Naše skromné zahájenie sezóny 2009

Plánovanie

Celý výlet sme plánovali už od minuloročného výjazdu, na ktorom sa nám nepodarilo obehnúť všetko čo sme chceli. Nakoniec slovo dalo slovo a spolu s Daddym sme po rôznych motorkárskych akciách zbúchali jednotlivé trasy pri kofolke a mape. Stačilo doplniť zopár drobností, nájsť ubytovanie za dobrú cenu, nahádzať trasy do routeplannera a rozposlať inštrukcie dohodnutej partii.

Trasy a plán

Štvrtok 7.5

• štart :TT Lidl (8:45 až 9:00 hod ),
• cieľ: obec Štítnik (ubytovanie) --- cca 420 km
• trasa: Trnava – Nitra – Vráble – Levice – Banská Štiavnica – Banská Bystrica – Brezno – Hriňová – Hnúšťa – Jelšava – Muráň – Pusté Pole - Dobšiná – Nižná Slaná – Roštár – Štítnik
• ubytovanie: Chalupa Danka – v centre obce Štítnik, parkovanie vo dvore, kapacita: 12 osôb, cena: 10 Euro (centrum obce)

Piatok 8.5

• štart: Štítnik (8:45-9:00) – dĺžka trasy 350 km
• cieľ: Kvačany (pri Liptovskej Mare – ubytovanie zdarma)
• trasa: Štítnik – Rožňava – Krásnohorské Podhradie – Mníšek nad Hnilcom – Hnilčík – Spišská Nová Ves – Levoča – Spišské Podhradie – Nižný Slavkov – Lipany – Stará Ľubovňa – Červený Kláštor – Slovenská Nová Ves - Javorina – prejazd cez Poľsko (Poronin – Zakopane - Chocholow) – Suchá Hora – Trstená – Podbiel – Zuberec – Huty – Kvačany
• ubytovanie: v našej známej drevenici v Kvačanoch (teda u xLoopa)

Sobota 9.5

• štart: Kvačany,
• cieľ: Kvačany --- dĺžka trasy – ako kto, odhadujem na cca 200 km
• okružná jazda, oddychovka, poobede kúpanie v Bešeňovej
• trasa: Kvačany – Ružomberok – Donovaly – Banská Bystrica – Zvolen (stretávka dvojvalcov spojená s výjazdom cez Šturec a okolie --- nepovinná časť --- teda povinná pre Digera)
• zo Zvolena smer Detva – Hriňová – Čierny Balog – Čertovica – Liptovský Hrádok – Liptovský Ján – Liptovský Mikuláš – Partizánska Lupča --- Bešeňová (bahnenie sa v termálnej vode) --- Kvačany

Nedeľa 10.5

• štart: Kvačany
• cieľ: Trnava resp. každý pôjde domov

Realita

Všetko dohodnuté, naplánované, veci zbalené... Ráno vyrážam z domu smer Daddyho garáž. Prečo? Lebo prvá zmena plánu, chalanov berieme po ceste nasledovne: Digera berieme na diaľničnej pumpe pri Seredi, zvyšok partie sa pridá vo Vrábloch pri Styxe. Nevidí v tom žiaden problém, plánovanú trasu dodržujeme, časový harmonogram v pohode. U Daddyho začíname naberať prvé meškanie, keďže pri mojom príjazde sa akurát skúša nasúkať do nohavíc. Nevadí, to dobehneme... Za polhoďku (cca 15 minútové zdržanie) mi volá Diger, že sa presúva o kúsok ďalej na kávu (Šoporňa - MotoLolek). Po nejakej chvíľke (dostal som koláč, čo vykompenzovalo stratený čas) sme predsa len z Trnavy vyrazili, po ceste vyzdvihli Digera a pokračovali smer Vráble. Cestu opisovať nebudem nakoľko diaľnicu a hlavný ťah na Vráble pozná každý.

