Ako sme šli do Benátok alebo mini moto roadtrip 2009

Trojmesačná abstinencia od motorky bola dôvodom, že sme sa na cestu tešili viac ako na novú sériu Ordinácie v ružovej záhrade :)

Na úvod: pretože môj priateľ mal na starosti riadenie motorky celých 1700 kilometrov, čo sme prešli a v neposlednom rade aj väčšinu plánovania celého výletu, napísanie amatérskej reportáže pripadlo mne.

Piešťany - Modra - Graz (430 km)

Trojdňový výlet si nevyžadoval veľa batožiny, a tak sme sa viac ako pohodlne zbalili do troch cestovných moto kufrov. Po uistení, že “mierne” opotrebovaná reťazová sada túto cestu ešte vydrží a jednom úspešnom zabudnutí kľúčov sme vyrazili smer Modra. Tam sme si užili vinobranie a burčiak a na druhý deň sme nabrali smer Rakúsko. Za hranicami sme si na čerpacej stanici kúpili diaľničnú nálepku na desať dní za spokojných 4,40 Eur a asi za 4 hodiny, aj s častými pauzičkami sme prišli do Grazu.

Olovrant

Nastal prvý problém výletu, nájsť dom, kde sme u známych mali stráviť noc. Po hodinovom blúdení a zistení, že za kukuričným poľom sa mesto nekončí, sme sa konečne zložili, trošku si oddýchli a vydali sa na prehliadku nočného Grazu. V hlavnom meste Štajerska sa prelína história s moderným umením – historické centurm je zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a v roku 2003 bol Graz vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry. Dominantou mesta je Zámocký vrch – Schlossberg s hodinovou vežou s obrátenými hodinovými ručičkami a pevnosťou, odkiaľ sme mali krásny výhľad na nočné mesto.

Nemenej zaujímavé sú aj prvky modernej architektúry - najmä Dom umenia a umel(eck)ý ostrov na rieke Mur, cez ktorý sa dá prejsť z jednej strany rieky na druhú. Keďže sme v Grazi vyhladovaní ako vlci našli aj skvelý kebab (hádam lepší ako v Turecku), náš dojem z mesta bol veľmi dobrý a aj napriek boľavým zadkom (tri mesiace bez jazdenia si vypýtali svoju daň) sme zaspávali s dobrým pocitom z vydareného začiatku výletu.

Graz - Tarvisio - Benátky (510 km)

Druhý deň bola na pláne dlhá cesta do Benátok, preto sme z Grazu vyštartovali hneď ráno. Za krásneho počasia sa šlo veľmi dobre a bez problémov sme dorazili k rakúsko–talianskej hranici. Hneď za hranicami v Tarvisiu sme ochutnali prvé talianske jedlo – cestoviny tagliatelle (dlhé ploché rezance) a posilnení výborným obedom sme pokračovali ďalej po diaľnici smerom na juh. Cesta išla hladko, kochali sme sa Alpami, krásne viditeľnými za úplne jasného počasia. V Udine sme zaplatili diaľničný poplatok (cca 5 €), zišli z diaľnice a pokračovali cez Pordenone a Treviso. Nebol to najšťastnejší nápad, pretože cez dopravné zápchy v mestách sme sa veľmi pomaly posúvali celé hodiny. V komplet moto oblečení to pri teplote 25 stupňov to nebola až taká sranda, ale videli sme zachované hradby mesta zo 14. storočia, čo bol veľmi pekný pohľad, aj keď som to vtedy až tak neoceňovala :-). Presun cez Treviso nám zabral veľa času a do Mestre, čo je samostatná oblasť Benátok na pevnine sme sa dostali až pred zotmením.

Tu nám aj prvýkrát začala štrajkovať motorka, našťastie sa ukázalo, že problémom je len voľná reťaz. Po rýchlom došponovaní a nedobrovoľnom darovaní krvi na zabudnutej čerpacej stanici, kde sa okolo nás zlietlo asi milión komárov sme konečne našli jeden z kempov, ktoré sme si vytipovali už pred cestou. Camp Alba D’Oro nás síce neohúril luxusom ubytovania (á la unimobunka), ale na jednu noc poskytol všetko, čo sme potrebovali za 15 €/os. Keďže sa nachádzal hneď pri letisku, orientácia bola veľmi ľahká.

Prezliekli sme sa z moto oblečenia a len tak naľahko (zapadli sme medzi Talianov) sme sa na motorke vydali obdivovať nočné Benátky. Cesta z campu netrvala viac ako 15 minút a aj napriek tomu, že už bolo pomerne neskoro, bolo príjemne teplo. V Benátkach sme bez problémov a dokonca zadarmo zaparkovali medzi miestnymi motorkami a mopedmi na Piazzale Roma (pre istotu poznávacou značkou k stene). Už nám nič nestálo v ceste obdivovať Benátky, ktoré sa rozprestierajú na 121 ostrovoch, prepojených 435 mostami, vedúcimi ponad 150 kanálov.

