Grossglockner a Dolomity, alebo ako sme sa stali motorkármi

Alpy sa mi zapáčili na 8. motoride zraze pri Kalte Kuchl a bolo mi hneď jasné, že ich musím prejazdiť. Dinko2 (Paťo) na tom bol podobne a už to bola len otázka času, kedy sa do nich vrátime. Začalo sa teda čítanie cestopisov a plánovanie čo a kedy pozrieť.

1. deň ... DS/NR - BA(stretko pred Auparkom) – St.Gilgen (A) ... 500 km

Stretko si dávame 8. 9. v Bratislave na OMV pred Auparkom. Paťo mešká kvôli zápcham z Nitry a ja kvôli kúpe navigácie, takže sa vlastne stretávame o pol hodinu neskôr ako sme plánovali. Dotankujeme, spojazdním navigáciu a štartujeme, smer Mariazell, volíme cestu mimo diaľnic. Vedie nás Frantiska z navigácie a zastavujeme pri Kalte Kuchl, kde je na naše prekvapenie dosť veľa motorkárov na to, že je utorok cca 11.30. Ďalšia zastávka je v Mariazelli na námestí, kde fotíme a v Bille Paťo dopĺňa zásoby. Pokračujeme smer Gusswerk, Wildaplen, Landl, Liezen. Popri ceste sa tiahne rieka, kde si prichádzajú na svoje kajakári. Tu už krajina naberá na atraktivite a robíme prvé zastávky na fotenie. Ďalej cez Bad Ausee, Bad Ischl a pri St. Gilgen dopĺňame v Penny markt zásoby (hlavne piva) a začíname hľadať ubytovanie. Rozhodujeme sa medzi kempom a penziónom, odbáčame na Mondsee a pýtame sa v gasthofe na ceny. 25 eur s raňajkami a bez raňajok 20 na osobu na noc. Zdá sa nám to priveľa a ideme ďalej, vraciame sa do St. Gilgen a motáme sa chvíľku po mestečku. Samé luxusné hotely, nakoľko St. Gilgen je hneď pri Wolfgangsee, tak sa dohadujeme, že tu to bude asi pridrahé a ideme von z mesta. Nakoniec nachádzame ubytko v penzióne Bergfrieden, kde zjednávame cenu z 30 eur s raňajkami na 20 eur na osobu bez raňajok. Pýtam sa domácej, či je bezpečné našu plnú poľnú výbavu nechať na motorkách, a vraví že sa nemusíme báť, že u nich sa nekradne a navyše jej zať pracuje na polícii. Človek si to neuvedomuje, že v normálnych štátoch neplatí pravidlo, že čo nie je privarené, to ukradnú.

Chvíľku sa bavíme s domácou pani a nakoniec nám hovorí, že má dobré srdce a dá nám za tú cenu aj raňajky. Pýta sa odkiaľ sme a hovorí, že ona pôjde v zime na Slovensko. Vyzvedám, že kam to má namierené a hovorí že do Krumlova. Tak som jej vysvetlil, že ono to celkom nie je na Slovensku a že teraz je Česko a Slovensko zvlášť.

2. deň ... St.Gilgen (A) – Cortina d’Ampezzo (I) ... 320 km

Ráno sa zobúdzame, nahodíme kufor, tankvaky, zjeme raňajky a pokračuje sa v jazde. Smer Hallein, Paťovi dochádza benzín a v Halleine hľadáme benzinku, nachádzame len nejakú kartovú, tak ideme ďalej na Bad Dürnberg. Na nemeckých hraniciach zisťujeme, že tu už benzinka asi nebude, lebo cesta ide hore do hôr. Tak naspäť do Halleinu, tankuje sa a zase späť na nemecké hranice. Za chvíľku vidíme odbočku na Rossfeld Panorama Strasse a mýtnicu. (www.rossfeldpanoramastrasse.de) Platí sa 3,50 eur a cesta začína stúpať. Vychádzame z lesa a pred nami sa otvárajú výhľady do dolín a na okolité kopce. Fotíme a ideme ďalej. Akurát tu prebiehala oprava cesty, tak cesta dole bola skôr nepríjemná ako príjemná, s mnohými zastávkami kvôli oprave. Pri jednej z nich hodnotíme situáciu, že to celé nestálo za 3,50 a celkovo sme od toho čakali viac. Kúsok odtiaľ sa nachádza Orlie hniezdo (www.eagles-nest.de), ktoré však vynechávame kvôli blížiacemu sa Grossglockneru.

