Spoznaj krásy Slovenska 2011

31. Júl 2011, Nedeľa

Na výlet po Slovensku sa dávame dokopy partia 4 motoriek, traja sólojazdci – Ja (pind), Mišo (yaMan) a ramel a jeden jazdec +ľadvinka – Palino (Lapkoo) s Nikou. Zloženie motoriek je tiež pestré, 2x Honda CB500 a 2 cestné endurá Suzuki V-Strom a môj Freewind. Väčšina síce žije v Bratislave, ale boli práve rozlezení kade tade po rôznych akciách po Slovensku.

Z Bratislavy teda vyrážam sám za výdatného dažďa a frajerka zalamuje rukami. Som mokrý ešte pred opustením Bratislavy. Na diaľnici ale dážď prestáva, a tak sa pomerne komfortne dostávam do Moravian nad Váhom, kde sa stretávam s Mišom na Honde CB500 idúcim z BeeFree. Striekame reťaze a vyrážame smer Dubnica nad Váhom. Ideme vedľajšími cestami popri Váhu a v Beckove naťahujeme nepremoky, lebo začína liať a už ich v ten deň nevyzlečieme. V Dubnici stáčame smerom na Moravu ideme na Vsetín. Cesta pomerne nudná, ale hlavne prší, tak si to príliš neužívame.

Zaujímavá časť začína až vo Velkých Karlovicích, ktoré sú, mimochodom, veľmi pekné a cesta sa začína krútiť cez Beskydy. Vychádzame na Kysuciach v Makove a ideme ďalej na Čadcu. Táto časť cesty bola učineným utrpením, pretože ide cez nekonečné dediny a asi 10 krát križuje lokálnu železnicu. Nemusím asi nikomu pripomínať, ako sa mokré koľaje šmýkajú. Z Kysúc ideme ďalej na Oravu, kde chceme prespať. V Starej Bystrici obzeráme veľmi pekne vybudované centrum a kvôli Slovenskému orloju sa oplatí zastaviť. Za Starou Bystricou začína highlight dňa, keď si užívame tiahle zákruty a dokonalý asfalt na novopostavenom horskom prechode medzi Kysucami a Oravou. Zavrhujeme možnosť stanovať, keďže stále prší. Ideme k známej do Hruštína, ktorá nám dáva kľúče od chaty. Cesta k chate vedie najprv po drevenom zhnitom moste bez zábradlia, hore rozbahneným kopcom a potom po podmočenej lúke. Freewind ako tak zvláda, ale Honda na hladkých cestných pneu má vážne problémy. Nakoniec sa to zaobišlo bez váľania sa v tráve, parkujeme motorky, sušíme sa pri krbe, lejeme do seba pivo a pozeráme jediný kanál ktorý sa dá chytiť – Poľská televízia. Až na celodenný dážď to zatiaľ celkom ušlo.

1. August 2011, Pondelok

Zobúdzame sa s nádejou do slnečného rána a po šťastlivom prejazde rozmočenou lúkou a polorozpadnutým mostom sa stretávame so zvyškom partie, keďže boli na Tanci Slnka. V momente, keď vyrážame z Hruštína, začína opäť jemne pršať. Napriek tomu si užívame prejazd Oravou. Cez Oravskú priehradu sa dostávame do Námestova, Zubrohlavy a prechádzame do Poľska. V Jablonke ale určujem zlý azimut a zrazu sme opäť na hraničnom prechode, tentoraz v Trstenej. Vraciame sa späť do Poľska, tentoraz cez Suchú horu a na hraniciach navliekame nepremoky, lebo z mrholenia sa vyvinul slušný lejak. Ten nás sprevádza až do Zakopaného.

Už niekoľko km pred Zakopaným nás spomaľuje totálna zápcha, ktorá sa ťahá celým mestom. Ani predierať pomedzi autá sa nedá, lebo V-Strom s bočnými kuframi je široký asi ako Daewoo Matiz. Tak len remcáme na počasie, na milión áut v meste a na hmlu a smog, kvôli ktorým ani nevieme, že ideme cez Tatry. Čo najrýchlejšie ťaháme ďalej na Nový Targ a náladu nám zlepšuje až prestávajúci dážď a krásna scenéria dvoch jazier nad sebou a stredoveký, priam rozprávkový hrad v obci Niedzica. Odtiaľ je to na Slovensko už len kúsok a definitívne opúšťame Poľsko. Porozhliadli sme sa trochu v Červenom Kláštore a ideme sa ubytovať do Hanušoviec, kde Ramelova kamarátka vybavila ubytko v nevyužívanom 3-izbovom byte. Zase sa sušíme a užívame si pohodlné ubytko. Večer zakončuje návšteva miestneho baru, keďže borovička za 0,60,-€ sa nedá odmietnuť.