Vo Vrábloch sme sa zvítali so zvyškom osadenstva a po cigaretke sme pokračovali v nasledovnej zostave : xLoop, Daddy, Diger, KankoXF, Kico203. Rád by som sa touto cestou poďakoval Kicovi za doplnenie svojej výfukovej sústavy o DECIBEL-KILLER, vďaka ktorému nás nebolo počuť až v Rumunsku. Ešte raz veľké ĎAKUJEM. To že sme mu ho zakazovali vybrať aj napriek Digerovým návrhom spomínať nebudem... alebo budem.

Počasie nám prialo a tak sme sa predierali slovenskými polozabudnutými okreskami, chvíľu nadávajúc na našich cestárov kvôli štrku a dezolátnemu stavu ciest a chvíľu ďakujúc za nový asfalt. Zastávky boli nútené každých 170-180km, lebo náhradné kladivo na xxx (zaužívaný názov je BITCH-HAMMER) teda Digerova nová Honda VTR si pýtala papať.

Obedná prestávka.

Podľa plánu sme po výjazde zo Zvolena začali hľadať nejaké to parkovisko so sedením, na ktorom by sme sa najedli. Aháá, som zabudol spomenúť na začiatku, že celý výjazd bol naplánovaný na čo najnižšie výdavky, takže stravovanie bolo zamýšľané z vlastných zásob (rozumej lepeňáky + nejaké to nealko vo fľaši). Prvý šok po zastavení bola otázka nemenovaného člena partie „prečo sme zastavili ???“. Reku však ideme sa najesť a dáme si kafíčko, na ktoré som nezabudol a čakalo ma v topcase v termoske. „Ale ja som si nič nezobral, však poďme niekam do reštaurácie...“ Na otázku „Eeee, však to bolo napísané veľkými písmenami v maile“ som sa dočkal odpovede: „Ja som to nečítal.“ Aha, tak teraz je mi už jasné, prečo sa pýta na každej zastávke kam ďalej ideme (ostatný mali trasu naštudovanú).

Takže zmena plánu, nasadáme na motorky a zastavujeme až v motoreste pri obci Nemecká (a že sa tam ešte zastavíme). Tam si dávame nejaké to jedlo za euráče a dohadujeme ďalší postup a trasu. Keďže nám čas trošku pokročil a my si chceme aj zajazdiť, vyrážame ďalej. Horský prechod, ktorý sme v minulej sezóne museli vynechať pre závody do vrchu, sme si vychutnali aj napriek kôpkam štrku a jemne rozbitému asfaltu. Zastávka v Hriňovej na doplnenie paliva a prebratie trasy. No máme problém s časom, takže vypúšťame trasu cez Dobšinú (aj tak tam akurát prší – teda aspoň podľa SHMU) a pokračujeme rovno do Štítnika. Na to, že som trasu naplánoval po síce pekných cestičkách, ale s miestami horším povrchom sme rátali. S takou hustotou čierneho osadenstva však nerátal nikto z nás. Porušujúc dopravné predpisy míňame asi 65 km/h rýchlosťou rómske osady, takže detváky hučia a kývajú väčšinou len v späťákoch. Nasleduje zastávka v Tescu, nákup obživne na večer (Kico vybral skvelý chlieb, ja zasa špekáčiky), telefonát majiteľke ubytovania že sme už predo dvermi a hybáj posledných 20 kilometrov.

Privát sme našli, parking vo dvore za zamknutou bránou nás vyslovene tešil, dvorček krásny, posedenie vonku úplne skvelé, proste paráda. Viac hádam povedia fotky. Predplatili sme si noc, dohodli s majiteľmi že im kľúče donesieme ráno do Rožňavy (však to máme po ceste – áno som somár, že som to tak dohodol) a už sme aj vybaľovali hruškovicu na privítanie. Pán domáci sa ukázal ako veľký fanúšik motoriek a všetky naše stroje si zvečnil (na oplátku sme na druhý deň dostali fľaštičku domáceho, takže sa tam asi ešte vrátime).

