Sýria – Jordansko – Irak, alebo cez divoký Kurdistan 1/5

Termín: 1.9.2010 – 19.9.2010

Zostava:

Francuz – BMW GS 1200 Adventure

rmacko – BMW GS 1200 Adventure

ernesto – BMW GS 1200 Adventure

Počet km: 9.500

1.9.2010 – Bratislava – Budapešť – Belehrad – Sofia - niekde za Plovdivom na pumpe, 1126km

Ráno sa budím o 4.45 do tmy a dažďa. Celý deň včera pršalo a dúfal som, že dnes to bude lepšie. Napriek tme to tak stále nevyzerá. Neobliekam si ani nepremoky, lebo šak veríme. O 5.30 už tankujem na OMV pri Ajpaarku, kde sme dohodnutí s rmackom, že sa stretneme. Necháva si na príchod obligátnych akademických 15 minút, pretože sa musí rozlúčiť s rodinkou a ešte vyvenčiť psa. Z pumpy sa presúvame na diaľnicu do Maďarska. Hneď na hranici kupujeme diaľničnú známku. Po pár kilometroch začína mierne pršať a tak sa s Rasťom rozhodujeme, že dáme nepremoky, ktoré potom máme na sebe až do večera. Za odbočkou na Komárno na nás už čaká Francuz. Pôvodne sme sa mali stretnúť na pumpe o 6.30 ale nakoniec to stíhame až o siedmej. Každopádne stále dobrý čas na to, aby sme potiahli čo najdlhšie, keďže najbližšie tri dni berieme ako čistý presun na Sýrske hranice. Cestou nám prší ešte v Srbsku a to dosť husto. Dážď nakoniec ustáva až na Bulharských hraniciach. Zastavujeme sa (samozrejme prestávky na tankovanie sme robili) až za Plovdivom na Lukoil pumpe, za ktorou rozkladáme náš ultra luxusný celtový bivak.

Náš ultra luxusný celtový bivak

Dávame zopár glgov domácej na prečistenie žalúdka a šup do hajan, ráno totižto vstávame skoro a po 1126km sme celkom KO.

2.9.2010 – Niekde za Plovdivom – Istanbul - Niekde na parkovisku za Istanbulom, 580km

Budíme sa ráno o šiestej, teda budíme, budí nás Rasťo s hotovou kávičkou a táto milá procedúra nás bude sprevádzať celým tripom. Mne cez noc sfučala nafučka, zrejme sa prederavila o nejaké kamienky, keďže sme spali na asfalte. Francúzovi fučí tiež. O siedmej už sedíme na motorkách a fičíme smer Istanbul. Po ceste dávame ešte luxusné raňajočke a okolo pol deviatej čakáme na celkom prázdnej, ale zato obrovskej tureckej hranici. Teplota je už okolo 25 stupňov. Vybavovanie formalít prebieha celkom rýchlo, zaplatíme 20 USD za mesačné multivstup víza a hurá dnuky. Zamierime z diaľnice rovno do prvého mestečka, aby sme si vymenili miestne dengi a o pol dvanástej už dávame prestávku tesne pred Istanbulom na pumpe. Tu Rasťo zisťuje, že má poodtŕhané štuple zo zadnej MITASy E09, čo je dosť prekvapivé.

Rasťova zadná MITASa

Nikdy predtým sa to chalanom s Mitasami nestalo. Pozeráme naše gumy z Francúzom a to isté. Napriek tomu, že my s Francúzom sa rozhodujeme gumy nemeniť (čo sme teda mohli, lebo sme to spravili na druhý deň v Ankare), hľadáme miestny BMW Motorrad, aby sme kúpili zadnú gumu pre Rasťa. Tomu navyše mierne, ale veľmi mierne uniká olej z kardanu a tak potrebujeme kúpiť ešte aj nové gufero plus samozrejme olej. Chalani hádžu do GPS adresu Istanbulského BMW. Chvíľu sa motkáme, ale nakoniec k nemu dorazíme. Tam však zisťujeme, že BMW “Motorrad” je síce tiež v Istanbule ale na inom konci. Keď sa pýtam fešiho ako ďaleko, odpovie, že kúsok, iba 40km cez prepchatý Istanbul. Tak sa presúvame cez Istanbulskú zácpu tam. Našťastie majú všetko skladom, takže Rasťo kupuje pneumatiku, gufero a olej. Problém ale je, že fešáci sú tak vybukovaní servisom, že nemôžu prezuť gumu na počkanie. V tom sa nám prihovára miestny Cassanova, vraj že on nás vie zaviesť do pneumatikomenične, ale že teda musíme chvíľu počkať. Montujú mu zámky do nových bočákov a bude to trvať asi dve hoďky. To sa nám zdá strašne dlho, tak mu Francúz navrhuje, nech kufre donesie aj so zámkami, že mu ich tam operatívne nahodíme. Feši vystrelí dovnútra a za chvíľku zámky nahadzujeme a môžeme ísť. Chalan nás vedie Istanbulskou zácpou, ale našťastie nie ďaleko do miestneho NO NAME pneuservisu, taká klasická dielnička.

NO NAME Pneumatikomeničňa v Istanbule

Tam menia Rasťovi gumu a Francúz mu ešte vymení gufero s olejom na kardane. Popri tom mi chalanko Cassanova vraví, nech si napíšem jeho telefónne číslo, keby sme náhodou niečo potrebovali v Turecku, že on vie všetko vybaviť. Nakoniec sa z neho vykľuje vraj veľmi známy herec (to keby vedeli turecké ženy, že mám na neho číslo…). Odprevádza nás zo servisu ešte bočnými uličkami k mostu cez Bospor, pretože zácpa je už takmer neprechodná. Nechápem, ako každý deň môžu ľudia v takýchto zácpach existovať. Za Istanbul sa dostávame okolo siedmej večer, dávame rýchlu večeru a po asi 2 hodinách, keď sa už úplne zotmie končíme na luxusnom kamiónovom parkovisku, kde zase rozkladáme náš ultra luxusný celtový bivak.

3.9.2010 Niekde na parkovisku za Istanbulom – Ankara – Shellka 40km pred Adanou, 769 km

Vstávame ráno o 5.00. Parkovisko je totižto kamiónové a skoro ráno je tu už čulý ruch a celkom slušná kosa. Dnes robíme čistý presun s výnimkou hľadania BMW servisu v Ankare. Rozhodli sme sa nakoniec večer, keď Francúz zistil, že mu zase poodletovalo pár štuplov vymeniť aj naše zadné gumy. Asi ťažko by sme ich menili niekde na trhu v Sýrii. To sa nám darí okolo obeda. Nachádzame obchod ENDO MOTORS, kde nám predávajú zadné Tourance fumy za pouhých 175 evri aj s prezutím. Nakoniec nás šarmantná blondínečka ponúkne ešte čajom, ktorý sa samozrejme nedá odmietnuť.

Šarmantná motočaj(íčkar)ka

Potom už len upaľujeme smer Adana. Cestou sa zastavujeme pri napoly vyschnutom slanom jazere TuzGulu.

Jazero Tuz Gulu - Turecko

Nocujeme 40km pred Adanou na Shell pumpe, kde dávame aj sprchu a s Francúzom sťahujeme pollitrovku slivovice na dobrý spánok.