Sicília 2011

Trasa: Messina – Taormina – Savoca – Okolie ETNY – Catania – Syrakúzy – Noto – Gela – Agrigento – Menfi – Salemi – Trapani – Palermo – Monreale – Corleone – Roccapalumba – Cefalu – Nicosia – Troina – Cesaro – San Fratello – Patti – Milazzo - Messina

1 deň – 53 km

Presúvam sa trajektom do Messiny. Cesta trvá iba 20 minút. Počasie stále drží a neprší. Po vylodení si teda neobliekam nepremoky a smerujem na Taorminu, ale 10 km pred Taorminou sa spúšťa taký lejak, že za 12 sekúnd som absolútne mokrý...

Presne takto začína moja cesta po Sicílii. V Taormine nabieham do prvého ubytovacieho zariadenia a v ešte v daždi dohadujem cenu na dve noci, pretože oblečko mi len tak ľahko nevyschne. Navyše som chcel prebrázdiť Taorminu. Je spomínaná v bedekroch ako jedno z najkrajších miest na Sicílii a nutné povedať, že oprávnene. Je tu najkrajšie grécke divadlo, zasadené do prírody. Pravda. Za dobrého počasia je možné z neho vidieť priamo Etnu, čo sa mne nepodarilo. Na druhý deň bola totiž Etna v oblakoch, ale aj tak výhľad nádherný. Prešiel som si mestečko po hlavnej ulici, nie je to na dlho, keďže Taormina je maličká. Poobede som vyšiel na kopec nad mestom, odkiaľ máte Taorminu ako na dlani, nádherný pohľad. Neskor po obede sa mi podarilo stráviť chvíľu aj pri bazéne, kde sa mi sušili veci no a večer som už plánoval ďalší deň, ktorý zahŕňal prvú zastávku v Savoce, kde sa natáčal Krstný otec.

2 deň – okolo 229,1 km

Tak dnes som toho veľa neprešiel, ale o to viac som videl. Prvá zastávočka smerovala naspäť asi 10 km do dedinky Savoca, kde sa natáčalo pár záberov zo spomínaného krstného otca. To znamená, že som si posedel v kostolíku, v ktorom natáčali svadbu a potom som si dal capuccino a limoncello v bare Vitelli. Dedinka kľudná, tichá v nádhernom prostredí vnútrozemia. Dobrý dojem pokazil akurát autobus plný amíkov, tak som sa po chvíľke zdekoval a šupol som si to okruhom na Etnu, ktorá permanentne dymí. Keďže na motorke sa nedalo až k hornému kráteru, použil som lanovku. Táto síce tiež nešla až do hlbín, kde sa tvorí magma, ale vyviezla ma do nejakých 2500 m.n.m. Výhľad bol minimálny, tak som po zakúpení magnetky z lávového kameňa zvolil cestu naspäť lanovkou. Na parkovisku som stretol dvoch Nemcov na motorkách, jeden na 1150ke a druhý na Fazeri. Obaja nezávislo od seba majú plán to strihnúť ešte cez Sardíniu a Korziku a potom domov. Mladší fešák na Fazeri je už na cestách tretí týždeň. Vraj sa len tak vybral, zobral mapu a šiel. Moja krv. Pokecali sme a dostal som zase chuť sa zahrať na skauta, tak som si to šibol do kempu do Catanie. Za 16 evri? No nekúp to.

3 deň – 349,8 km a kempo brutale v Agrigento

Ja vždy tvrdím, že rovnováha existuje a hneď aj vysvetlím, ako súvisí s dnešným dňom.

Ráno vstávačka v kempingu o pol siedmej do nádherného rána, spal som, resp. stan som mal pod stromami, takže žiadna rosa ani nič podobné, hneď som začal baliť a popri tom som si zalial exkluzívnu ultra špeciál kávičku alá Macko (dik Rastik) a o ôsmej som už trielil kľukatincami smer Syrakúzy. Tam som si to len premotorkoval, lebo čakal som asi viac (a možno som len nenašiel, čo som hľadal, aj to sa v živote stáva a tak som si len posedel hoďku na lavičke pri ruinách nejakého amfíku gréckeho...

