Aprilia AF1 125 Sintesi - Ako Ňeňo začal motorkovať

Nie som jeden z tých, čo sa od 3 rokov hrával s hračkárskymi motorkami, kupoval žuvačky s moto-obrázkami a od skorého detstva jazdil na motorkách. Motorky mi nič nehovorili.

Zmena nastala keď som spoznal kamaráta, ktorý bol (a stále je) nimi priam posadnutý. Prvú jazdu na motorke som absolvoval ako jeho spolujazdec na Jawe 250. Očarený neopísateľným pocitom z jazdy na tejto pôvabnej mašinke som sa začal postupne zaujímať o dvojkolesové tátoše.

Proti vôli rodičov a bez ich súhlasu som si kúpil svoju prvú. Stala sa ňou ČZ 175 typ 450 z roku 1966 (Danka), asi to najdostupnejšie čo som mohol mať. Bola a ešte stále je, v peknom, plne pojazdnom stave, s drobnými chybičkami, ktoré sa na jej vek dajú veľmi ľahko odpustiť. Rodičia hromžili a ja som sa neopísateľne tešil. Prvý deň sa mi 9,8 koníkov zdalo byť pekelne veľa, keďže som ešte nikdy nejazdil na motorke. Mal som voči nej rešpekt. Po necelom týždni spolunažívania sme si na seba zvykli, plne som sa oddával svojej Danke a trávili sme spolu v podstate celé víkendy. Asi po mesiaci a pol som začal mať pocit, že Danka stráca na výkone, že mi nestačí, že som ju už plne ovládol a ona nestíha. Neraz som sa pristihol, že ju žmýkam. Skrátka necelých 10 koníkov a 4-stupňová prevodovka mi už nestačilo a túžil som po väčšom výkone, po nových dobrodružstvách. Prišiel čas na zmenu. Danka však zostala u mňa – nedokázal som sa jej zbaviť aj napriek „nadšeniu“ rodičov, ktorý v nej videli vrak. Jednoducho bola moja prvá. Od novembra som teda začal šetriť dukátiky.

Moja Danka

Prišla jar, porozbíjal som všetky vypasené prasiatka a začal som sa obzerať po mašinke. Do očí mi padla kvôli cene CBR-ka 125, od ktorej ma odhovoril bratranec, že je to konštrukčne bicykel bez výkonu. Následne som sa preorientoval na NSR-ky. Po radách hlavne českých 125-károv som bol rozhodnutý, že ju chcem. Začal som pátrať po potenciálnych. Onedlho som zistil, že ceny na Slovensku za tieto stroje sú hodne nadsadené a toľko nemám. Rodičov som sa ani nepýtal, či mi požičajú, vedel som vopred ich odpoveď. Pomaly ale isto som sa zmieroval s tým, si túto sezónu nezajazdím. Zlom nastal, keď mi kamarát dohodil ponuku na jednu (že vraj) NSR, že vraj chalana motorky nebavia, kúpil si ju a nemá na ňu čas, 3 roky mu trčí v garáži a cena nebude že vraj nekresťanská. Celý v očakávaní sme sa čím skôr vybrali ju pozrieť. Keď sme prišli, vysvitlo, že sa o žiadnu NSR nejedná, je to „iba“ staručká Talianka Aprilia AF1 125 Sintesi. Spočiatku som o ňu vôbec nemal záujem, som chcel odtiaľ odísť. Avšak po chvíli v jej blízkosti som jej podľahol. Dlho nejazdila, stará batéria bola úplne K.O., ale domov som odchádzal s chrobákom v hlave, či sa nechať opantať Taliankou, o ktorých sa šíria rôzne reči o ich kvalite alebo počkať sezónu. Po dvoch radách od (v mojich očiach) dôveryhodných motorkárov, ktorí odjazdili nejakú tú dekádu na superšporte, som sa rozhodol jej dať šancu. Veď stav bol dobrý, mala pôvodnú farbu, že vraj plne funkčná, výzorovo vôbec nevyzerala na 20 ročnú motorku, bola s TP a ŠPZ, mala taliansky manuál, taliansku servisnú knihu z roku pána a dokonca aj klubovú kartu AF1 racing fun club card – čo viac som si mohol priať? :-) Po skúšobnej jazde, ktorú som absolvoval na bobíku, som neveril, že jej objem je 125 ccm a pochopil som prečo mi ju majiteľ nedal otestovať.

Po dohode na cene mi Janka začala hovoriť Pane. Na tachometri mala niečo cez 23 000 km, čo bol však blud, ale bolo mi to jedno – mňa kilometre na tachometri nezaujímajú. Po kúpe nasledovalo vyčistenie a nastavenie karburátora, kúpa tachometrového lanka, výmena všetkých kvapalín, výmena gufier a vidlicového oleja, kúpa zadnej dvojvláknovej žiarovky, nastriekanie komory výfuku, kúpa novej baterky a výmena pár opotrebených drobností a hor sa na cesty. Za rok som najazdil necelých 7000 km, čo je podľa mňa málo na hodnotenie kvality a spoľahlivosti, ale počas tohto obdobia som nezaznamenal žiaden vážnejší problém a vždy som došiel do cieľa s úsmevom. Na 21 ročnú motorku si dobre počína a dokáže zahanbiť jazdnými vlastnosťami veľa motoriek od nej mladších. Motorku hodnotím na 125-kubíkov ako veľmi výkonnú.