Pokračujeme v jazde cez Berchtesgaden, Ramsau, Lofer, Zell am See a zrazu pribúda na cestách motorkárov. To už začíname tušiť, že GG nebude ďaleko. A tak aj bolo, zrazu mýtnica, poplatok 18 eur, kde sme vyfasovali nálepku a mapku. (www.grossglockner.at) Za mýnicou zastavujeme, fotíme a ja si hneď hrdo lepím nálepku na kufor. Cesta začína stúpať a kľukatieť, počasie nám našťastie praje a za chvíľu sa nám otvárajú krásne pohľady. Často zastavujem a fotím, je to tu ozaj krásne. Hore na parkovisku ma Paťo čaká už s foťákom v ruke a obaja fotíme všetko naokolo.

Presunieme sa ešte na Edelweissspitze, pofotíme a Paťo si tú cestu na mýtnicu a späť ide zbehnúť ešte raz. Sme veľmi radi, že nám počasie prialo. To bola vec, ktorej sme sa najviac obávali. A vlastne teraz sme sa už stali motorkármi, boli sme na Grossglockneri.

Ideme ďalej na Lienz, Toblach, Cortina d’Ampezzo. Pred Lienzom nás navigácia smeruje na malú obchádzku po vedľajších horských cestách, kde predbiehame dva traktory (toto bol jej jediný úlet). Pred Cortinou d’Ampezzo zbadáme kemp Olympia, kde to zapichneme. Hneď ako vychádzame z recepcie, zbadám auto s poznávacou značkou DS, čomu nechcem veriť. Dávame sa do reči a dozvedám sa, že chalani tu stanujú. Zbehneme ešte rýchlo do Cortiny doplniť zásoby jedla a pitia a vraciame sa do kempu. Problém nastáva pri stavaní stanu, pôda je skôr skala ako zem a nejde zapichnúť kolíky na stan. Nepomôže ani kladivo od českého horolezca, nakoľko kolíky sa ohýbajú. Horolezec nám ešte dáva know-how, že nabudúce si treba priniesť 100-vky klince. Presúvame stany teda bližšie k potoku a tu je už zem mäkšia. Stany sú za chvíľku postavené a dávame sa do reči s novými známymi. Tu spoznávam motorideáka s nikom Arniy (Arnold) a jeho kamošov. Dávame sprchu a ideme spať.

Rossfeld Panoramastrasse

Grossglockner Hochalpenstrasse

3. deň ... Cortina d’Ampezzo (I) – Wörgl (A) ... 450 km

Ráno sa budíme, lúčime s novými známymi a vyrážame smer Passo di Falzarego. Treba sa tam orientovať podla passov, ktoré sú výborne značené, na čo prichádzame až po menšom blúdení v Cortine d’Ampezzo, nakoľko sme navigácii po jej menšom úlete nechceli veriť. Na passoch zastavujeme, obdivujeme, fotíme a Paťo si kupuje suveníry. Scenérie sú krásne, počasie nám prialo, cesty plné zákrut, jazdilo sa výborne. Dolomity sú podľa môjho názoru najkrajšou časťou Álp. (www.dolomiti.it)

Ďalej ideme cez Pordoi Pass, Passo di Costalunga, Bolzano. Nespoplatnenou diaľnicou do Merana, kde schádzame do mesta a hľadáme benzinku. Tankujeme a pokračujeme na Passo dello Stelvio. Cesta medzi Meranom a Lasa je plná áut a navyše aj nákladiakov, nakoľko v tomto období tu prebieha zber jabĺk a jablčných sadov je tu neúrekom. Presun bol dosť pomalý a zlepšilo sa to až na odbočke na Passo dello Stelvio. Cesta na priesmyk začína byť menej kvalitná a dosť náročná na jazdenie. Zákruty sú tu totiž veľmi ostré a rovinky medzi nimi krátke. Navyše ešte ide z priesmyku nespočetné množstvo Lotusov, ktoré mali asi nejaký spoločný výjazd a jazdia dosť nebezpečne. Mňa jeden míňa v zákrute o pár centimetrov a motorkár pred nami už toľko šťastia nemal. Lotus mu v ostrej zákrute prešiel do protismeru a on pri brzdení položil motorku. Nezrazili sa ani sa nič vážneho nestalo, ale padnutá motorka asi nepoteší nikoho. Vodič Lotusu sa to snaží riešiť, my stojíme, nakoľko sa vytvára malá zápcha a máme na tie lotusové plechovky strašné nervy. Pri každom z nich hlasno nadávam do prilby.

