Rumunsko - Bulharsko - Grécko - 2010

Termín som si naplánoval na 17.6.2010, no po rozhovore s kamarátom, ktorý cestoval s priateľkou na dovolenku do Grécka a po dohode, že ich v Grécku navštívim, som termín presunul o týždeň skôr a dobre som urobil aj voči počasiu, ktoré mi vyšlo na rozdiel od Juraja (Balkán Tour 2010). Cez víkend prebehli posledné prípravy na cestu, kontrola a zabalenie batožiny, namazanie reťaze a kontrola mašiny (tlak v pneumatikách, kvapalinu v chladíči, atď.).

Pondelok 7. júna 2010

Trasa: Hnúšťa - Kráľ - Miškolc - Satu Mare - Sapanta

V pondelok ráno nasadám a vyrážam za novým dobrodružstvom. Cesta, ktorú zatiaľ dobre poznám prebieha bez problémov a sledujem následky nedávnych záplav a polia zaplavené vylievajúcimi sa riekami. Zápach hnijúceho obilia je značný. Tankujem v Králi a prejazd Maďarskom je hladký a rýchly, keďže ich roviny sú nekonečné. Prichádzam okolo obeda na hranicu s Rumunskom. Pred kontrolou na colnici vyberám občiansky preukaz a skladám z hlavy prilbu, aby som mal bezproblémový prejazd. Všetko prebehlo tak ako má a ja vchádzam na územie plné očakávaní. Smeruje k prvej plánovanej zastávke - veselý cintorín v Sapante. Našiel som to bez blúdenia. Za vstup neplatím, pretože tam nikto nebol. Škoda, že neviem rumunsky, keďže životné príbehy na náhrobkoch sú písané v ich jazyku. Kochám sa aspoň maľbami a po prehliadke smerujem k neďalekému kostolíku, ktorý ma výšku ako som sa niekde dočítal cca. 75 m. Fotím, a po chvíli sledovania mníšok plejúcich záhon vedľa kostolíka odchádzam. V diaľke sa začínajú dvíhať Karpaty. Vidím, že ťažba dreva je tu taktiež vo veľkom (zatiaľ majú čo ťažiť). Stúpam a vychutnávam si jazdu, na vrchole sledujem krásny západ slnka, čo značí, že by som sa mal poobzerať po nejakom vhodnom mieste na spanie. S tým by problém nemal byť, keď som v horách, obávam sa už len zvery (z počutia o medveďoch), ale hádam budem mať šťastie. Odbočím asi 100 m od hlavnej cesty a nachádzam opustenú chatu u rieky, kde staviam stan a ukladám sa k spánku. Zaspávam pri monotónnom žblnkotaní riečky.

Utorok 8. júna 2010

Trasa: Bicaz - Brasov - Bran - Targoviste

Ráno vstávam do krásneho slnečného rána aj keď nad ránom som pociťoval chlad (hory sú hory). Balím a vyrážam smer Bicaz. Cesta ubieha svižne a sledujú krásy Karpát, pritom na ceste stretávam od kráv, oviec, koní, psov (tie aby som nespomenul) i somáriky a prasatá. Takže treba dobre sledovať aj cestu, nielen prírodu. Prichádzam k priehrade pri Bicaze a smerujem Bicazkým priesmykom, kde sa prechádza plno turistov fotiacich krásne skalné útvary. Taktiež zastavujem a robím pár foto. Je to nádhera, čo tá príroda dokáže. Ďalším cieľom je tzv. Drakulov zámok v Brane pri Brasove. Zastavujem v Sfantu Gheorghe s cieľom natankovať, pri platení však zisťujem, že im nefunguje platobný terminál. Čakám, čakám - predávajúca sa snaží, no bezvýsledne. Pýta sa ma, či nemám CASH, ja že iba eurá. Odchádza a skúša ďalej, no po chvíli sa vracia a pýta 20 euro (18 litrov) stále sa ospravedlňujúc.

Prechádzam mesto Brasov a v navigácii zadávam Bran (neviem, ako som predtým jazdil bez navigácie, hlavne vo väčších mestách je to skvelá pomôcka). Prechádzam okolo Drakulovho zámku, robím pár foto a zastavujem na parkovisku so zámerom občerstvenia a kúpy nejakých suvenírov. Hneď stál pri mne nejaký chlapík a pýtal parkovné, no po vysvetlení, že odchádzam, zmizol tak rýchlo ako sa objavil. Vyrážam smer Bulharsko. Riešim prejazd cez Dunaj buď Ruse alebo Svištov. Mal som namierené smer Varna, tak som volil prejazd Ruse. Rýchlo sa blížila noc, tak som za Targoviskom prenocoval.

