Poľsko za sedem dní

Už dlhšie ma držala myšlienka navštíviť Poľsko. V roku 2008 som absolvoval jednodňový výlet do Oswiecimu, ale to moju túžbu po poľských diaľkach nenaplnilo. Keď som sa dočítal, že lubosr68 organizuje „Poľsko - Baltické more 2010“, chcel som sa pridať, ale termín mi nevyhovoval, preto som si vymyslel tento výlet.

Počet účastníkov sa ustálil na troch, jozefst Honda Transalp 600, Martin Yamaha Fazer 600 a ja Honda Transalp 600. Termín a dĺžka sa prispôsobila možnostiam dovolenky a iným mimopracovným aktivitám.

Na návrh členky keduska pridávam súradnice ubytovania a iných zaujímavých miest.

1. deň 18.7. – nedeľa - 545 km

Ráno o 6:00 tankujeme na Oktane v Novej Dubnici. V Dubnici sa má pripojiť Jožo. Ale niekde sa vlúdila chybička a tak z Dubnice vyrážame do mierne uplakaného dňa až po siedmej.

Cez Žilinu, Kraľovany a Trstenú postupujeme na sever. Krakow nás víta priam ukážkovým lejakom. Prejazd centrom mesta po mokrej dlažbe a električkových koľajniciach je celkom slušný adrenalín. Vlastne celý deň nás prenasleduje dážď, keď sme trošku obschli, tak začalo pršať zas.

Cez Kielce a Radom sa blížime k Warszawe. V meste Raszyn (prakticky predmestie Warszawy) v najväčšom lejaku a zápche dostávam defekt na zadné koleso. Šťastie, že to bolo asi 100 m od benzínovej pumpy. Je nám jasné, že v nedeľu večer defekt nikto neopraví, preto Martin odchádza hľadať nocľah. Po dvadsiatich minútach sa vracia s dobrou správou. Dofúkaná pneumatika cestu do hotela Margo asi 1,5 km zvládne bez problémov. Motorky parkujeme v uzamknutom podbráni vedľa hotela, my v hotelovej izbe pri zdravotnom štamperlíku. Pretože v hoteli nie je reštaurácia, tak ešte povečeriame u „chinčíka“ (čítaj - v čínskej reštaurácii blízko hotela, tak od výletu v Poľsku voláme ázijcov).

2. deň 19.7. – pondelok - 220 km

Po raňajkách vyrážam hľadať vulkanika, nie je ďaleko, hneď za rohom, ale nerobí motopneu. Aspoň tú moju dofúkal a poslal ma ďalej. Nebudem to naťahovať, vulkanici si ma posielali ako mučeníka po krížovej ceste, ešte šťastie, že tých zastavení bolo len päť. Asi motorky v okolí Warszawy nepichajú.

Konečne pred jedenástou môžeme štartovať. Warszawu prechádzame bez problémov za krásneho slnečného dňa. Asi 50 km za Warszawou pociťujem známy balans, áno, zadné koleso je opäť prázdne. S mojim demontovaným kolesom Martin odchádza hľadať vulkanika a Jožo ide zohnať náhradnú dušu. Asi po hodine sa vracajú, Jožo s novou dušou, nie síce celkom správneho rozmeru, ale ako tvrdí v núdzi sa dá použiť, zato Martin s opraveným kolesom. Musím povedať, že nebol to druhý defekt, ale zle opravený ten prvý.

Ďalej v priebehu cesty sa už nevyskytli žiadne poruchy ani iné problémy technického rázu a mašiny šľapali bez najmenších problémov. Podvečer zastavujeme v mestečku Mikolajki na Mazurských jazerách. Hneď v prvom kempe Wagabunda majú voľnú chatku. Po zdravotnom štamperlíku, sprche, večere, prechádzke večernými Mikolajkami a zopár pivách, dávame dnes dobrú noc.

