Vyskúšali sme Slovakiaring na vlastnej koži

Registráciu na jazdy si zobrali na starosť zástupcovia SlovakiaRingu nie priamo dovozcovia. A tak sa stalo to, že výber bol plný prekvapení. Vyberali sme si totiž z ponuky: Honda 10, Honda 11, Kawasaki 22 a podobne. To, aká motorka sa za týmto označením skrývala, bolo prekvapenie, ktoré sme odhalili až v boxoch... Nakoniec všetko dopadlo tak, že som na prvú jazdu osedlal malého Monstríka, potom šesťkovú Ninju a nakoniec litrového Zeda. Aký je teda Slovakiaring?

Na spoznávačku vyrážam s monstríkom. Prvé kolo na každom novom okruhu je o spoznávaní. Slovakiaring je naozaj neskutočne široký, takže mám spočiatku problém sa v "záplave" asfaltu zorientovať a trafiť zákrutu. Našťastie od jesene už pribudli farebné obrubníky, čiary a značky označujúce vzdialenosť do zákruty v metroch. Na okruhu sú okrem zákrut štyri horizonty. Nebezpečný je hlavne druhý v poradí, za ktorým treba ísť pekne ostro na brzdy do pomalej dvakrát zalomenej zákruty. Pred ním ma varoval Mikulec, ktorý si na Slovakiaringu zajazdil už na jeseň.

Slovakiaring je okruh výnimočných parametrov. Trať je široká 12 m, dlhá takmer 6 km a cieľová rovinka je široká 20 m. Okruh je veľmi variabilný, výbehové zóny sú navrhnuté tak, že je možné jazdiť v oboch smeroch. Okruh navyše umožňuje až šesť rôznych konfigurácií s dĺžkou od 2632 m do 5922 m. Prakticky je možné pri obojsmernej premávke spraviť až 12 rôznych variant. Čo sa týka motocyklov, okruh umožní súčasnú jazdu 70-tim motocyklom v tréningu a 50-tim v závode. Pre autá je priepustnosť 46 áut v preteku + 20% v tréningu.

Okruh je skôr rýchly ako technický, rovinky sú dosť dlhé a má aj dosť veľa tiahlych zákrut, ktoré sa jazdia "plný kotol". Technickejšia časť okruhu prichádza práve po spomínanom druhom horizonte, kde sa brzdí po rovinke dole kopcom do dosť pomalej zákruty číslo 3 potom rýchla ľavá, pravá na brzdy do pekne zarezanej 180-tky. Za ňou mierna ľavá a nasleduje najpomalšia a najostrejšia zákruta. Potom veci naberajú už rýchlejší spád, tiahla ľavá sa ide pod plynom čo to dá - teda podľa toho na čom sedíte. Za ďalším horizontom sa znovu preveria brzdy do krásnej trojice zákrut, ktorá vás už dovedie na poslednú rovinku s horizontom. Tam sa už žmýkajú všetky koníky, ktoré motorka má, na horizonte ide zvyčajne predné kolo do luftu. Nájazd do záverečnej zákruty môže byť naozaj dosť rýchly, spočiatku som šiel vždy zbytočne skoro na brzdy. Záverečná zákruta je krásne zarezaná a niekedy sa zdá, že je nekonečná. Na výjazde z nej treba ešte mierne vľavo a valíte po cieľovke. Na jej konci som mal na rýchlomeri okolo 230 km/h, ale predpokladám, že sa tam bude jazdiť ešte oveľa rýchlejšie a závodne stroje budú atakovať aj hranicu s trojkou na začiatku.

Okruh nie je vôbec jednoduchý. Zdalo sa mi, že na zoznámenie som potreboval viac času ako na iných okruhoch. Je dlhý a rýchly. Jazdili sme len tri krátke jazdy cca 3-4 kolá v každej a navyše vždy na inej motorke. Nakoniec sme sa dali odviesť ešte na slovenských športových autách K1 Attack a odjazdili si to aj za volantom Civica Type R.

Ducati Monster 696:

Na zoznámenie sa s novým okruhom bol Monstrík skvelá voľba, prvé kolo len okukávam a hľadám nejakú stopu, ktorá je asi na míle vzdialená od tej ideálnej. Monstrík je ideálna motorečka do mesta a na jazdu za zábavou. Na SlovakiaRingu však dosť trpí, pretože okruh bol stavaný asi skôr pre autá a silné stroje. Monstríka treba žmýkať nonstop do červeného, sem tam klepne po prstoch obmedzovač. Nedovolím si povedať, že 696-tka je slabá motorka, ale na Slovakiaring treba väčšie stádo... Podobne ako na jeho predchodcovi, ktorý som trápil kedysi na Panonii aj 696-tka nemá šťastne umiestnený bočný stojan, ktorý ide príliš skoro na asfalt. A keďže to nie je stupačka, neuhne sa a je to dosť nepríjemné. Tým pádom treba na to v ľavotočivej zákrute pamätať a nepúšťať sa do takých náklonov ako v tých pravotočivých...