Streda 9. júna 2010

Trasa: Ruse - Varna - Nesebar - Burgas

Ráno som sa pustil už na spomínaný prechod Ruse. Z hlavného ťahu som odbočil na vedľajšiu cestu (navigácia mi na tomto úseku hlásila, že nevie vypočítať trasu, tak som použil mapu). To bola chyba, tá cesta ktorou som sa vybral strach a hrôza. Protiidúce autá kľučkovali z jednej strany na druhú, až som sa musel smiať. Jednotkou ísť pár kilometrov a pritom sa stále vyhýbajúc jamám, to unaví. Aká úľava, znova asfalt bez jám a zaradiť 2,3,4... Kontrola na hranici bez problémov (známe otázky kde mám namierené, z kade idem, aký obsah mašiny). Neviem, či sa platí za prejazd mostom cez Dunaj aj s moto, lebo keď som chcel platiť, milá pani ma posunkom ruky poslala ďalej. V Bulharsku som žiadne plány nemal, tak som sa vybral okuknúť pobrežie Čierneho mora - smer Varna. Cesta bola rovná a hlavne bez jám. Zastávku som si urobil pri letisku Varna a pokochal som sa pár pristávajúcimi a vzlietajúcimi lietadlami. Popri pobreží som sa vybral do Nesebaru, kde som zamenil par bulharských levy, nakúpil pár suvenírov a dal si obed pri atrakcii (nejaký hrad pri v ktorom vyhrávala hudba). Všade sa platilo za parkovné, tak som si to namieril k turistickému vláčiku a taxi a mal som to grátis. Keď som sa vracal, podišiel ku mne šofér vláčika a nadviazal rozhovor (známe frázy z kade a kde mám namierené, čo za mašina a nezabudol podotknúť aby som išiel do JAR fandiť našim futbalistom). Základy ruského jazyka mi pomohli dobre rozumieť. Odchádzam smer Burgas stále jazdiac popri pobreží Čierneho mora. Neďaleko gréckych hraníc rozkladám stan a zaspávam...

Štvrtok 10. júna 2010

Trasa: Svilengrad - Kavala - Thessaloniki

Ráno prechádzam hranicou a otvára sa mi cesta gréckym vnútrozemím. Ide o diaľnicu s minimálnou premávkou, tak som trochu prekračoval hranicu maximálky na diaľnici. Cesta ubiehala svižným tempom. Počasíčko, ako zatiaľ každý deň, prekračovalo 30 stupňov - niet čo dodať. Z plánovanej trasy som odbočil asi 20 km popozerať si z diaľky ostrov Thasos a prístavom z kadiaľ premáva trajekt naň.

Thessaloniki som obišiel, pričom veľké mestá nemusím vidieť, pokiaľ to nie je nutné (zápchy, státie na semaforoch v tých horúčavách). Je neskoré popoludnie a hľadám nejaký kemp na prenocovanie a sprchu. Zastavujem pri prvom, odovzdávam občiansky preukaz a chlapík ma posiela dnu, dávam sprchu, staviam stan a vyberám sa na pláž s cieľom okúpať sa. Voda sa mi vidí dosť kalná a taktiež množstvo rias (Jadran je Jadran). Volím prechádzku pobrežím a zbieram mušle na pamiatku.

Piatok 11. júna 2010

Trasa: Leptokaria

Ráno platím 9 euro za kemp. Bol som milo prekvapený, sprchy na fotobunky a všetko fungovalo ako má (za podobný kemp v Taliansku som platil 16 euro). Smerujem do Leptokarie, kde sa mám stretnúť s kamošom a jeho priateľkou, ktorý, ako som spomínal, tu boli na dovolenke. Po telefonáte sme sa našli a zvyšok dňa sme strávili na pláži kúpajúc sa a dodržiavaním pitného režimu. Pri kúpaní nám robí spoločnosť týčiaci sa najvyšší vrch Grécka - Olymp, ktorý mal vrcholky pokryté snehom. Nádherný pocit a pohľad. Večeru sme si dali klasický gyros (placka s krájaným mäsom, kečupom a cibuľou - 2 euro) a pivom (2,5 euro). Na balkóne ich hotela sme pri vínku do ,,pozdnej“ noci riešili problémy dovolenkárov.

Sobota 12. júna 2010

Trasa: Olymp - Thessaloniki

S kamošom sme sa dohodli, že si vyrazíme na Olymp. Cesty plné zákrut ako niekde v Alpách, výhľad na more fascinujúci. Chceli sme sa však dostať čo najvyššie, ale asfaltka skončila vo výške okolo 2000 metrov nad morom podľa navigácie (pričom najvyšší ma tesne po 3000 metrov). Zrazu bol zákaz vjazdu a strážilo to vojsko, pritom tabuľa označovala tým smerom Ski centrum. Možno to sprístupňujú len v zime. Ešte sme to skúšali z inej strany, no bezvýsledne, vždy asfaltka skončila a trmácať sa po vybitej poľnej ceste okolo 20 km by som nezvládol (škoda že nemáme po ruke krosky, to by bolo niečo). Po návrate sa pred večerom rozlúčim a vydávam sa na cestu späť. Chcem do tmy ešte prekročiť hranice s Bulharskom. Niekde v horách rozkladám stan a zaspávam.

