E. S. C. Paintball war – Správa z východného frontu

Boli sme piati, piati statoční odhodlaní brániť svoju česť a územie (žltí). Úloha bola jasná. Zlikvidovať nepriateľa (červení). Aj keď bol nepriateľ počtom bojovníkov v nevýhode, nachádzal sa v ich radoch aj jeden profesionál, takže sily boli vyrovnané.

_{[ZULU 1330]}

Schádzame sa v hlavnom stane (Stopka). Tu sa ešte všetci tvária ako najlepší priatelia. Snažia sa zakryť to, že o niekoľko minút z nich budú úhlavní nepriatelia.

_{[ZULU 1430]}

Presúvame sa na bojisko. Vyslaní špióni robia obhliadku terénu. Po označení súperov a stanovení pravidiel dostáva každý vlastnú výstroj a výzbroj.

S nasadením masky sa končia všetky kamarátske vzťahy a nastupuje krutá bojová realita.

_{[ZULU 1500]}

Odpískané! Boj sa môže začať.
Prvých pár nesmelých výstrelov vystrieda ešte nesmelší výkrik: \"Zásah!\" To, čo sa dialo po tom, bolo už hotové peklo. Guľky lietali všade navôkol. Nikto si nemohol byť istý.

Dokonca ani vojnový fotograf (teda v našom prípade fotografka) a tak spolu s ostatnými civilistami opúšťa bojisko.

Tempo sa stupňuje, munície ubúda. Muničák však máme poruke a tak každý dobíja podľa potreby. Blato a presné zásahy nechávajú stopy na každom z nás.

Poniektorí v zápale boja nepoznajú ani vlastného, iní bojujú od chrbta a tí najväčší profíci všetko istia ranou istoty.

_{[ZULU 1700]}

Zaznel posledný výstrel.

Ustatí bojovníci si porovnávajú utŕžené rany. Prežili všetci a zhodením masiek sa z nás opäť stávajú priatelia. Spoločne sa presúvame späť do hlavného stanu medzi civilistov, kde nás čaká zaslúžená odmena v podobe pollitrového pohára s osviežujúcim nápojom

.

Takto to presne bolo v tú osudnú nedeľu, ktorá ma poznačila na niekoľko nasledujúcich dní. Veru, kto by si bol pomyslel, že presun na krátke vzdialenosti bez motorky dokáže človeka tak „zmordovať\".

Napísané podľa denníka: Pozvánka: 1. Motoride E. S. C. paintball war.