Kawasaki ZX-6R Ninja:

Malá Ninja sa mi pred rokom neušla, preto som bol na ňu naozaj zvedavý. Mal som za sebou iba 3 kolá na Monstri a dúfal som, že nás tentoraz na trati nechajú dlhšie. Prekvapivo som na Ninji hneď doma a jazdecky je to poriadny posun. Charakteristika okruhu sa prejavuje aj tu, otáčkomer lieta ako o život a až priveľmi často atakuje číslicu 16. Motorka sa veľmi ľahko preklápa, výkon motora sa hladko dávkuje na zadné koleso, žiadne trhanie alebo nepredvídateľné kopance. Potešil aj sériový antihop pri nájazdoch do zákrut a tá žltá vec s nápisom Ohlins na riadtidlách prišla k slovu hlavne na horizontoch. Samozrejme nebolo času sa s týmito hračkami pohrať, iba si dobre zajazdiť a vychutnať tých pár kôl. Rozhodne som ale vystupoval vytešený ako lečo, také zelené paprikové a pekelne pikantné...

Kawasaki Z 1000:

Keď nasadám na Zeda, pôsobí na mňa mohutným dojmom, hlavne plasty okolo nádrže sú širokánske. Posed naháča je zmenou oproti Ninji. Budeme si rozumieť? Zed je v tom čase už opradený pochvalami od Mikulca a mám taký pocit, že je aj oslintaný... A aby nie, ešte v boxoch sa stavia neposlušne na zadné, aby som vedel s kým mám tu česť, alebo možno len preto, aby sa vytiahol pred FZ1-tkou, na ktorej sedí Mikulec. Okruh už ako tak poznám a máme aj porovnateľné stroje, bude to zábava. A veru aj bola, v polovici jazdy ľutujem, že som nezobral na túto jazdu kameru.

Zavesený za Mikulcom sledujem iskry z jeho stupačiek a držím sa ho ako kliešť. Stupačky aj na Zedovi na tom nie sú o nič lepšie a nechcem vedieť, ako by vyzerali po celodennom jazdení... Zed ťahá ako besný. Antihop však chýba a neviem prečo, každé kolo nabieham stále do tej istej ľavotočivej zákruty s odskakujúcim zadkom. Podradenie o dva, brzdy a celá váha na predku. Zed sa ale vždy včas upratal a mohli sme ísť pekne do zákruty. Asi nemusím písať, že táto jazda bola ďaleko najlepšia. Liter sa na Slovakiaringu cíti oveľa lepšie ako 600-vka, aj keď je to naháč. Rovinky síce dosť potrápia krčné svalstvo, keď vám ide bez kapotáže hlavu urvať, ale inak tá jazda je neskutočná. Nakoniec jediná, ktorú som do boxov prišiel pred Mikulcom.

Tohtoročné prvé zvezenie na okruhu bolo opäť o niečo lepšie. Nie len o niečo, ale o dosť lepšie. Okolo trate sa to viac zelená, konečne pribudli metráže pred zákrutami a bieločervené obrubníky. Hneď sa človek lepšie orientuje, môže ísť neskôr na brzdy a lepšie kontrolovať svoju polohu na trati. Asfalt je viac nagumovaný, čo zvyšuje grip a teda aj vašu bezpečnosť. Už aby sme tam začali chodiť častejšie.

Kawasaki ZX-6R Ninja:

Keď som minulý rok testoval malú nindžu, chýbalo mi k úplnému zhodnoteniu ešte niečo. Chýbala mi jazda na okruhu. Mal som predstavu, ako sa asi bude správať. Síce teória a prax sú niekedy úplne rozdielne veci, no teraz sa mi skoro do bodky splnilo to, čo som si o nej myslel. Zelená šesťka je veľmi kultivovaná parťáčka nielen na cestu ale aj na okruh. V skratke žiadna zákeráčka, ani nekultúrna sedláčka. Posed mi absolútne vyhovuje aj pri okruhovom jazdení, podvozok ma dokonale informuje o všetkom podo mnou, motor je krásne točivý a brzdy si plnia svoju funkciu znamenite. Na prednú stačí jeden prst a popri tom zadná píše linku vždy, keď si chcete motorku pripraviť pred vjazdom do zákruty. Na tento okruh by som jej možno trochu upravil sprevodovanie. SlovakiaRing je viac rýchly ako technický, aj keď ani so sériovým nastaveným určite nebudete pomalí. Na niektorých výjazdoch zo zákrut a hlavne na treťom horizonte určite uvítate sériový tlmič riadenia. Nehovorím, že bez neho by sa tých päť, desať metrov po zadnom dolu horizontom nedalo zvládnuť, ale keď tam je, hneď je to veselšie. Takže v boxoch zosadáte spokojní, vysmiati a hlavne kombi je celá a spodky čisté.

