Očami zamilovaného motorkára, alebo: Konečne Yamaha XJ600N

Ale srdce neoklameš. Môžeš ho zavrieť do klietky, ale nevytrhneš, čo doň Boh vložil. Môžeš to popierať, ale nikdy potom nebudeš šťastný a slobodný.

Vždy sa mi páčili motorky. Veľakrát som si spomínal na moment, keď ma spolužiak na strednej viezol na Simsone a zákruty išiel skoro na koleno. Vždy sa mi páčili choppre. Sú proste bombastické na pohľad. Až raz na jednom autosalóne. Stál tam. Nablýskaný, posadený nad zemou, pozýval do svojho sedadla. Tak som si doň sadol. Obývačka. Kreslo, už len koňak a cigaru.

Vedľa neho stál štíhly naháč. Tak len pre srandu, vyskúšam aj ten. Jááááj, ako vysoko to musím dvíhať nohuuuuu, aby som ho obkročil. Ale žiadny hlboký pád do kresla. Sedlo pod zadkom hneď po obkročení moto – to čo je? Posed vzpriamený, svieži, normálne pocit nadhľadu nutkajúci už už vyraziť dopredu, zajazdiť si, pohrať sa s ňou a pritom sa usmievať od ucha k uchu. Jednoducho netváriť sa vážne ako ťažký čoprák ale byť zase chalanom, aj keď trochu prerasteným. ;-)

V tom momente som bol natrvalo odčoprovaný. Toto je to čo hľadám. Priestor. Nekonečno. Priestor, do ktorého sa môžem rozbehnúť, nie kreslo, kde sa usadím. Sedel som doteraz.

Byť dobrým otcom pre mňa znamená rozumieť mladým a teda sám byť mladým v srdci. A pomôcť mladým chalanom stať sa dobrými mužmi. Veľmi výstižne to napísal Pilgrim: rodič môže dať deťom len dva naozajstné dary – korene a krídla. Preto vzápätí, ako som si kúpil skúter, moji dvaja synovia dostali odo mňa Raptor 110ccm štvorkolku. Neuveriteľne zmužneli v priebehu jedného leta.

Napriek trom rokom v sedle motorky (resp. skútra) sa pokladám za začiatočníka. Keďže som nemal veľké Á-čko a kvôli zdravotnému stavu určité komplikácie ho získať, tri roky som jazdil na vďačnom „bezúdržbáku“ menom Keeway Matrix 50. Vrazil som do komplet tuningu (motorického), takže zvládal aj dlhšie trasy, jazdil som s ním na koleno, guma zodratá 1cm od kraja. Veď som sa na ňom aj dolámal. ;-)

No vždy mi chýbala rezerva výkonu ako aj pohodlie pri dlhších výjazdoch, takže túžba po veľkej motorke stále nedávala spať. A hlavne stabilita motorky. To bolo niečo, čo som dosť postrádal pri svojej váhe trojnásobného otca lojálne priberajúceho paralelne s trikrát tehotnou manželkou. (Ona to však zakaždým – síce bolestivo, ale predsa len v priebehu pár hodín „zhodila“ a mne to ostalo.)

Odjazdil som pár km aj na motorkách ako Jawa 250, 350, Suzuki Bandit 400, Honda Hornet 600, Suzuki RF600 či Suzuki Inazuma 750. Veľká je veľká. Po dlhom vyberaní som favorizoval Yamahu Fazer FZS600 (páči sa mi hlavne druhá verzia kapotáže) alebo Yamahu Thundercat a obzeral som sa aj po motorkách ako Suzuki RF600 či Kawa ZZR600.

Mať tak už prvú veľkú moto! Dlho som sa rozhodoval, obzeral inzeráty, čítal recenzie a skúsenosti iných, chodil obzerať motorky do motobazáru a ešte dlhšie sa odhodlával vycálovať peniaze za motorku a pripraviť tak 5-člennú rodinu o nejaký ten grajciar na veci potrebnejšie.

Náhle mi však padol do oka jeden inzerát, ktorý som prechádzal dlhšiu dobu bez povšimnutia, pretože to bola motorka, ktorú som vôbec nehľadal.

Yamaha XJ600N, ročník 1995, biela ako sneh. Vidím dobre cenu? Hej, videl som správne, dokonca v cene bola aj druhá na ND a nosič batožiny. Síce doma robený, ale lepšie ako drôtom do oka. Aspoň nemusím kupovať hneď kufre alebo tašky.

