Aká bola 5. Haličská Motorkáreň

Vraj je veľa oleja po motorkách na námestí. Tohto roku to obecný úrad pre istotu poistil rozkopaním celého areálu ,kde sa koná každoročne naša akcia. Po mojich INTERVENCIÁCH prijali uznesenie ,že musia dať námestie a okolie do poriadku do 15.5. Nestalo sa tak. Tak sme to riešili improvizačne, spôsobom, že sme pódium dali do dvora pri Zbrojnici a námestie sme vyčlenili pre motorky. Samozrejme, že to nestačilo a mne len zostáva veriť, že pán boh doleje dobrú vôľu a nesplní sa starostove želanie a Haličská Motorkáreň nebude na lúke pri potoku.

Pódium a stánky ktoré sme museli pre priestor dať mimo bolo podľa mňa jediným negatívom celej akcie. Stratil sa trochu tá správna symbióza Motorkárne.

Ale všetko ostatné bolo super. Oproti minulému roku prišlo o 200 motoriek menej ale aj tak spolu s neregistrovanými je počet cca 400 motoriek pekné číslo. Posilnili sme bezpečnostnú zložku a chvalabohu eliminovali horúce mladé hlavy. Poďme pekne po poriadku.

Piatok večer

Ako prvý prichádza kekso s partiou. Rado bol spokojný lebo zmokli len do Košíc. Dorazili Bystričania (vedel som že treba pripraviť dlouhou noc) Okolo 20:00 bolo jasné že cca 100 ubytovaných odhlásilo účasť. Pankrác a jeho dvaja zamrznutí úradovali, mrzelo ma, že neprídu Záhoráci s Vladom a Jožom na čele. Prvé prekvapenie prišlo cca okolo 22:00, keď pred zbrojnicou začali vrčať peráky. Z Bernolákova dorazili pekelné rúry, bolo ich 14. Ubytovali sme ich v Soľnom úrade a pekelníci zahoreli šťastím. Mali sucho, paplóny a miesto na spánok. To som ale nevedel, že mám od nich pýtať kauciu.

Okolo tretej ráno sa vtrepali do Zbrojnice na perákoch a začala sodoma gomora. Našťastie si to odniesla len jedna barová stolička a pogumované kachličky. Pohľad na gumujúceho peráka v Zbrojnici ma stál slabší infarkt. Všetko máme natočené na kameru a na priemyselné kamery zo Zbrojnice, ale na požiadanie, pre manželky urobíme VEĽMI SELEKTÍVNY VÝBER. Jednoducho pekelné rúry to v piatok večer roztočili do maxima (niektorí boli za tým maximom aj pol metra) Blonďavý pán inžinier z pekelných rúr sa v noci vtrepal na peráku aj do izby. Spolubývajúci mu urobili čiastočnú obriezku. O pol piatej ráno som rezignoval vyhnal som ich pred Zbrojnicu a išiel som si na dve hodiny pospať

Sobota

Ráno som sa poďakoval bohu za počasie, ktoré vydržalo až do príchodu Ďura Mokrého o 17:00. Registrácia a prehliadka motoriek trvala do obeda a chcem poznamenať, že aj tohto roku si prišlo Vaše motorky pozrieť cca 1500 divákov. Po obede sme vyrazili na výjazd. Predbiehanie v kolóne je neduh, ktorý musíme odstrániť. V Lučenci na námestí, kde každoročne robíme zástavku mal práve ohlásené stretnutie p. Kotleba. Keď sa tam zastavili motorky pobavili ma výkriky z davu, že sme prišli podporiť Kotlebu. Po návrate do Haliče bol ešte jeden výjazd a potom sa už všetko presunulo k pódiu, kde prišiel spomínaný patrón 5. Motorkárne Ďuro Mokrý. Nič nezostal dlžný svojmu menu, priniesol dážď, ale zároveň aj skvele zabavil všetkých, spolu so Savom Popovičom. O výbornú náladu sa postarali aj chlapci z AC+ a DJ Maťo a DJ Igor.

Hlavnú cenu motorku Hondu CBF 125, ktorú venovala Consultica s.r.o. a Marcelka Chalachánová sme žrebovali spôsobom aby si sami finalisti rozhodli o svojom šťastí. Vyžrebovali sme 31 finálových lístkov a jeden tombolový účastník našiel bonus a tým aj postup medzi 32 finalistov. Tento bonus nám z lietadla zhodili Laco Kováč a Maroš Sluk. 32 finalistov si vytiahli karty a Ďuro Mokrý vyžreboval, že postupujú červeny a zeleny, potom sa ťahali biliardové gule a na záver zostali vo finále Miška z Gregorovej Viesky a víťazka pani Hazašová z Haliče. Po večeri pokračovala zábava v kultúrnom dome a v Zbrojnici. Zažil som malú katarziu lebo na aute zo Záhoria dorazili Vlado a Jožo spolu s kamarátom, ktorý pred rokom ležal v nemocnici po páde z motorky, tak mi príjemne stislo v hrudi. O Polnoci sme krstili najmladšieho motorkára, ktorý si umýval prst po krste dve hodiny. Som zvedavý kedy mu povedali ,že ho mal úplne inde ako si myslel. Celé podujatie dospieval Paľo z Bystrice o piatej ráno.

Nedeľa

Všetci odchádzali za dažďa a vetra. Pekelné rúry si z Bernolákova zavolali nákladné auto. Nestihol som sa so všetkými rozlúčiť, nestihol som so všetkými pokecať, kekso ani som nebol ochutnať špekačku, nebol čas. Ale aspoň takto chcem poďakovať“ VŠETKÝM, ktorí prišli a vytvorili jednu z najlepších atmosfér aká kedy panovala na Haličskej Motorkárni.

No a na úplný záver chcem poďakovať Ferovi Švecovi z EUROVATU, MATADORU a samozrejme Marcele Chalachánovej a Consultice s.r.o. Pánboh Vám to vynahradí na zdraví.