4. MotoRide E.S.C. Paintball War - správa z východného frontu

13:40

Ako je už zvykom z minulých ročníkov, aj tento rok sa stretávame na stopke. Harly už čaká, ale zisťujem, že tento rok strieľať nebude a tak bude o jedného redaktora na trafenie menej. Pomaly sa zbierame...

14:00

Prišli aj poslední bojachtiví a tak rýchlo dopíjame zdieľanú kofolu a vyrážame na bojisko. Keďže kolónu vediem ja, odbáčame na zlej odbočke a musíme sa vrátiť, našťastie je to len pár metrov tak nikto nenadáva. Po zaparkovaní prišiel čas na oblečenie maskovacích odevov, niektorých viac a iných menej maskovaných. Zoskupujeme sa a čakáme na rozhodcu. Spájame hlavy, veď viac hláv viac rozumu a počítame koľko nás to vlastne je. Konečný počet sa ustálil na 9 bojovníkov, 2 civilistov (rozumej fanklub) a jedného vojnového fotografa (Harly).

bojachtiví

fanklub

14:13

Rozhodca je tu, vedie nás nevedno kam do hlbokého lesa, kde nás už čaká výstroj a výzbroj. Nabíjame. Po neúspešných pokusoch o nejaké logické rozdelenie do tímov to nechávame na náhodu a každý berie zbraň ako príde.

14:15

Odchádzame na stanovištia. Prvé písknutie. Utekám k najbližšej prekážke. Chvíľu čakám, vystrčím hlavu, aby som sa rozhliadol po nepriateľovi. Cítim náraz a hlavou mi cukne. Prvý zásah dnešného dňa a hneď ja rovno medzi oči. Dies si pripisuje skóre 1:0 v našom osobnom dueli. Hra naberá na rýchlosti a čoraz viac ľudí sa pridáva ku mne medzi mŕtvoly. Ostali už len dvaja, zakopaní až po uši a ani jeden sa nemá k útoku. Po 10-tich minútach sa už ostatní nudíme a tak je hra prehlásená za remízu. Ďalšie hry už idú jedna radosť, avšak tím červených dostáva riadne na frak, čo je spôsobené aj tým, že nás bolo o jedného menej a aj Diesovou nepriestrelnou vestou. Po hodine aj niečo ale nastal zlom, podarilo sa mi obísť takticky nepriateľa z boku a tak si vychutnávam štyroch od chrbta, každého z 2–3 metrov popraviť a hra končí. Tento zlom bol však jeden z mála a tak celkové skóre na strane červených neprekročilo dve či tri výhry. Presne to neviem, v polke som prestal počítať. Tri hry pred koncom sa pokúšam ešte raz o obchvat a útok z krídla. Dies ma už čakal. Spúšťa paľbu. V agónii padám do zákopu. Smrteľný zásah do nekrytého krku, nemal som šancu. Štípe to ako sviňa. Odchádzam na začiatok, po ceste si však neodpustím komentár a Dies sa rehoce ako kôň. To však nemal robiť, dostáva zásah do lebky a tá šatka čo na nej mal mu nepomáha. Nadáva a ja sa rehocem.

17:00

Došli náboje, končíme. Väčšina z nás počíta modriny a odreniny. Všetci sme však s obrovským úsmevom na tvári a horlivo debatujeme o boji, ktorý máme za sebou. Spotený ako myš odchádzam k motorke, prezliekam sa a ideme na kofolu na Stopku. Kofola zdarma je však oproti minulým rokom iba 3dl a nie pol litra. Ale tak čo už, veď je tá kríza...

Nedeľa

Svalovica v nohách a ľavej ruke. Prečo v ľavej? To sa nepýtajte, netuším. Krk štípe, ale stálo to za to, zabavil som sa skvele. Už teraz sa teším na ďalší ročník a rozmýšľam, kde by to mohlo byť. Keduska : „Myslela som si, že som pacifista. Bol to omyl. Viva la revolucion!“