Večer

Najprv hodinka chaosu pri vybaľovaní, prezliekaní, obliekaní a potom už len ohník, špekáčiky, fľaša hruškovice na zapitie Kicovych zásnub, nejaké to vínečko na chuť a hybaj spinkať. Zakúrili sme si v krbíku (nikdy neotváraj krb do ktorého niekto tesne predtým omylom šľahol brezové poleno), nastavili budík a zaľahli sme do postelí. Poznámky o jogurtíku a čerstvých rožkoch na raňajky so odignoroval a už som chrnel.

Ráno a odchod.

Že budem spať s Digerom som ani nedúfal (bolo to v pohode, ani tak hlasno nechrápal), že nás budú noční voajeri fotiť na to som si už zvykol, ale že si Kico nevypol budík, ktorý mal nastavený do roboty na pol piatu ráno, tak to ma nasralo. Hlavne keď som automaticky schmatol uterák a mydlo a išiel som do sprchy. Presný čas mi povedali až po osprchovaní (parchanti!), takže som zaľahol naspäť do postele a podriemal som si ešte do pol siedmej.

Ranná káva, spraviť čajíček ostatným a ísť si zapáliť. Spolu so mnou vstal aj Kico, a tak sme urobili obhliadku dvora a motoriek. Na naše prekvapenie sme zistili, že potraviny susediace s našim ubytovaním sú otvorené, a tak sme úspešne prekvapili zvyšok osadenstva čerstvým pečivkom, klobáskou, jogurtíkom a termixom pre KankoXF (prepáč, ale stracciatela nebola). Po výdatných raňajkách sme si prešli trasu, poupratovali, pobalili a o deviatej sme konečne vyrazili smer Rožňava (teda najprv smer prvá pumpa lebo BitchHammer treba kŕmiť pravidelne). Po skonštatovaní, že Honda VTR žerie aj keď nie je naštartovaná a stojí, nám jej majiteľ slušne slovne aj gestikuláciou naznačil že nás zaradil do skupiny visiacich/stojacich operencov bez peria a vyrazili sme.

Piatkový offroad

No áno, zas a znova sa nám (no dobre, tak teda sa MI) zadarilo trafiť nejaký ten kopček, ktorý sa nám za vytrasené ruky a stŕpnuté zadky odvďačil akurát tak dvoma peknými výhľadmi. Trasa Krásnohorské Podhradie – Mníšek nad Hnilcom – Hnilčík – Spišská Nová Ves bola utrpením pre väčšinu (rozumej troch) našej partie. Takže sme si ju úspešne vyškrtli zo zoznamu. Práve z tejto trasy pochádzajú fotky Suzuki GSF 600 Bandit Adventure, BMW F 800 S GS a Honda VTR 1000 GS FireStorm. Áno, označenie GS a Adventure je na mieste.

Po tomto škaredom zážitku sme si dopriali odpočinkovú trasu po Spiši smerom na Zamagurie. Zastávka na obed sa niesla v duchu paštikárov (väčšina z nás dojedala lepeňáky určené na štvrtok). Kávička, cigaretka a nahádzanie trasy do GPS. Sadáme na motorky a pokračujeme už len s jednou zastávkou na tankovanie až do Červeného Kláštora. Cesta skvelá, zákruty krásne, štrku nebolo až tak strašne takže sme si užili to pravé orechové jazdenie. V Červenom Kláštore sa mi podarilo vyrobiť strašný zmätok, ale na vine je aj tak prevádzkar penziónu Pltník, v ktorom som pôvodne chcel pohostiť mojich súputníkov. Proste penzión bol v rekonštrukcii, reštika zatvorená, no a aby toho nebolo málo, tak vo vedľajšom podniku nám dali kapustnicu o ktorej si doteraz myslím že bola zo sáčku. Chlapci ešte raz „SORRRYYYYY“. Pri kofolke a kávičke sme si zas a znova prebrali trasu a po prehodnotení našich možností sme vynechali prejazd Poľskom a zvolili hlavný ťah smer Kežmarok – Poprad – Liptovský Mikuláš – Kvačany.