2. August 2011, Utorok

Ráno sadáme na motorky a smerujeme ďalej na východ. Stojíme po chvíli v Starej Ľubovni, kde si ideme obzrieť hrad. Mišo oslovuje z ničoho-nič mladú babu idúcu oproti: „Slečna, nehľadáte veľkého dravého vtáka?“ Nešlo však o sexuálne obťažovanie, ale Mišo zbadal cestou na hrad urasteného orla, ktorý sa tmolil v tráve ako sliepka a slečna bola sokoliarka, ktorej uletel. Za odmenu pri nájdení neposlušného orla sme sa s ním mohli odfotiť.

Po pomerne kvalitných a zaujímavých cestách ideme do Bardejova. Počasie nám dnes konečne praje a užívame si slnko a teplo. Obed na mestských hradbách v Bardejove nám spríjemňuje spievajúca fontána na námestí pod nami. Bardejov je celkovo zaujímavá turistická destinácia, keďže tam je čo obzerať, spomeniem aspoň kostol sv. Egídia, námestie s meštianskymi maľovanými domami alebo pamätník The Beatles. Z Bardejova naša cesta vedie na Vyšný Komárnik, kde sa obligátne fotíme na tankoch pri vchode do údolia smrti a obzeráme aj pamätník na Dukle.

Spať chceme pri Domaši a máme šťastie, v osade Vaľkov objavujeme pekný, čistý kemp s ľudovými cenami – 1,-€/os., 1,-€/motorku, 2,-€/stan. Po celodennom jazdení sa kúpeme v Domaši, opekáme špekáčiky na ohni, pijeme pivo... takto nejako sme si to predstavovali, keď sme to plánovali

3. August 2011, Streda

Rannú hygienu nahrádza kúpanie v Domaši a ideme ďalej skúmať východ Slovenska. Najbližšia zástavka je Humenné, ktoré okrem milej čašníčky neponúklo nič zaujímavé. Zaskočili sme sa pozrieť na hrad Brekov kvôli výhľadu a nasledovala najlepšia časť, prejazd Poloninami až do Novej Sedlice.

V Uliči sme ešte pozreli miniatúry drevených kostolov a nasledoval veľmi zábavný prejazd cez Vihorlat. Keď sme zišli z Vihorlatu na rovinu, otvorila sa pred nami dlhá, niekoľkokilometrová rovná cesta, tak sme razantnejšie zatiahli za plyn. Zdesenie nastalo, keď sme na konci rovinky zbadali príslušníka v reflexnej veste, ale našťastie to bola pohraničná polícia, starajúca sa o ukrajinské pašované cigarety a nie o nedisciplinovaných motorkárov. Už za tmy sme našli kemp pri Zemplínskej Šírave, a aby sme nemali jednotvárnu stravu, vymenili sme ten večer pivo za východňársky ríbezlák.

4. August 2011, Štvrtok

Ranná hygiena prebieha v Zemplínskej Šírave a balíme stany. Keď platíme za kemp, prichádza tam polícia a vyšetruje partiu hrubokrkých hlavohrudí, ktorí sedia od rána v bufete. Dozvedáme sa, že keď mladý, asi 17-ročný čašník zakázal jednej hlavohrudi vziať si sklenený pohár do bazéna, tak ho zbil. Hrdina zdúchol ešte pred príchodom polície. S konštatovaním, že kreténi sú všade odchádzame. Zastavujeme sa v Sečovciach, kde si dávame obed a ochotný majiteľ miestneho motoklubu a motopubu Motopub SLZA, Sečovce, nás sprevádza po súkromnom JAWA múzeu. Užívame si Dargovský priesmyk, Košicami len prechádzame a výborne sa bavíme aj na Jahodnej.

Zastávku si dávame v Gelnici, ktorá má síce úžasný turistický potenciál, ale v súčasnosti tam skapal pes. Trochu si zablbneme v baníckom múzeu a ťaháme ďalej smer Rožňava. Tu sa trochu pristavím. Cesta z Gelnice do Rožňavy je síce krásna, čo sa týka prírody a scenérii (Priesmyk Úhorná), ale nikde inde na Slovensku som nezažil taký zlý asfalt. Endurá to ešte ako tak zvládali, ale chalani na Hondách si užili svoje. Odmenou za deravú cestu boli ale krásne výhľady po výstupoch kľukatými cestičkami do sedla. Len v rýchlosti obzeráme hrad Krásna hôrka a ideme smerom na Dobšinú, kde chceme prespať pri jazere. Cestou nás ale ešte prekvapil pekný zákrutový úsek medzi Gemerskou Polomou a Hnilcom. Prichádzame k jazeru, ktoré ako zisťujeme sa volá Palcmanská maša a kempujeme na divoko na lúke. Večer zakončuje návšteva miestnej krčmy a zoznámenie sa s východňármi, ktorí kempujú vedľa nás.