Problém s KO. Pôvodne bola žltá a na Diversionoch je aj rám vo farbe. Otrasné – takto je krajšia. Akurát, že chalan pri striekaní položil štítok z kostry kamsi do neznáma a na KO nestačí vyrazené číslo na ráme. Policajtom áno. Tak čo už – prestriekať. Stalo sa a prepis zbehol ako víno dolu krkom.

A už sa vozím. Mám ju druhý mesiac a spravil som na nej asi tisícku km. Bez tachometrového lanka, lebo predošlému majiteľovi pošlo za vlasť pri jazde. Včera mi prišlo nové, takže keď som ho založil a pozeral na otáčkomer pamätajúc si otáčky, pri ktorých som jazdil, bol som dosť prekvapený, ako odvážne som jazdil nevediac ako rýchlo valím. Takže 150km/h som si užíval v domnení, že idem cca 100-110.

Ale 50-tku v meste som od oka trafil na chlp! Predsa len, 20-ročné skúsenosti jazdy autom a 3 roky menšej moto, tak odhad bol.

Musím spomenúť cnosti predošlého majiteľa. Moto je vo vynikajúcom stave a chalan tak poctivý, že mi poslal poštou ešte aj 50 € na KO, keďže on nespravil zmenu farby. Už bolo dávno po predaji a nemusel to vôbec robiť. Všetka česť, som vďačný za takýchto ľudí.

Vymenil som biele diódové smerovky za origo, predsa len mi záleží na tom, aby videli, že chcem odbočiť. Vďaka nedostaniu prednosti v jazde som už totiž absolvoval lekcie prízemného lietania bez padáku.

A čo na to všetko moja Yama? Vzduchom chladený štvorvalcový štvortakt si pradie skoro ako dvojvál. Nádherný zvuk cez dva laufy. Nizkootáčkový motor s výkonom posadeným v podstatne nižších otáčkach ako SS či Hornet, Fazer a pod.

Brutálne brzdí motorom, pri pohodovej jazde brzdy skoro nepoužívam a pomalé 90° zákruty idem radšej na trojke, lebo dvojka kope jak besná, čo sa chce drať dopredu. Určite to chce zvyk. Stabilita oproti Matrixu neporovnateľná a pohodlie jak by dal.

Motor v nej mám 45 kW oproti pôvodnému 37 kW a je to cítiť. Ten záber je statočný. Keď som prvýkrát zatiahol na skúšku riadne za plyn, na dvojke ma skoro odtrhlo od volantu a ako som sa snažil pritiahnuť späť, pridával som ešte viac. Na šestke bez problémov obehne auto z 80km/h bez podradenia. Keď potrebujem svižnejšie, dá sa tiež. Ťahá ako besná.

Ale miluje pohodovku 3-4 tis. otáčok. Vtedy pradie ako cica. Pri 7-8 tis. už je to vrčanie šelmy. Jednoducho milujem jej zvuk. Chodím na nej do práce, absolvovala už zlatomoravecký zraz a víkendové jazdy si vyslovene vychutnávam. V nedeľu som si dal 70 km okruh a keď som sa vrátil, osadenstvo sa čudovalo, že som už naspäť (keby vedeli, že som dal 70 km, tak by nechápali duplom). S najstarším synom som pred pár dňami spravil taký 30-40 km okruh a keď sme zosadali pred domom, hovorí mi: „Poďme ešte.“ A stredný sa po prvom zvezení spýtal: „Takže zajtra kam?“

Obaja vystihli presne to nehmatateľno, ako aj ja vnímam jazdu na XJ600. Je to vynikajúca strojovňa, jej vyhlásenú spoľahlivosť som objavil v recenziách až potom, keď mi už stála na dvore. Nuž, som presvedčený, že mi ju vybral niekto zhora. Ja sám som už naháče nehľadal. Pohľad som mal zameraný na polokapoty či kapoty, predsa len som skorodedko, až kým mi necinkla do nosu táto moja Yama. Vtedy som si spomenul, prečo som si naháče zamiloval. A navyše ako greenhornovi mi dobre padne cítiť rýchlosť – chladí to hlavu.

Založil som nosič batožiny, hand-made by predošlý majiteľ, a pravdupovediac, mne sa páči. Ale iba mne. Všetkým ostatným už nie. A to je dobre.

Teraz keď sa na ňu pozriem, už na mňa nežmurká tým veľkým svetlom iba „poď, povozíme sa“, ale vyslovene si pýta nabaliť a vyraziť na túru. Na pár dní. A to som hľadal. Motorku na každý deň, na výlety aj, no nie len, okolo komína, ale aj presnoriť kus Európy.