Tu na Sicílii museli byť ľudia kedysi nenormálne kultúrne vyžití. No a odtiaľ som si to nasmeroval tiež kľukatincami do mestečka Noto, kde som si dal aj obedík. Mestečko je to zlaté, na kopčeku a keď hovorím zlaté, tak to myslím doslova. Celé je postavené z nejakých žltých šutrov (žeby žula?). No a potiaľto bola rovnováha na strane "fajn". Potom, že sa presuniem teda do Agrigenta, lebo sa tu tiež dlho váľajú nejaké stĺpy a sochy či čo, tak reku idem hodiť očkom na tie skvosty zaprášené. Celá cesta bola tak nudná (asi 200 km) že som skoro zaspal, navyše mesto Gela je totálna katastrofa. Kedysi to vraj bolo jedno z najvýznamnejších miest Stredomoria, kde žilo veľa ľudí.

V 1956-om bolo ešte akože fajn, ale potom tu nejaký Old Shatterhand zaťal krompáčom do nejakého ropného pramienka a skaza bola na svete. Celému mestu dominuje ale brutálna rafinérka, mesto je podľa mňa jej súčasťou v bloku F74 a všade totál bordel. Ani som sa nezastavoval a trielil teda do cieľového mesta, že snáď aspoň tam si juh Sicílie zvýši renomé. Už z diaľky je vidno pred mestom tzv. Val di Templi, všetky tie ostĺpované kamenné stavbičky sú na kopčeku, ako ten, čo je za Martinom. Ale je to celé peknučké a za 10 sicílskych peňazí (rozumej evri) som si to mohol pozrieť aj nie len spod kopčeka a spraviť pár unikátnych, dokonca by som povedal až s umelectvom hraničiacich záberov. Dielo úspešnosti juhu dokonal camping v Agrigente, kde som sa ubytoval v ultraluxusnom bungalove s TV, sprchou, záchodom, klímou, skriňou, skrinkou, elektrikou, teplou vodou, studenou vodou, šnúrou na prádlo, plážovým stolíkom pre 12tich, plážovými stoličkami, terasou, 4 posteľami, kuchynkou, obývačkou, chodbou, spálňou, varičom a la Schuster za pouhých 22 evri na noc. Nič luxusnejšieho som si nemohol želať.

4 deň – 365,4 km

Spalo sa mi ako v bavlnke a asi preto som nepočul kikiríkať kohútov, takže som vstal o pol deviatej do celkom brutálneho tepla. Popraté veci, čo mi nestihli do rána uschnúť som teda šupol na slniečko a za chvíľku boli suché. Medzitým som vykonal rannú očistu a o desiatej sa mi podarilo sa vymotkať. Zvolil som zase kľukatince smer severozápad do mestečka Trapani. Cesta bola o poznanie krajšia ako včera, miestami som išiel po cestách, kde podľa mňa od druhej svetovej nikto nešiel a verím tomu, že mladá generácia Sicílčanov ani netuší, že tam sú. Cestou sa mi ešte priplietol do výhľadu zase nejaký starodávny chrám, ale ten som okukol z patričnej diaľky, lebo to asi stačí. Zblízka by som videl aj tak len hromadu stĺpov.

Trapani nič moc, ale tak videl som a keďže bola neskorá poobedná hodina, šupol som si to do kempu pri Palerme, ktorý teda ani zďaleka neoplýva luxusom toho predošlého, pretože som si musel postaviť stan. No ale za 10 evri? Navyše sa pri mne zastavil típek s babenkou, ktorí stanujú asi 50 m odo mňa. Sú na 1150ke RS a tetuška je z Prahy. Síce tam bola naposledy vraj pred 42 rokmi a teraz žije s čávom v Nemecku a brázdia svet na BMW. Chvíľku sme pokecali o ďalších plánoch. Chceli ísť ďalej smerom na Sardíniu a Korziku, tak sme si zaželali všetko dobré a išli spať. Je fajn, keď na dlhej ceste osamote stretnete niekoho s kým sa dá pokecať.

