Stretnutie mototuristov Stará Myjava 2008, alebo: „Ako bolo - ako bude“

Zrejme sa stane tradíciou, že niektorí účastníci prídu v piatok skôr, ako ja s Robom. Pár ľudí sa chvíľu zaobišlo aj bez garantov stretnutia, čo im zvlášť neprekážalo. Bufet pod vlekom bol otvorený, pivečko malo teplotu tak akurát zo šiesteho schodu, slniečko príjemne zohrievalo lavičky, kľud a vôňa okolitého lesa vytvárali balzam na telo i dušu.

Piatkový pracovný finiš mi dovolil dostaviť sa do areálu Skiland-u o pol piatej. Hneď som utŕžil pár posmešných poznámok adresovaných na neskorý príchod. Rýchlo som z auta vybalil všetko potrebné a snažil som sa im zavrieť ústa uvítacím ceremoniálom: štamprlík slivovice + slivka na zajedenie.

...Á do capa! Prvé faux pas, neuvedomil som si, že slivovicu mal zabezpečiť Robo, ktorého príchod bol v nedohľadne. Takže prvým návštevníkom sa dostala len polovička privítania v podobe slivky :o) štamprlu dostali neskôr.

S pribúdajúcim časom pribúdali aj mototuristi a pekne (podľa plánu) sme ich už plnohodnotne vítali - prišla slivovica aj s Robom. Postupne sa stavali stany a lúkou sa šírila všeobecná rozprava s rôznymi témami. Objavil sa medzi nami zatiaľ neznámy chalan na peknom žltom Mustangu 50. Na nete objavil info o našom stretnutí a prišiel sa pozrieť, ako vyzerá to naše. Sympatie sa prejavili na oboch stranách. Dúfam, že bude naďalej jazdiť na naše akcie. Znie to priam neuveriteľne, ale tomuto mladíkovi viac vyhovujú takéto typy akcií, ako komerčne založené moto akcie. Je príjemné vidieť, ako sa spolu seberovne bavia 17 ročný chalan s chlapmi - ženami, ktorý sú 2-3 krát starší a je to pre mňa isté zadosťučinenie. Musím ešte poznamenať, že napriek tomu že má „len“ Mustanga 50-tku, bol kompletne odetý v ochrannom moto-oblečení. Chalan má všetkých päť pokope, bodaj by si všetci teniskovo-riflovo-tričkoví mládežníci jazdiaci na oveľa silnejších mašinách brali z neho príklad. Roman, dúfam že si sa medzi nami cítil dobre, škoda, že si musel večer odísť.

V istom momente sa na lúke objavilo iglu, kde by sa zmestil nielen zápasiaci Winetou s medveďom, ale aj Ribana s celým filmovým štábom. „Minimalista“ Venco si na „staré“ kolená zaobstaral a teraz ukazuje, aký má veľký ... stan.

Žiaľ s pribúdajúcim časom pribúdali nad našimi hlavami aj mraky plné vody, priam čierňava. Posledný za sucha postavený stan bol do 19.30, potom už len pršalo, pršalo, lialo ... priam "chčalo".

Prvým piatkovým prekvapením bol Riči s Mišelkou, ktorí nás poctili neočakávane účasťou, predčasným príchodom z dovolenky.

Radosť z príchodu týchto členov motorodiny bola tak silná, že zvítanie sme poniektorí absolvovali pod holým nebom napriek silnému dažďu. Takže už ani nerátam koľký raz som v tento večer zmokol a radšej som si s Ričim dal hneď zo dva štamprle nech ma zima nekope :o)