Toto nie sú zaplavené Jarovnice, toto sú skutočne Benátky :-)

Návšteva neskoro večer mala svoje výhody, vyhli sme sa davom turistov a mohli si užívať romantiku úzkych uličiek a mostov. Pešo sme prešli cez polovicu Benátok a najstarší most Rialto až na Námestie sv. Marka s krásnou katedrálou a impozantným Dóžovým palácom. Oddýchli sme si na pobreží mora pri gondolách a vychutnávali si večernú atmosféru s hudbou orchestra, ktorá k nám doliehala z námestia. Do kempu sme sa vrátili poriadne unavení a zaspali sme tak tvrdo, že sme nevnímali ani lietadlá pristávajúce a odlietajúce z neďalekého letiska.

Byť pri Benátkach a nevidieť ich aj za denného svetla by bol hriech, takže Benátky boli na programe aj na ďalší deň ráno. Už sme mali trochu problémy s parkovaním, nakoniec sme však zaparkovali (nie celkom úspešne, ako sme neskôr zistili) a začali hľadať miesto, kde by sme sa mohli naraňajkovať. Vyhrala to malá trattoria, hneď pri kanáli, kde podávali skvelé tiramisu a pannini s prosciutom aj mozzarelou. Po skvelých raňajkách a posledných fokách mesta na vode sme sa vrátili k motorke. Tam nás už čakala pokuta na 38 eur, doteraz poriadne nevieme za čo. Pravdepodobne za dlhé parkovanie na mieste, kde sa mohlo parkovať max. 30 minút. Problém bol ten, že značka, ktorá na to upozorňovala, bola takmer celá hrdzavá a otočená k stene. Navyše, všetky motorky okolo nás boli na mieste zaparkované už pred tým, ako sme prišli my. Všetky ale boli s talianskou značkou a my sme tentoraz neotočili našu značku k stene... Papuču sme však na motorke nemali, takže sme si pokutu zobrali na pamiatku a mierili späť do kempu zbaliť sa. Cieľom dňa bolo dostať sa do rakúskej dedinky Stadl an der Mur, kde sme už mali zarezervované ubytovanie.

Benátky - Cortina d'Ampezzo - Stadl an der Mur (370 km)

Nabalený Freewind v Dolomitoch

Kilometre ubiehali rýchlo a najkrajšia časť cesty viedla cez Dolomity, kde som nevedela, čo skôr fotiť. Prešli sme aj cez známe lyžiarske stredisko Cortina D’Ampezzo, ďalej sme pokračovali smerom na Lienz. Kúsok od hraníc s Rakúskom, asi 5 km južne od Toblachu, sme navštívili vojenský cintorín z prvej svetovej vojny, kde je pochovaných 1259 vojakov z rôznych krajín strednej a východnej Európy. Keďže sme boli v Taliansku a stále nám na konte chýbala ochutnávka talianskej pizze, na sklonku dňa sme geograficky ešte v Taliansku, ale už v reštaurácii s rakúskym nádychom stihli aj to. Do Stadl an der Mur sme dorazili po zotmení a bez problémov sme našli naše ubytovanie. Bol to rodinný privát s farmou (25 €/os.), ktorý prekonal naše očakávanie a to najlepšie ešte len malo prísť. Keď sme ráno zišli na raňajky, prestretý stôl bol plný dobrôt, najmä domácej výroby – rôzne druhy pečiva, syry, šunky, salámy, pečeňová paštéta, nátierky, čerstvo nadojené mlieko, jogurt, čaj, med, maslo, džemy, vajíčka...

Stadl and der Mur - Piešťany (400 km)

Blízke stretnutie tretieho druhu alebo rozlúčka s domácimi?

Naraňajkovali sme sa viac ako dosýta, zbalili veci, rozlúčili sa s domácimi a odišli tráviť raňajky a kochať sa výhľadmi na neďaleké lúky nad dedinou. Pod nami sa rozprestierala idylka rakúskych hospodárstiev, slnko stále hrialo, ale museli sme ísť, pretože čas pokročil. Ostávalo už len šťastne prísť domov, výlet sa nezadržatelne blížil ku koncu. To sme však ešte netušili, že tá najväčšia zábava nás ešte len čaká

Alpská idylka

Stav už spomínanej vyťahanej reťaze sa zhoršoval z kilometra na kilometer a po prekročení rakúsko-slovenských hraníc to už išlo riadne z kopca. Na diaľnici Bratislava - Piešťany nám niekoľkokrát padla, čo sme už po zotmení riešili v odstavnom pruhu diaľnice. Posledných 20 km sme sa rútili závratnou rýchlosťou asi 50 km/h, blikajúc stále v odstavnom pruhu, oči prilepené na tachometri a skoro len silou vôle sme sa posúvali vpred. Značka Moravany nad Váhom bola ako vykúpenie. V poslednom kopci pred domom nám reťaz padla poslednýkrát, a domov sme dorazili už len na zotrvačnosť. Odvtedy je ironické prirovnanie „fičí to ako motorka“ u nás celkom obľúbené, ale musím uznať, že pôvodný odhad, že reťaz vydrží, bol skoro presný. Výlet bol nádherný, prišli sme v poriadku živí a zdraví a ako sa hovorí „koniec dobrý, všetko dobré.

Pridané: 17.11.2009 Autor: pind Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

• Spoznaj krásy Slovenska 2011
• Last Minute!!! Chorvátsko za 150€/os.
• Yamaha YBR 125 po 10 000 km

Hodnotenie: (17 hodnotení)  Diskusia k článku (26)   Tlač