Trasa zaujímavá po Kežmarok, potom už len hlavné ťahy a nudná diaľnica. Pôvodne sme síce zvažovali Tatranskú magistrálu, ale po zažitých offroad vložkách sme ju škrtli zo zoznamu (v podstate z rovnakého dôvodu ako aj Poľsko). Cesta bola nudná, podaktorí skúšali rýchlostné limity svojich motoriek, no a podaktorí ich potom museli naháňať... Proste cestovanie po diaľnici je nuda. Zastávka v Liptovskom Mikuláši na tankovanie a nákup jedla na večer a presun do Kvačian, kde nás už čakal nový člen výpravy Max1 so svojím Buldogom.

Prípitok na privítanie sponzoroval pán domáci zo Štítnika a potom už len vybaľovanie, večera, krátke posedenie pri zvyšku fľaštičky a nejakej tej hruške v krčme, ktorú sme venovali na zdravie nového prírastku v rodine KankoXF. Poskladať sa do maringotky na dve väčšie postele a do dvoch spacákov, štandardné voajerske fotky na dobrú noc a už sme spali spánkom spravodlivých

.

Sobota

Ranný budíček sa niesol v štandardnom duchu nadávania (to sa stáva keď majiteľ budíka spí na vrchnej posteli a budík je položený na zemi), pomalého prebúdzania a prípravy raňajok. Po čajíčku, kávičke a raňajkách nasledovala krátka bojová porada, po ktorej Diger aj s Max1 vyrazili smer Zvolen na stretnutie dvojvalcov. My ostatní sme sa ešte hoďku motali a potom sme pomalým a pokojným tempom vyrazili za nimi. Plán bol totiž doraziť do Zvolena tesne pred ich návratom z výjazdu, a potom pokračovať na Brezno a cez Čertovicu sa vrátiť na Liptov.

Vo Zvolene nás opustil KankoXF z rodinných dôvodov. Po nejakej tej skorohodinke pred metrom vo Zvolene sme sa rozhodli nečakať na Digera s Max1 a vydali sme sa smer Brezno. No dorazili sme po prvú križovatku na ktorej sme stretli našich dvojvalcových bratov takže otočka naspäť a ešte 15 minút čakania. Po úspešnom opustení Zvolena sme pokračovali až po náš obľúbený motorest v Nemeckej. Tu sme si dali neskorší obedík a popri jedle sme sledovali vývoj čerstvej dopravnej nehody na križovatke pre motorestom. Po obede a nahádzaní trasy do GPS sme vyrazili smer Čertovica. Cesta pekná, akurát prejazd Čertovicou nám pokazila lokálna prehánka (práve z tej lepšej strany s novým asfaltom a bez štrku). Po prejazde spestrenom nejakým tým driftom na štrku, mokrom asfalte, dedkom na dymiacej babete a Aviou Furgon ktorá zadymila celý prechod sme sa zastavili až v Liptovskom Mikuláši, kde sme zakotvili v Hypernove na nákup. Po nákupe sme opustili otravného bezdomovca a nabrali sme smer Kvačany. Pôvodne sme sa rozdelili na dve časti. Diger s Max1 išli smer Kvačany a ja s Daddym a Kicom sme mali ísť do Bešeňovej. Keďže sme však išli ešte tankovať a nákup sme mali v kufroch, zhodli sme sa, že to fukneme cez Kvačany, vyložíme nákup a až potom vyrazíme smer Bešeňová. Zastávka sa nakoniec vyplatila a my s prázdnymi kuframi (no hej s uterákom, mydlom a plavkami) sme si to juchali po zákrutách okolo Liptovskej Mary do Bešeňovej. Ako dobre nám padol ten kúpeľ v teplučkej termálnej vode Vám rozpisovať nebudem, ale bolo to super.

Návrat tou istou cestou za súmraku sme prežili bez ujmy, čo sa však nedalo povedať o zvyšku večera. Nasledovala opekačka, dorážanie alkoholických a aj nealko nápojov a samozrejme dohadovanie trasy na nedeľu. Celá atmosféra sa vďaka nášmu outdoorovému vybaveniu niesla vo švajčiarskom duchu a porovnávaní „kto má väčší“ – samozrejme nôž.