Nedeľa 13. júna 2010

Trasa: Sofia - Fagarasský prechod - Fagaras

Smerujem na bulharsko-rumunský prechod Vidin. Prišiel som tam tesne pred obedom, čakám asi 45 minút, kupujem lístok 3 eurá za moto a 3 eurá za osobu a nalodil som sa spolu s asi 15 kamiónmi. (kamióny platia 92 euro - čo je za pár km plavby dosť - posúďte sami). Na druhej strane Dunaja zasa colníci s otázkami už otrepanými a navyše sa pýtajú, či nemám niečo v kufroch (no čo by som tam asi mal), kývam hlavou, že nič a odchádzam v ústrety tak očakávaného Fagarasského priesmyku. Prichádzam k zrúcanine Drakulovho hradu, ale keď vidím tú výšku, kde by som mal šliapať po svojich, vzdávam to a pokračujem v jazde. Okolo tečúcej rieky je plno domácich, ktorý za poplatok relaxujú a oddychujú. Cestou na vrchol míňam priehradu a volím pravú stranu. Cesta okolo priehrady je otrasná a radím 1, v lepšom prípade 2, aj to len na chvíľu. Tajne dúfam, že to nebude až k vrcholu. Cesta sa zlepšuje a ja sa kochám a kochám krásnym výhľadom na ešte zasnežené jazyky a robím povinné fotky. Prechádzam tunelom pod vrchom a krásnym klesaním zastavujem nakúpiť pár suvenírov. Začína sa pomaly stmievať a taktiež sa poriadne zatiahla obloha. Sedem dní bez zrážok a predposledný deň mám zmoknúť? Smerujem na Fagaras. Začína to vyzerať zle, tak sa obzerám po nejakom penzióne, keďže nie som si istý, či môj stan zvládne poriadnu búrku. Zastávam hneď pri prvom a pýtam sa či berie euro a koľko bude stáť izba. 25 euro vraví a ja po chvíli vybaľujem kufre a po sprche si doprajem TV .Ešte predtým som miláčika zakryl plachtou, keďže nemali prístrešok. Po chvíli sa spúšťa poriadna búrka a ja spokojne zaspávam......

Pondelok 14. júna 2010

Trasa: Sighisoara - Oradea - Miškolc - Kráľ - Hnúšťa

Ráno sa budím, zase do búrky. Zapínam TV, pozerám predpoveď počasia a všade hlásia pekné počasie, tak som sa rozhodol, že počkám a urobil som dobre, v kľude som sa naraňajkoval, dal kafé a pri pozeraní TV čakám. Po deviatej hodine už len mrholí a ja balím kufre a lúčim sa. Ešte robím pár foto zámku vo Fagarase a vyrážam smer Sighisoara. Po polhodinke prestáva mrholiť úplne a vyjasňuje sa. Prichádzam do Sighisoary, kde zastavujem pri kostole a mám naplánované miesto, kde sa narodil okolo roku 1430 Vlad Napichovač (známy ako Dracula). Na nádvorí sa nachádza okrem veže s orlojom a múzea aj Draculov rodný dom, ktorý dnes funguje ako reštaurácia. Slnko je už riadne vysoko, tak sa vyberám na cestu domov. Cesta ubieha svižne, plno kamiónov a taktiež policajtov (ešte šťastie, že upozornenie blikaním funguje všade). Prichádzam do Oradey a z ničoho nič sa zotmelo a ja začínam hľadať miesto, kde by som sa schoval pred blížiacou sa búrkou. Zdvihol sa ukrutný vietor, tak som zamieril pod most, kde už stálo pár cyklistov a okoloidúcich. No a potom prišla hotová prietrž mračien s poriadnym hromobitím. Po necelej hodine výdatného dažďa s poriadnym vetrom som riešil, či sa pobrať ďalej. O chvíľu však nastala druhá vlna hromobitia s dažďom a po pol hodine všetko utíchlo a mračná tak ako rýchlo prišli, tak aj odišli a ja som mohol pokračovať v ceste. Hranica s Maďarskom bez problémov a ja zapínam navigáciu smer Hnúšťa. Počúvam navigovanie keď tu zrazu som sa ocitol na diaľnici (ja ....... zabudol som nastaviť v navigácii vynechanie diaľnic, keďže v Maďarsku sú diaľnice spoplatnené). No čo už, risknem to a na prvom výjazde opustím diaľnicu, pomyslel som si a zvyšujem rýchlosť. Ale po tej diaľnici tak krásne ubiehali kilometre a prvý výjazd, druhý výjazd a ja opúšťam diaľnicu až pri Miškolci. Bez ujmy a pokuty. Zase prechádzam cez Kráľ smer Rimavská Sobota a do rodného mesta Hnúšťe.

Moje pocity z tejto cesty sú pozitívne ľudia, ktorých som cestou stretol boli dobre naladení a rád sa do tejto krajiny niekedy vrátim, hlavne pre pohľad na krásne Karpaty. Ak by ste mali záujem vidieť viac foto z cesty, môžete tu . Teraz však plánujem Estónsko. Ak to niekto čítal, ďakujem za strpenie a prajem všetkým turistom a motorkárom veľa šťastných kilometrov doma aj vo svete...

Najazdené - 4395 km

Náklady - 450 euro

Motocykel - Honda XL1000 Varadero, r.v. 2006