3. deň 20.7. - utorok - 150 km

Odchádzame na ľahko bez bagáže smer Ketrzyn – Gierloz, tu sa nachádzaWilczy Szaniec – súbor bunkrov ktoré využíval Hitler a jeho štáb pri invázii do Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny. Až tu sa dozvedáme, že dnes je šesťdesiate šieste výročie atentátu na Hitlera, ktorý spáchal Claus Schenk von Stauffenberg. Komplex bunkrov bol po opustení nemeckou armádou vyhodený do vzduchu, a tak to aj ostalo, až na jednu alebo dve budovy, ktoré po vojne opravili.

Kilometer odtiaľ je múzeum miniatúr, ktoré nás svojimi miniatúrami poľských historických budov nijako nenadchlo, čo bolo zaujímavé, bola maketa Wilczeho Szanca a filmový dokument o jeho výstavbe, ktorý tam premietali. Cestou do Mikolajok prechádzame medzi jazerami Dargin a Mamry do Harszu a ďalej do Gizycka obchádzame jazerá Niegocin a Jagodne. V Szymonke robíme zastávku na kúpanie. Ešte ani poriadne nestojíme a už je tu miestny bosman, majiteľ „BARU PORTOVEHO“ Jerzy Motala na Honde CX 500, ktorý vyzerá ako mladší brat Ernesta Hemingwaya. Po krátkej debate je nám parkovanie na jeho pozemku a kúpanie v „jeho jazere“ dovolené. Pri odchode nám podáva ruku, dáva vizitku a želá šťastnú cestu.

4. deň 21.7. - streda - 295 km

Ráno balíme a vyrážame na Olsztyn, Morag a Buczyniec tu je jedna z piatich „Pochylni kanalu elblaskiego“ unikátneho systému prepravy lodí, namiesto plavebných komôr koľajnice, po ktorých na špeciálnych podvozkoch prevážajú lode.

Po prehliadke pochylnie pokračujeme na Gdansk. Pretože teplota dnes vystúpila nad 30 °C krátku zastávku v Gdyni na mestskej pláži Martin využíva na kúpanie. Pri hľadaní nocľahu sa dostávame do prímorskej dedinky Rewa, kde v kempe u Karola prenajímame karavan.

5. deň 22.7. – štvrtok – 172 km

Už ráno je jasné, že dnes bude riadny hic, preto ideme len na ľahko (rifle, tričko a jeden aj kraťasy). Na Hel sa sťahuje asi polovica Poliakov. Po zaparkovaní na konci polostrova prezrieme torzo delostreleckej batérie, okúpeme sa v mori, na promenáde si dáme po jednom pive a absolvujeme výletnú plavbu loďou. Pretože do Gdyne ani do Gdanska nechodí žiadny trajekt, ktorý by nás zobral aj s motorkami, vydávame sa na cestu do prístavu Gdynia po vlastnej osi. Tu sú zakotvené dve lode ako múzeá. Jedna je školská plachetnica Dar Pomorza a druhá torpédoborec z druhej svetovej vojny Blyskawica. Pretože ideme neskoro, na prehliadku sa už nedostávame. Cestou do Rewy sa ešte zastavujeme v supermarkete nakúpiť poživeň na ráno a pivo na večer.

6. deň 23.7. – piatok – 557 km

Ráno pod mrakom, už už pršať, nastupujeme cestu k domovu. Pred Gdynou vychádzame na diaľnicu. Pred Gdanskom začína pršať, asi 10 km za Gdanskom vchádzame na mýtnicu. Po pár kilometroch mne a Jožovi dochádza benzín, ale prestáva pršať, tak pri Tczewe schádzame z diaľnice a ideme tankovať. Už sa na diaľnicu nevraciame pokračujeme na Torun. Tam niekde nastáva chyba v navigácii a my sa rútime priamo do Bydgoszcze. Ako hovorieval môj bývalý kolega: „Obchvat musí byť, inak by sa nám nedarilo“. A naozaj, už sa nám len darí, žiadne iné kufrovanie sa už nekoná.