Konečne prichádzame na Passo dello Stelvio, druhý najvyššie položený asfaltový priesmyk v Európe (2758 m n.m.) Výhľady a pohľady do dolín sú tu krásne. Fotíme, kupujeme suveníry a dávame si Brat Würste za 5 eur. Sú to rozrezané opečené miestne párky s kapustou v žemli. Celkom nám to chutí, navyše sme boli takí hladní, že by sme zjedli aj klince. Zaťahuje sa a začína aj slabo popŕchať, tak sadáme na mašiny a ideme ďalej. Kúsok za priesmykom odbáčame na Švajčiarsko a hneď sme na hranici, teda aspoň tabule nám to oznamujú, že sme už vo Švajčiarsku. Na ceste nebol nikto, čo nám bolo podozrivé a po čase asfalt zmizol a nahradila ho prírodná cesta. Tu rozmýšľame čo ďalej. Nakoniec pokračujeme v jazde a dobre sme spravili, lebo za chvíľu prišiel nový kvalitný asfalt.

Onedlho sme v dedinke Santa Maria a zase na švajčiarsko-talianskych hraniciach. Pokračujeme v jazde smer Innsbruck, prechádzame rakúske hranice a hľadáme nejaký supermarket na doplnenie zásob. Nasadíme tempo okolo 130 aby sme stíhali, lebo supermarkety sú v Rakúsku otvorené do 19. hodiny a čas sa nám už krátil. Nakoniec stíhame jeden pred Landeckom a ďalej jazdíme v pohode. Už len nájsť nejaký nocľah. Pri Landecku vidíme odbočku na kemp, ale Paťo zvažuje aby sme išli ďalej. Stmieva sa a navyše nás chytá dážď. Prichádzame do Innsbrucku a navigácia nás doviedla do kempu. Ten bol však zatvorený. Prechádzame Innsbruck a na recepcii ďalšieho kempu už nikto nebol. Začíname byť nervózni, alternatívu spať nadivoko vylučujeme a za občasného dažďa ideme ďalej smer Wörgl. Vo Wörgl nachádzame ubytovanie o 23 hod. 30 euro na osobu bez raňajok. Samozrejme berieme to a sme radi, že sme niečo takto neskoro našli.

Dolomity

Dolomity

Passo dello Stelvio

4. deň ... Wörgl (A) – BA - DS/NR ... 540 km

Zobúdzame sa do daždivého rána, čo nás veľmi neteší. Za chvíľku nám klope na dvere domáci, že či nepotrebujeme dáždniky. Aby sme sa išli pešo prejsť po meste, že v takomto počasí sa jazdiť nedá. Asi mal už vidinu eur za ďalšiu strávenú noc na izbe. Počasie nás, už motorkárov, predsa nemôže odradiť a vydávame sa na cestu domov, smer Salzburg. Snažíme sa čo najviac vyhnúť upršaným horám, nakoľko sme ráno v telke videli že vo Viedni svieti slnko. Za chvíľku prestane pršať a ide sa relatívne dobre. V Salzburgu tankujeme a ideme na diaľnicu smer Linz. V Linzi schádzame z diaľnice a ideme popri Dunaji cez Ybbs an der Donau a Krems an der Donau. Cesta tu začína byť zase zaujímavá, nakoľko je skoro prázdna, dobre sa kľukatí a scenérie pri Dunaji sú pekné. Prichádzame do Bratislavy, kde sa rozdeľujeme a onedlho som doma, Paťo vymákol ešte zápchu, tak mu to trvalo z BA do NR asi 2 hodiny.

Záverom asi toľko, že sme najazdili za 4 dni cca 1800 km, počasie nám našťastie vyšlo výborne, až na posledný presunový deň, s čím sme však podľa predpovede počítali. Moje náklady na výlet cca 180 eur. Motorky sa držali výborne, najlepšie sa nám jazdilo na Grossglockner Strasse a v Dolomitoch. A konečne sa z nás stali motorkári...