Ďalším prekvapením bol zmätený nočný príchod Maukšovcov, ktorých sme odhadovali, že sa v tomto psom počasí niekde ubytujú a dorazia ráno. Omyl, bojovníci z Revúcej to ťahali až do cieľa a v tej tme a hustom dažďi nevideli na chodník vedúci z cesty priamo na lúku, takže x-tý kát som zmokol pri navádzaní ich k vstupnej bráne. Páni to bolo rehotu pri zvítavaní sa, tešili sa oni aj my, že dorazili a sú O.K. U Jankovej ženy to bol síce smiech cez slzy. Poplakala si kvôli bleskom, čo jej svišťali nad hlavou, ale o to bude krajšia :o). Uznanie vyslovujem 17 ročnému Filipovi, ktorý túto nočnú, daždivú cestu zvládol na svojej nie veľmi dobre svietiacej mašinke Rieju 125. Po vyzutí premočených čižiem sa mu na tvári predieral úsmev a spokojnosť. Filip je ďalší z mládežníkov, ktorý znižuje vekový priemer našich stretnutí.

Okolo polnoci ľudia zaliezali pred pomaly utíchajúcim dažďom do stanov, niektorí ich len začali s čelovkou na hlave stavať. Nasledujúci fotopríbeh berte ako návod na uloženie veselého veľkého chlapa do malého a mokrého stanu :o) (Backo dík za foto materiál.)

Ráno sme sa prebudili do priaznivejšieho počasia, občas vykuklo slniečko, ale zem bola riadne namoknutá.

Bolo mi jasné, že aj tento rok bude vďaka počasiu výjazd bez offroadovej časti kvôli bezpečnosti účastníkov. Pred 11.00 sme sa postupne zoradili na spoločný výjazd. Prvou zastávkou bolo múzeum M. R. Štefánika v Košariskách. Menšia skupinka dala prednosť jazdeniu a šli späť do Brezovej pozrieť si mohylu M. R. Štefánika. Ostatní sme absolvovali takmer hodinovú prehliadku múzea.

Sprevádzala nás veľmi sympatická sprievodkyňa, ktorú nezaskočili naše otázky týkajúce sa Štefánika, ani „iné“ poznámky od niektorých „vtipných“ motorkárov. Tešilo ma, že prehliadky sa zúčastnili takmer všetci. História a osobnosť Štefánika si to zasluhuje a náš tip zaradiť prehliadku múzea počas výjazdu bol vydarený. Niektorí z nás spokojnosťou a pohodou priam žiarili, veď uznajte, takto odfotiť Venca ... :o)

Plní informácií o Štefánikovi a dojmov zo sprievodkyne :o) sme pokračovali cez Podkylavu, Krajné a Podolské kopanice do Bašoviec.

Pred Krajným sa mi v protismere vyrútil spoza zátačky v drsnom náklone žltý, ohnivý, dym a plamene šľahajúci diabol ......... ehm teda bol to Roman na Mustangu 50, ktorý sa k nám opäť pridal. V Bašovciach sme zakotvili v areáli: Rybník Bašovce. Dorazili sme v čase obeda, takže sme ihneď zasadli k stolom a objednali si každý podľa chuti.

Priebežne som zaznamenal 15-tich záujemcov na prelezenie adrenalínového parku, ktorý sa nachádza v tomto areáli. Žiaľ, počasie nám neprialo a spustil sa silný dážď, takže z 15-tich zostali štyria statoční, ktorí sa nechali ukecať. Kým sme všetko vybavili, navliekli borčekov do postrojov, zaškolili, dážď sa utíšil a na tú biedu už len jemne mrholilo.

Každopádne klobúk dolu, pred zvládnutím mokrého adrenalínového parku a hlavne Helenka Gabužďová si zasluhuje uznanie, mimochodom mala fóbiu z výšok a myslím, že je už vyliečená :o)

Z Bašoviec sme odchádzali dúfajúc, že už nezmokneme. Smerovali sme do Čachtíc, kľukatou cestou okolo Čachtického hradu sme vbehli do Višňového, Vaďoviec, Starej Turej. V obci Papraď sme sa rozdelili na dve skupiny. Robo viedol cestné motorky, pokračovali cez Poriadie do Starej Myjavy. Ja som zobral endurákov slintajúcich po teréne. Trošku som ich ukojil krátkou enduro vložkou, cez Poriadské lesy sme si pošušňali a zašpinili hrošíkov.

