pri stovke. Ak sa predsa len prebudí kúsok rozumu, spomalíš na 120km/h. Ideálna rýchlosť. Zaradiť sa do kolóny okolo 80 km/h pôsobí prudkú nudu. Ale len do chvíle, kým sa otvorí priestor na predbiehanie. Je skoro jedno, či podradíš, alebo len otočíš plyn. Zrýchlenie nemá chybu. Vlastne takmer netreba rozmýšľať či stihneš alebo nestihneš predbehnúť. Viac sa treba sústrediť na dobrzdenie k autu za ktoré sa chceš zaradiť. Ak by si mal predsa len pred sebou tú možnosť, aj šestka ťa potiahne zo 60-ky na 140 za 10 sekúnd. Maximum 225 km/h je na naháča akurát dosť.

O zníženie rýchlosti sa starajú výborné brzdy s dobrou možnosťou plynule regulovať brzdný účinok. Vpredu je dvojitá kotúčová (320mm) so šiestimi piestikmi. Keďže brzdím skoro vždy obidvomi brzdami, poteší ma, že zadná (260mm s dvomi piestikmi) nekope a tiež sa s ňou dá jemne dávkovať sila. Mimochodom, pre tých, ktorí jazdia podľa zásady – jazdi akoby si nemal brzdy – je táto motorka ideálna, podraďovaním sa dá dobre spomaliť.

brzdy

Radenie je skôr intuitívne, takže niekedy fakt neviem, čo tam mám a stane sa aj 5-ka na 60 km/h bez väčších protestov. Ono tých 6 stupňov by mohlo evokovať potrebu častého radenia, nie je to však tak. Motor ide plynule od 2500 otáčok a pravdu povediac neviem si predstaviť človeka, ktorý by na normálnych cestách využil ich celý rozsah. Asi by som ho obdivoval.

Zákruty sú to, čo je na cestách zaujímavé. Napriek suchým 230 kg nie je táto motorka v zákrutách nijaký slon v porceláne. Naopak, je dobre vyvážená (49,4 % váhy vpredu). Vďaka obutiu na 120/70-17 vpredu a 190/50-17 vzadu je radosť klopiť. Nebol som nikdy zástanca brúsených stupačiek, ale dá sa to aj na GSX 1400 a som náchylný zmeniť názor na túto „doplnkovú disciplínu“ motorkára.

Podvozok sa dá nastaviť zmenou tvrdosti pruženia. Mne vyhovuje tvrdé nastavenie a experimenty nechám asi bokom. Jedinou výhradou býva niekedy fakt, že v určitých rýchlostiach sa motorka „rozvlní“. Niekedy je to v zákrute na diaľnici pri 120 km/h, inokedy pri rovnej ceste a 180km/h. Stáva sa to údajne viacerým majiteľom, nikto zatiaľ nevysvetlil prečo. Nepomáha výmena pneu, oleja v tlmičoch ani nastavovanie podvozku. Zatiaľ neoverené vysvetlenie, ktorému asi uverím je, že je to vplyvom aerodynamiky, resp. turbulencií, ktoré vznikajú. Treba však povedať, že tento jav sa objavuje zriedka a nejedná sa o rozkmitanie riadenia, ale o vlnenie zadnej časti v rámci pruženia. Pri ubraní plynu sa okamžite zastaví.

K veľmi užitočným veciam tejto motorky patrí pomerne veľký úložný priestor vyše 10 litrov pod sedadlom. Akurát manipulácia s ním je dosť neohrabaná, možno by si to zaslúžilo pánty ako majú skútre, lebo napasovanie sedla na jeho miesto mi robí aj po tréningu mierne potiaže. Všetko asi vyrieši tankvak, lebo vláčiť so sebou kufre asi nebudem vždy. Mimochodom, kurfe tam dal predchodca najväčšie aké sa dali od GIVI kúpiť, takže Alpy alebo Chorvátsko priam volajú. Tých vyše 140 litrov už nejako naplním...

No ak by som mal teda zhrnúť pocity čerstvého majiteľa – som veľmi rád, že ju mám. Ďakujem nahac-ovi, že ma na ňu nahovoril a „urobil mi cenu“. Klobúk dolu, že ju v Suzuki tak navrhli a hanba im, že ju prestali vyrábať (2001 - 2007!) Odporúčam všetkým milovníkom naháčov. A sľubujem, že budem viac trénovať mimo cesty, aby ste o mne nečítali s rubrike s červeným trojuholníkom. Dostať sa do nej na takejto motorke je totiž veľmi jednoduché.