Kawasaki Z 1000:

Kawasaki Z 1000 na mňa pôsobí dosť mohutne a neohrabane. Zazerá na mňa ako modlivka nábožná, až mi je nesympatická. A to ju máme mať v teste...?! No a ešte k tomu toto: „Mikulče, zeber si velkého Zeda. Budeš prekvapení, len si ho zeber uvidzíš...“ nahovára ma predajca Kawasaki. „Ale prestaň, zas aš takí nemože bit“, robím si ftípky a srandičky. No ale moje klasické ironické poznámky ma veľmi rýchlo prešli, len čo som sa vydal na trať. Motor prekvapí svojím záťahom už od úplného voľnobehu. Stačí mu len trochu popustiť slučku pod krkom a Zed sa neudržateľne derie dopredu s predným kolesom nad asfaltom. Táto dravosť sa mi po malej a „krotučkej“ nindži veľmi, ale veľmi dostala do krvi. Mám hneď od začiatku problém udržať sa za Awiom, ktorého práve preváža šesťková zelená. Nedokážem Zeda krotiť a som z toho skoro až unavený. Celý okruh natáčať šéfa na šesťke predo mnou. Za cieľovkou sa už ani nesnažím držať opraty na krátko. Povoľujem ich, ostrohami kopnem do slabín a už sa len udržať. Nápor vetra je taký úžasný, že vďaka nemu budem mať krk ako byvol. V náklonoch nie je problém dostať zadné koleso do driftu, dokonca ani ľahší nakopnutý highsider nie je až tak nemožný. Najprv ma vystraší pohľadom, potom sa mi líška a presvedčí ma, že je so mnou jedno telo a zrazu toto (pozri video). Opäť dá na vedomie, kto je tu ten silnejší. Tak, ako som ho nechcel jazdiť v teste, teraz to chcem, ba priam potrebujem.

Yamaha FZ1:

Po Zedovi sadám na efzetku, papierovo mierne silnejšiu strojovňu. Awia ide na Zedovi a ten si s ním robí to čo so mnou. Nedovolí mu ani na chvíľu ubrať plyn. Stále ich mám v späťákoch, stupačky iskria ostošesť a my blbci sme nezobrali kameru! Najlepšia „podívaná dňa“ (teda ešte okrem hostesiek) a zostane iba v Awiovej hlave. Ja sa trocha trápim s motorkou, znásilňujem ju, ona sa bráni, ja banujem za Zedom a nemôžem sa dočkať konca. Mrzí ma to, ale vôbec sme si na seba za takú chvíľku nezvykli. Myslím, že ak by som ju mal na dlhšie, bolo by to podstatne lepšie. Stúpačka je zodratá podstatne viac ako na Zedovi, ale čo to dalo práce a energie. Zosadám z nej úplne nezainteresovane, odchádzam bez mihnutia oka. Bez nejakých emócií. Mrzí

ma to, lebo je to prvá motorka, čo tak na mňa pôsobí. Stále dúfam, že to je len v tom, že sme nemali čas nájsť spoločnú reč.

1. Konečne máme na Slovensku poriadny motocyklový okruh, ako ho vnímaš ty?

Prvý krát som na okruhu jazdil ešte minulý rok v októbri, keď ho otvárali a boli sme pozvaní medzi prvými, čo nás potešilo. Kvôli šírke trate mi tento okruh príde skôr automobilový ako motocyklový, je veľmi rýchly, ale zároveň relatívne technický. Som veľmi rád, že už aj na Slovensku máme takýto okruh na veľmi dobrej úrovni a dúfam, že nám pomôže v ďalšom napredovaní. Taktiež je to prínos pre nás domácich jazdcov, pre ktorých bude jednoduchšie zohnať sponzorov a ďalšiu podporu.

Okruh je nový, pekný, všetko zatiaľ funguje ako má. Ceníme si, že SlovakiaRing sa nám snaží vychádzať v ústrety a máme tu oveľa lepšiu podporu ako v Brne, Pannoniaringu a iných tratiach v Európe. Dúfam, že sa nám podarí zajazdiť nejaký dobrý výsledok aj na domácej pôde, keď sa pôjde Alpe Adria Cup alebo iné preteky.

2. Ako sa ti pozdávajú iné varianty trate, ktoré okruh ponúka?

Je dobré, že je okruh multifunkčný a ponúka viac možností, ale najradšej jazdím variantu, ktorá sa bude jazdiť bežne na pretekoch. Na tréningu som skúsil aj iný kratší variant, ale keď jazdec v plnom nasadení vletí na nevyjazdenú trať, je to dosť nebezpečné.

Pre nás a všeobecne pre pretekárov je dôležité poznať každý meter trate, ktorý sa bude jazdiť aj na pretekoch, aby sme ho mali čo najlepšie najazdený.

3. Máš na SlovakiaRingu tímové zázemie na túto sezónu?

So SlovakiaRingom sme sa dohodli na výborných podmienkach, mal by to byť na túto sezónu náš domáci okruh. Máme k dispozícii jeden box na celý rok, čo je veľká devíza do budúcna, pretože tu môžme skladovať veľa potrebných vecí od motoriek, pneu až po náhradné diely. Vrámci spolupráce máme podľa vyťaženia možnosť využívať okruh na vyskúšanie rôznych zmien, ktoré robíme na motorkách a posúvať sa tak ďalej. Verím, že aj vďaka týmto podmienkam máme opäť väčšie šance na úspech.