5. August 2011, Piatok

Ráno sa zobúdzame do totálnej hmly, nevidieť na 5 metrov. U susedov nachádzame zbúraný 2miestny stan, kde bez známok života spia dvaja východňári zo včera + chlapík ktorého stretli náhodne v krčme a ako suvenír metrový stojanový popolník z krčmy. Vďaka nim už konečne viem, čo znamená heslo – Srdcom Východniar. Po rozpustení hmly sa kúpeme v ľadovej, ale neuveriteľne čistej vode. Nádrž je aj plná rýb, takže je rajom pre rybárov. Raňajky si dávame v krčme – čaj a slané tyčinky. Čašníčka navyše odmieta naliať východňárom a vyhadzuje ich z krčmy po včerajšej skúsenosti, no proste veselá dvojica. Zábava začína hneď na začiatku, keď si užívame úplne novučičký čerstvý asfalt na Dobšinskom kopci. Dávame si výborný obed v motoreste v Revúckej Lehote a ako dezert vyprážanú zmrzlinu v Revúcej. Ideme ďalej cez Muráň, Hnúšťu a Klenovec a užívame si pekné scenérie, fajn zákruty a nekvalitný asfalt. V okolí Hriňovej stretávame veľa Goldwingov, ktoré tam majú práve zraz v osade Látky. V Hriňovej naše putovanie slávnostne rozpúšťame, zaželáme si vzájomne šťastnú cestu a rozbiehame sa na všetky svetové strany.

Ja idem pozrieť rodičov na Oravu, takže idem smerom Zvolenská Slatina, Bystrica, Ružomberok. Na Donovaloch prší a je to trochu nuda v porovnaní s predchádzajúcimi dňami. Prichádzam opäť do Hruštína. Keď chcem prejsť po moste na chatu, kde sme pred pár dňami nocovali, čaká ma prekvapenie - mostu niet, zrútil sa. Našťastie kus ďalej je brod, tak si užívam aj trochu adventure/offroad. Keďže brodenie je prča, dávam si to ešte párkrát len tak pre radosť. Rodičia sú radi, že som živý, ja som rád, že majú uvarenú večeru, vládne obojstranná spokojnosť.

6. August 2011, Sobota

Dnes ma čaká už len presun do Bratislavy, tak aby to nebola úplná nuda, idem zase z Oravy na Kysuce cez Starú Bystricu a užívam si výborný asfalt, tentoraz bez dažďa. Medzi Kysuckým Novým Mestom a Žilinou sa ešte trochu popretekám s otvoreným športiakom, v ktorom cestuje párik, obaja okolo 50 rokov. Ujo predvádza športovú jazdu a teta mi zase hrá divadlo s plyšovými medveďmi, ktorí cestujú s nimi. Od Žiliny je to už len kýbel nudy po diaľnici až do Bratislavy.

Prešli sme za tých 6 dní 1600km, čo nie je veľa km denne, to ale ani nebol cieľ. Okúpali sme sa, vypili spolu pár pív, spoznali nových ľudí, prosto taká všeobecná pohoda bez naháňania. Zranenia, nehody, pokuty aj poruchy sa nám našťastie vyhýbali. Čo sa týka pohodlia cestovania a spotreby víťazil V-Strom, ktorý plne naložený a obsadený dvomi ľuďmi jazdil za 4,5 l/100 km. Ja na mojom jednovalci som sa držal so spotrebou do 5 l/100 km a deravé cesty na juhovýchode Slovenska mi nerobili problémy. Trochu horšie na tom boli naši súputníci na Hondách CB 500. Spotrebu mali stabilne cez 5 l/100 km a tvrdé pruženie im dávalo slušné kopance do zadku. Musím ich ale oboch pochváliť, že ani raz sa nesťažovali a aj offroad sekcie zvládali heroicky. Myslím, že všetci sme si to výborne užili, videli sme časti Slovenska dovtedy nepoznané, najmä ďaleký východ. Najviac sa nám páčili úseky na východe v Poloninách a Vihorlate, ktoré boli jazdeckou nirvánou. Cesty boli úplné hrozné na juhovýchode okolo Gelnice, Rožňavy a Revúcej, vynahrádzala to však krása okolitého kraja.