V SkiLande nás čakal domáci s veľkou žufaňou a kotlíkovým gulášom. Len tak tak, že sa mi ušla jedna z posledných porcií, z čoho usudzujem, že chutilo i ostatným, nielen mne.

Poslednou zodpovednou úlohou bolo vyhlásiť výsledky súťaží a rozdať ceny ... a "vyboškávať" výherkyne :o)

NAJVZDIALENEJŠÍ ÚČASTNÍK

SK účastníci: bodovacia súťaž SMF pre jazdcov s platnou licenciou.

1. Jaroslav Lučivjansky - 310 km
2. Ján Karabinoš – 286 km
3. Juraj Szlama – 170 km

CZ účastníci: súťaž vyhlásená organizátorom.
1. Radko Bláha – 143 km
2. Cicly
3. Marie Fornálová

NAJŠIKOVNEJŠÍ MOTORKÁR-KA

Súťaž vyhlásená organizátorom, vyhodnotenie na základe času, za ktorý súťažiaci preliezli Adrenalínový park.

Muži:
1. Patrik Csaplár – 15 min. 42 s.
2. Roman Valovič – 20 min. 49 s.
3. Peter Csaplár – 24 min. 26 s.

Ženy:
1. Helena Gabužďová – neuvádza sa :o)

NAJSYMPATICKEJŠÍ MOTORKÁR-KA:

Súťaž vyhlásená organizátorom, účastníci boli ostro :o) sledovaní organizačným teamom, ktorý určil víťazku a víťaza.

M: Roman Valovič
Ž: Gabika Maukšová

NAJVÄČŠIE ODHODLANIE

Súťaž, operatívne vyhlásená organizátorom - Filip Maukš

Musím spomenúť, že i tento rok sa nám podarilo zabezpečiť pekné ceny v hojnom množstve. Mohli sme rozdať veľa cien, čo vidieť na množstve vyhlásených súťaží.

Poďakovanie za podarúnok :o) vecných cien patrí:

• Vladkovi Vavřínovi - Segosport
• p. Bunčiakovi - SG-Fix
• p. Dinžíkovej - Dintech
• Patrikovi Czaplárovi
• Dušanovi Gálikovi - Slovarm

Sobotňajší večer sa už niesol v duchu klasiky týchto stretnutí. Každý si našiel ten svoj kútik, lavičku, stoličku, prístrešok, jednoducho miesto v kruhu tých, s ktorými si mal čo povedať a kde mu bolo dobre. Osobne som spomínanú oázu absolvoval u Karabinošovcov v stane. Po vyrozprávaní nevyrozprávaného a vypití nevypitého sme sa tak, ako väčšina presunuli k ohňu. Ten dlho premietal ten nekonečne krásny príbeh plameňov, žeravej pahreby s prelínajúcou sa vôňou praskajúceho dreva.

Žiaľ všetky príbehy končia. Slnkom zaliata nedeľa ukončila i ten náš. Priebežne sa všetci zobúdzali, umývali, raňajkovali, balili a po rozlúčke odišli.

Zostala po nás zelená lúka a prázdny areál SkiLandu. V nás zostala už len spomienka. Teším sa na ďalšie príbehy, ohne, kilometre na moto a na Vás.

Začiatkom augusta sledujte stránku www.watratour.sk. Nájdete tu okrem iného pozvánku na tohtoročné „Stretnutie mototuristov Stará Myjava 2009“, v ktorej sa dozviete bližšie informácie a program akcie.

POZOR! V sobotňajšom výjazde je pre Vás pripravené prekvapenie v podobe kultúrneho telesa, ktoré je pýchou nášho kopaničiarskeho regiónu.