5 deň – 293,3 km

O siedmej ráno svižným pohybom mne vlastným skladám stan, sfukujem nafučku, balím spacák, varím kávičku, zvešiavam prádlo zo šnúrky a to všetko naraz. O ôsmej sa lúčim ešte raz s germánskymi motorkármi a smerujem si to po útese okolo Palerma, lebo v ňom sa mi naozaj nechce motať dúfajúc, že si ho z nejakej skalky pozriem zhora. Človek mieni ale GPSko mení, takže z prehliadky útesu ma nasmerovalo rovno do centra cez takzvanú "kvetovú" uličku. To preto, pretože GRO kamiónov s kvetmi z Holandska podľa mňa končí tu. Mierne sfetovaný vôňou kvetou pomiešanou so splodinami vlečúcich sa áut a nemenej prenikavou vôňou odpadkov som sa cez centrum následne premotkal na opačný koniec mesta smerom na Monreale. Tam som si chcel len tak z výšky obzrieť grandiózny Duomo. Keď som ho ale zočil, hneď sa v mojom dokonalom mozgovom centre pospájali návštevné bunky a už som si to mašíroval ku vchodu.

Za pouhých 6 evri sa mi naskytol pohľad do svätého domčeka, ktorý bol jeden z najkrajších, aký som kedy videl. V hlavnej lodi ultrachrámu je na stenách na 6000 m2 kopec mozaiok na zlate s biblickými výjavmi typu Noe stavia loďku, Kain zabíja Ábela a iné. Tomuto všetkému dominuje obrovská podobizeň Ježiša nad hlavným oltárom, no skrátka úchvatné. Tak som si tam posedel s otvorenými ústami a keby som bol citlivý, čo akože nie som, tak pustím aj pár sĺz. K týmto ma nedonútila ani práve začínajúca svadba a tak som si vedľa v putike zakúpil kapucino s kolou a sendvičom a so spokojným žalúdkom vyrazil smer Corleone.

Príroda nádherná, spravil som zase pár ultraluxusných záberov a dofičal do Corleone, kde som na začiatku v prvom bare zahliadol 3 motorečky typu GS s českými a slovenskou ŠPZ. Zamieril som teda priamo do baru natešený, že si pokecám s fešákmi. Keď mi ale po chvíľke ponúkli bacardi s fantou "ať se mi líp jede", radšej som sa zdvihol a šiel ďalej. Turistická kancelária bola zavretá a tak som spravil pár záberov zase z nejakej výhľadne nad mestom a z uličiek, a pustil sa ďalej v ústrety dobrodružstvu na cestách.

Ku koncu dňa, keď už som smeroval do mestečka Cefalu, som sa rozhodol, že si tam dám deň oddychu, šak je tam aj ten šuter nad mestom, aj je to vraj pekné mestečko a tak som po príchode doň začal zháňať nejakú strechu nad hlavu. Uzemnili ma v prvom hoteli, kde mi zahlásil típek cenu 90 evri na noc. Keď som sa zatváril, že mi vytiekla krv z tela a zároveň mi prestali fungovať všetky orgány, feši za recepciou mi fičúrsky ponúkol cenu 85, že to je najlepšia, čo mi vie dať. To ma dostalo z mdlôb a vyšiel som hľadať kartónové krabice. Ani v kempe to nebolo o nič lepšie, vraj 40 evri za zďaleka nie tak luxusný bungalov ako v Agrigente a tak som nakoniec skončil aj tak na hoteli, ale trošku inom, kde bol aj bazénik. Večer som si dal prechádzku mestečkom. Naozaj nádherne minimestečko, ideálne pre zaľúbené dvojice, nie pre mňa samého s ľadovým čajom v ruke. Posedel som si na schodoch pred Duomom a zastavil sa v pizza vyžierke, kde som okoštoval z každého druhu po slajsíku (boli iba tri). Potom som odkráčal na hotelík s vidinou zajtrajšej túry na ten minikopček nad mestom a sladko zaspal.

6 deň – 0 km

O desiatej po výdatných raňajkách z ovsených vločiek som si to už mašíroval v crocsoch na tie miestne himaláje. Trošku som aj zapochyboval o mojej obuvi, keď som cestou stretal takmer horolezcov s cepínmi a mačkami, ale tak zvládol som to.

Výhľad úžasný na všetky strany, nádherné počasíčko, čo viac som si mohol priať, snáď len otvorený bar na vrchole, kde by som si šupol jedno chladené, ale tak nemôžeme mať vždy všetko. Cestou späť som absolvoval prehliadku kostola, kde faráro mafiózo akurát prednášal svojim ovečkám, ako je nutné prispievať desiatkami na chudobnú cirkev a chlácholivým hlasom im žehnal. Cestou z kostolíka som si ešte raz prešiel mestečko, nakúpil nápoje v miestnom markete a odkráčal som na hotel k bazéniku. Vonku asi 30 stupňov a tak nečudo, že ma pri lahodných tónoch Metallicy z môjho iPodu a pár flaštičkách Bacardi Breeze mierne osmahlo, až by som povedal "do křupava". Večer som schlamstol jednu luxusnú pizzu a tešil sa na ďalší deň.