Jeden z prvých dní s Jankou

Motor, ako jazdí, koľko papá a skúsenosti s ňou

Motor je nenápadný jednovalcový dvojtakt Rotax 123 s maximálnym výkonom 31,8 koní pri 11 000 ot./min. Kompresný pomer 15:1, karburátor Dell´Ortho PHBH 28 RD. Je to malé, jemné neviniatko v nízkych otáčkach, nad 6000 ot./min sa mení na roztopašné a od 7500 ot./min nenechá mladého motorkára bez adrenalínu. Je to talianske dievčatko, ktoré vie odpustiť veľa chýb, veľa naučiť, pripraviť na veľké kubatúry bez trasúcich sa nôh a nešikovných pohybov, ktoré sú čim ďalej tým viac k videniu u mladých motorkárov s litrovým superšportom.

Všimli ste si zadnú kyvku? Ak áno, tak je vám teraz jasné od koho to má Ducati. :-)

Väčšinou som jazdil sám bez zbytočného týrania motora v otáčkach od 5500 do 7500 ot./min, aj keď občasné ponorenie sa do červeného poľa otáčkomera (10 500 – 12 500 ot./min) len prospeje a tak som ho občas prevetral a skúsil čo dokáže. Moja Aprilka je škrtená verzia na 17,5 kW pravdepodobne menšou tryskou, ale mne je to fuk – nechcem nič meniť. Mašinka je stavaná hlavne do mesta, kde je ako ryba vo vode. Šprinty 1 – 2 – 3 sú dostatočné na to aby ste za sebou nechali a vydymili nejedného autíčkara, ktorý sa silou mocou bude chcieť s vami pretekať a zvyšovať si svoje ego. Mimo mesta však Aprilka už nie taký silný hráč, predbiehanie zlomyseľných blokérov nie je až také jednoduché a veľa krát sa oplatí skôr sa poddať ako riskovať, že vás niekto nepustí, zrazu zrýchli a vy ho nepredbehnete. Maximimálka je niekde pod 155km/h. Aprilke vyhovuje aj turistické tempo na 6. stupni a pri 6500 ot./min ide asi 100 km/h pri minimálnej spotrebe. 720 km výlet na Moravu som absolvoval so spotrebou asi 3,9 l/100 km, ale priznám sa, išiel som na spotrebu, no nebolo to také zlé ako som pôvodne čakal. Nádrž je neuveriteľne veľká na 125-ku a zmestí sa do nej až 20 l životodarnej kvapaliny. 3,5 l je rezerva, ktorá sa ohlási na palubovke svetlo červenou žiarovkou. Neodporúčam plne tankovať lebo tých dodatočných 15-20 kg je na ľahučkej moto cítiť. Tankovanie a spotrebu som si sledoval a zapisoval do Excelu a konečná priemerná spotreba mi vyšla pod 4,5l čo je prijateľné. Avšak nie je problém spraviť spotrebu nad 6 l pri neustálom točení v červenom poli.

Ďalšou pochutinou, ktorou nepohrdne (a ktorú jej vždy doprajte!) je motorový olej. Keďže jej motor je dvojtaktný, tak ho rovno aj papá. Má oddelené mazanie s pomerom 0,9 – 2:100 olej:benzín, podľa otáčok. Olejová nádobka má cez 2 l s 0,5l rezervou, ktorá nás upozorní na nízky stav oleja v nádobe ostrou červenou žiarovkou na palubovke. Pozor, nesignalizuje ale prípad keď olej je v nádobke no nedostáva sa do motora. Treba sledovať, či moto stále podymuje a ak áno, všetko je ok.

Rám, brzdy, tlmiče, pneumatiky

Rám je na svoju dobu veľmi moderný, hliníkový, odľahčený s jednoramennou zadnou kyvkou. Motorka má vďaka tomu 120kg bez náplní, čo na jej vek je úctyhodné.

Brzdy v ničom nezaostávajú, veď posúďte sami. Predná 320 mm 4-piestiková, zadná 240 mm 2-piestiková, obe samozrejme kotúčové. Inak rovnaký predný kotúč, ako je na AF1, sa montoval do Tuono, tuším do roku 2003 alebo 2004. Aprilia stavila na UPS (up-side-down) vidlicu, so zdvihom 120 mm (280 ml na vidlicu, 15W vidlicového oleja). O zadné tlmenie sa stará A.P.S. (Aprilia Progressive System) s max zdvihom taktiež 120mm. Pneumatiky: predná 100/80 17, zadná 120/80 17 a alternatíva 130/70 17 bezdušové.

Záver

Pôvodne som sa mal teraz učiť na zajtrajšiu skúšku z mikroekonómie, no pocítil som potrebu napísať článok pre vás, Motorajďáci. Keďže už nemám čas lebo sa musí ísť učiť, záver nebude – aj tak by bol subjektívny a ovplyvnený mojou láskou k Janke, takže ak ste to zvládli dočítať do konca, ľahko si ho spravíte sami. Jedno je však isté, Janku si plánujem pôvodne neplánovane nechať ešte jednu sezónu. Pôvodne som ju chcel predať a presedlať vyššie, ale napokon po zhodnotení sa radšej ešte oťukám na 125-ke, veď stále sa je čo učiť! Všetky technické informácie mám z talianskej dielenskej príručky a pre viac info o stroji ma pokojne kontaktujte. Ospravedlňujem sa za málo fotiek, ale nemal som potrebu sa nejako fotiť na moto a radšej som sa vozil, veď o tom to predsa je, no nie? Dovidenia v zdraví na cestách, zrazoch a moto-stretnutiach priatelia.

Jawa-ČZ výjazd, Paliho 250 a moja 175