Lodz prechádzame v najväčšom úpeku a pred Czestochowou sa zaťahujú husté čierne mraky. Búrku prečkáme schovaní na benzínovej pumpe. V moteli Mistrál za Cestochowou nachádzame voľnú trojposteľovú izbu. Po obriadení svojich telesných schránok usadáme v reštaurácii. Rozlúčkový večierok sa preťahuje do neskorších nočných hodín.

7. deň 24.7. – sobota – 287 km

Následky včerajšieho večera sa prejavujú – vstávame až po deviatej a pretože v cene hotela sú aj raňajky, opäť usadáme v reštaurácii. Krátko po desiatej nastupujeme poslednú etapu našej cesty. Počasie je nepriaznivé a práve začína pršať. Pôvodne sme sa chceli zastaviť v Oswiecime, ale pretože prší, moji spoločníci tento plán okamžite zavrhujú. Jožo chce uskutočniť v Tychach rodinnú návštevu svojho prvého vnuka Oskara. Do Tych prichádzame pred dvanástou, teda v čase obeda a ten obed aj od mladej sympatickej dámy dostávame. Po dvoch hodinách Jožo návštevu končí, sadáme na motorky, opäť začína pršať a ten dážď nás sprevádza skoro až domov.

Záver

Tachometer môjho Transalpa ukázal odjazdených 2280 km, z toho v Poľsku približne 2000 km. Musím povedať, že poľské cesty môžem rozdeliť do troch skupín:

1. Cesty úplne nové, perfektné s kvalitným povrchom, tých je ale žalostne málo.

2. Cesty, ktoré sa práve opravujú, teda vo výstavbe, rozkopané úseky, semafory a pod.

3. Cesty totálne rozbité, vyjazdené koľaje, vybité diery, dopukaný asfalt a niekde aj bez asfaltu. Tých je podstatne viac ako tých prvých, taký tankodrom sa asi už málokde nájde a to sme pre naše motorky našli.

Pri jazde Poľskom som mal pocit, že Poliaci práve začali opravovať všetky cesty naraz. Prekvapili ma poľskí vodiči, že sa vždy ochotne vyhli a umožnili predbiehanie, jednak seba, alebo protiidúce vozidlo. Na druhej strane aj takúto ochotu vyhnúť sa vyžadovali, hlavne od vozidiel v protismere.

Celý tento výlet ma vyšiel na necelých 300 € z toho 135 € bol benzín a 1,13 € poplatok za asi 30 kilometrový úsek diaľnice. Na benzínových pumpách, v supermarketoch a vo väčšine reštaurácii sa dalo platiť kartou. Dokonca varšavský hotel sme platili priamo v €. Oprava defektov ma prišla na 20 + 15 Zl t.j. 8,75 €. Spotreba môjho Transalpa bola 5,02 l/100 km, Jožo mal máličko väčšiu a Martinov Fazer zobral tiež 5 l/100 km.

Ubytovanie sme nemali nikde dopredu dohodnuté, vždy sme našli na prvý krát. Cena na osobu a noc sa pohybovala v prepočte na € od 8,33 v karavane cez 12,50 v chatke a 13,33 až po 16,66 s raňajkami.

Stravovali sme sa v reštauráciách aj keď sme mali so sebou varič pre prípad stroskotania. Tri obedy v slušnej reštike stáli v prepočte 25 €. Raňajky asi polovičku. S pivom to bolo horšie, jedno živiecko vychádzalo 1,5 €. Ceny v supermarketoch boli v priemere ako u nás.

Celý výlet hodnotím ako vysoko úspešný, ale krátky. Mali sme si vyhradiť viac času. Aspoň 1 deň na Warszawu, 3 dni na Mazury a 2 dni na Hel, Gdynu a Sopoty, ale počet dní dovolenky nepustil a my sme chceli vidieť tak moc. To bude poučenie do budúcnosti a pretože som nenavštívil Blyskawicu, tak sa možno ešte do Poľska vypravím.