7 deň – 339,9 km

Tak ako sa mi ráno nechcelo, tak sa mi potom nechcelo celý deň. Vyteperil som sa z hotela až o nejakej desiatej s naplánovanou trasou kade tade len nie po hlavnej. Celú cestu fučalo jak divé, nevedel som či zmoknem či nie, chvalabohu mraky sa mi vyhýbali až do večera. Cestou som zažil aj ovečky mašírujúce cestou. Inak na Sicílii nájsť poobede reštiku, tak to skôr vymyslím recept na výrobu zlata a tak som si okolo štvrtej pekne vytiahol varič a ukuchtil som si niekde v hore ultraluxusného stroganova z kozmického sáčku. Típek s džípom, ktorý šiel około mňa práve na obhliadku svojej zeme bol mierne v šoku, ale tak od hladu neumriem predsa. Pokračoval som ďalej na Nicosiu a odtiaľ ďalej na Troinu, keď sa spoza kopčekov vyrútili také mraky, že z nich museli padať nie krúpy ale kocky ľadu a tak som v Troine začal hľadať ubytko. Keď ma ale cestičky zaviedli s motorkou do polmetra širokých uličiek, ktoré mali sklon tak 50 stupňov a väčšinou končili schodami, pochopil som, že tudy cesta nevede a otočil som to naspäť na Nicosiu, kde to tiež s hľadaním ubytka nebolo ružové. Nakoniec som našiel jediné, ktoré tam je a to niekde nad mestom. Sicílčania to volajú agroturizmus, keď ubytovávajú vlastne vo svojich domoch. Toto bolo niečo na ten štýl. Po zjednávačke som sa dostal na cenu 35 evri aj s raňajkami a s vidinou spánku v suchu som si ani nebral veci z motorky, jednoducho som si to v motorkovom odmašíroval na izbu, vyzliekol, zaľahol a spal spánkom spravodlivých.

8 deň – 298,5 km

Dnes ma čakalo zrejme najkrajších 300km na Sicílii. Počasie síce nebolo úplne ideálne, miestami okolo 4,5 stupňa a hmla jak mlieko, ale nezmokol som ani raz a dneskajšia panoráma bola naozaj najkrajšia z celej Sicílie.

Robil som cik caky na severe Sicílie, motal sa od mora do vnútrozemia a zase naspäť. Nádherné serpentínidné cesty a hlavne žiadne autá na nich. Naozaj ideálne. Končím v kempe pri Patti, kde sa mi podarilo prenajať si obytný príves. V tom som teda ešte nespal.

9 deň – 264 km

Zobúdzam sa po noci strávenej v obytnom prívese, naozaj úžasné, v čom vedeli rodiny tráviť niekedy dovolenky. Zrejme to robia aj dnes, ale predpokladám, že to robia už len dvojice. Každopádne zážitok obrovský. Dnes končí moje putovanie po Sicílii, dávam si ešte raz okruh okolo Etny, pretože je nádherné počasie, sú tam krásne serpentíny z východnej strany a nakoniec to cez Milazzo smerujem do Mesinny, odkiaľ moja cesta pokračuje ďalej spodom Talianska do Bari a na trajekt do Dubrovníka a ďalej do Mostaru, kde sa mám stretnúť s kamošmi a našimi otcami.

Máme pre nich naplánovanú ďalšiu adventúru, ale to snáď v nejakom ďalšom cestopise...

Záver

Pôvodne som myslel, že na Sicíliu budem potrebovať ďaleko viac času aby som ju prebrowsoval celú. Dá sa to zvládnuť za 10 dní, ale teraz už viem, že by som sa venoval asi ďaleko viac severnej Sicílii, kde sa toho dá pojazdiť viac a zaujímavejšie ako na juhu. Samozrejme je to môj subjektívny dojem, každý jazdíme inak a preferujeme iné prostredie. Keď porovnám Korziku a Sicíliu, jednoznačne odporúčam Korziku, aj keď Sicília má tiež svoje čaro.