Zase to ráno

Ranné prebudenie v duchu voajerstva, popindov, čerstvej kávy a umývania zubov sa už stalo rutinnou záležitosťou. Pri konzumácií posledných zásob (však to hádam nebudeme niesť až domov!) sme dumali nad mapou a rozoberali možné alternatívne návratové scenáre. Nakoniec sme sa rozhodli že to riskneme cez Oravu, teda konkrétne trasou Huty – Oravská priehrada – Oravská Lesná – novootvorený horský prechod – Žilina – Rajec – Fačkovské sedlo, no a potom uvidíme ako ďalej.

Všetci súhlasili a tak sme začali baliť a robiť poriadok. Po nabalení motoriek nás prekvapil Diger s nefunkčným zadným svetlom. Chvalabohu že majiteľ drevenice, ktorú sme okupovali, je domáci kutil a tak sa po chvíli našla spájkovačka a nejaký ten cín. Kto kedy skúšal cez otvor pôvodne určený na osadenie žiarovky spájkovať kontakt na plošáku, ten vie ako som sa zabavil. Všetko však dopadlo dobre a svetlo svietilo. Po tomto spestrení sme opustili naše útočisko v Kvačanoch a nabrali smer Orava.

Cestovanie po Orave

Vyrazili sme smer Huty, o ktorých sme už vopred vedeli že sú plné štrku a vyfrézovaného asfaltu (Max1 to totiž absolvoval v piatok). Nakoniec to však nebolo také zlé a prejazd bol v pohode. Zastávka na vyhliadke a ďalšie fotky výhľadu na Liptov nás morálne posilnili a tak sme pokračovali ďalej. Nasledujúca zastávka na Oravskej priehrade sa niesla v prozaickom štýle fotenia, húlenia a odpúšťania prevádzkových kvapalín.

Cesta do Oravskej Lesnej tiež nič svetoborné, až na pár zúfalcov na „vytunovanej“ Škode Octavia, ktorí našu malú kolónu obiehali zvláštnym, miestami NAŠE životy ohrozujúcim spôsobom. V Oravskej lesnej sme chvíľu hľadali novú cestu, no a po jej úspešnom lokalizovaní sme sa ňou vydali na opačnú stranu kopca. Nebudem Vám rozprávať aký je perfektný pojazd po novom asfalte bez štrkového posypu, hlavne ak ste na takomto horskom prechode samučičký sami. No proste bola to manna pre naše motorky a aj pre nás. Porušili sme všetky predpísané rýchlosti (no všetky nie, a aj tie čo sme porušili boli tak do 20 km/h) ale nedalo sa inak. Proste paráda.

!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!Samozrejme vás v predchádzajúcich vetách zavádzam a cesta je tam hnusná a kľukatá, s nechutným stúpaním, rozbitou šotolinou a podobne. Takže „URČITE SA DANEJ CESTE VYHÝBAJTE A NESKÚSTE PO NEJ JAZDIŤ“....!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

PS: pre nezainteresovaných – bolo to myslené ironicky.

Cesta pokračovala smer Žilina, kde sme sa trošku stratili (teda naše GPS sa nevedelo rozhodnúť a tak to vyzeralo trošku komicky), ďalej smer Fačkovské sedlo. Cesta nám ubiehala, zadky boleli a kofola vo Fačkove spojená s krátkym oddychom tiež moc nepomohla.

Unavení sme sa rozhodli zastaviť niekde na obed, takže naše GPS menom Daddy nás zaviedol do Nitrianskeho Rudna na obedík. Po nakŕmení našich hladných krkov sme sa vydali smer Ilava a po starej ceste popri Váhu smer Trnava. Po trase sme pomaly ale isto strácali spolubojovníkov a tak sme do TT dorazili v zostave Daddy a ja. Neodolali sme a išli sme ešte navštíviť nezúčastneného Fúrika, ktorý nám len ticho závidel...

Napriek všetkému negatívnemu (za stav ciest ďakujeme prevažne spoločnosti SSC a miestnym samosprávam) bol tento výlet po nepoznaných cestách Slovenska nezabudnuteľným.

S pozdravom zostáva xLoop