Stelvio tour, alebo počasie je zlý pán

Potom som sa spojil s kamarátom noso v robote a presvedčil ma, že Atlantický oceán nie je až tak ďaleko. Cieľ boj jasný kraj Bordo bol na dosah. 3 dni tam, jazdiť týždeň po okolí a naspäť cez dolomity. Ale aj túto cestu nám prekazili firemné záležitosti. Kamarát musel odcestovať na služobnú cestu a plány boli stratene.

Neskôr som spoznal kamaráta lakiluk čo ma rovnocennú motorku ako ja. Tak sme dali jednu malú ochutnávku kilometrov na víkend ku maďarskému moru Balaton. Ale ako nám leto ubiehalo... Naraz zvoní telefón. Volá mi Lukáš. Neideme do Álp? Ja hneď na to že Áno!!!

Za dva týždne sme mali predbežné ciele a mapu trasy. Posledne nákupy oblečenia a výbavy a ide sa. Deň 0.

Zraz u Lukáša na dome kúsok za BA. Večerná grilovačka a posledné prípravy. Motorky vyzbrojené pasívnou ochranou v zmysle reflexných pásov kde sa len dali. Ráno vyrážame v zložení Ja 100bubu + Evička lioness007 (BMW F650GS), Lukáš lakiluk + Danka (BMW F650GS).

Deň prvý

Ráno sa budíme o 4:00, pozeráme von a strašná prietrž mračien. No dávame tomu ešte hodinu. O 5tej už je lepšie ale stále prší. No nič. Vybaľujeme raňajky z chladničky. Balíme posledne veci a obliekame oblečenie do nečasu. Vyrážame v miernom daždi smer BA.

Pred hranicami smer Rakúsko stojíme na pumpe ale darmo chceme kúpiť diaľničné na motorky. Nemajú! Tak ideme ďalej a na hranici kupujeme. Dávame raňajkovú prestávku. Pokračujeme smer Wien. Stále nám prší.

Asi o 14.00 tankujeme na pumpe pred Ansten keď pozrieme na vedľajší stojan ako prichádzajúci motorkár bez nepremokov žmýka rukavice a trasie sa od zimy, veríme, že sa treba ubytovať a usušiť sa. Navigácii dávame povel nech nájde najbližšie ubytovanie. Vyrazíme k nemu do mesta Enns. Ale márne. V prvom hotelíku sa nám nepáči parkovanie je cez ulicu u niekoho cudzieho za otvoreným plotom. V ďalších dvoch nás posielajú preč lebo sme premočený. A štvrtom nám vysvetľuje recepčný, že sme v nejakej oblasti kde sú pravé nejaké slávnosti a majú vraj všade obsadené. No nič. Ideme skúsiť nejaké menšie mestečko vzdialené od diaľnice. Vytýčili sme si St. Valentín. Tu sme našli pekný 2*kový hotel oproti novučičkej železničnej stanice. Motorky stály pekne za hotelom pri dverách pod kamerou.

Večer sme si zašli na malú prechádzku smerom ku Bille ale bolo zatvorené. Škoda. Pri návrate zase začalo prskať. Tak v miernom mrholení a rýchlim krokom sme sa vrátili do hotelu. Dali sme si cesnačku a Viner schnicel dobre pivečko a hybaj spať.

Deň druhý

Ráno sme sa prebudili do slnečného dňa. Pozreli správy v telke a na internete. No smer stelivo stále zatiahnuté, búrky a potopy! Takže rapídna zmena plánu. Dávame smer juh na Grossglockner. Hneď ako sme sa nabalili tak začala svietiť rezerva tak sme zadali pumpa ale prvá bola zavretá. Tak sme stretli Nemca a lámanou nemčinou sme mu vysvetlili čo potrebujeme. Ochotne nám ukázal.

Po dotankovaní sme dali smer Steyr po ceste 1vej triedy. Cesta nám začala pekne ubiehať a krajina sa meniť na horskú oblasť z nádhernými pohľadmi.

Foťákom sme vybavili ľadvinky a pekne sme sa blížili k cieľu. Asi 100km pred odbočkou na GG sme zastavili na pumpe a na obedík. Ako sme sa blížili k odbočke v meste Bruck an der Grossglocknerstrasse tak sa na ceste začalo objavovať viac a viac motocyklov prevažne z vrtuľou v znaku.

A je to tu hovorím si sme u cieľa a pred nami je mýtnica na GG. Luki to pre istotu pokladá na zem pri zle došliapnutom zabrzdení a už sa aj smejeme. Platíme 16evro za motorku, dostávame plánik a nálepku a vyrážame smer kopce. Kamera beží a ide sa. Po pár kilometroch cítim neskutočný zápach spálenej gumy. Preto zastavujeme u jazierka pri vodopáde a Lukáš vysvetľuje, že sú to brzdy áut čo idú zo zhora.

Dávame niekoľko spoločných aj panoramatických fotiek a ide sa ďalej. Dostávame sa k prvému obchodíku zo suveníry. Lukáš si kupuje svoj vysnívaný odznačik plesnivca alpského a pokračuje sa. Po prvých asi 8mych vraciakoch už nám ide para od úst. Teplota klesla veľmi nízko z tropických 28mych čo boli pri mýtnici. Pár fotiek a ide sa.

Prichádzame k prvej vyhliadkovej terase kde stojíme kupujeme suveníry, fotíme čo sa len dá lebo nám mraky behajú rovno pred očami a sem tam ukážu tajomstva, ktoré skrývajú. Na odpočívadle sme videli neštartujúce Ducati s českou ŠPZ-kou, odparkovanú 125varadero i fungujúci trabant. Pokračuje sa ďalej. Pred tunelom zastavujeme a ideme sa posánkovať na kope z poli prikrytého snehu. Veľa ľudí tam šantí na igelitových vreciach. Neváhame a ideme aj my. Keď sme dostatočne premočený ide sa ďalej.

Prijemné klesanie nás zohrieva a prichádzame na kruhový objazd smer GG a smer Taliansko. Najskôr volíme GG. Stúpaní na GG je neskutočne prekrásne. Miestny zúrivci to tam preháňajú na supermotách ako o život alá Pezinská Baba, iba z jedným rozdielom, že priepasti majú asi zo 500m. Míňame prekrásne vodopády pri ceste až sa dostávame na vrchol. Tu sa kocháme, fotíme, nakupujeme drobnosti. Od východu sa na nás tiahnu čierne mraky, takže balíme a hor sa do údolia. Po prejdení kruhového objazdu sa GG ponorí do čiernych mrakov a my mu pekne zamávame. Dovidenia.

Do Talianska prechádzame neskutočne krásnym a smrteľne nebezpečným priesmykom kde nám strach nedovolí ísť menej ako meter od krajnice. Prichádzame do mestečka Paluzza kde nachádzame prvú a pravú taliansku pizzeriu.

Takže objednávame maxi kolo za 16eček. Najedli sme sa všetci. Pýtame sa kuchára na cestu ku hotelu. Nastavujeme navigačku a ide sa.

O chvíľku sme tam. Parkuje sa za hotelom v tichej rodinnej výstavbe. Dávame večernú poradu čo ďalej. Či ísť na Stelvio alebo smer Venecia. Predpoveď stále hlási rovnako. Uvidí sa ráno.

Deň tretí

Ráno je vonku krásne. Pozeráme predpoveď na Stelivo a vyzerá to, že sa s ním nadobro rozlúčime. No škoda. Nabalený vyrážame smer Venecia. Po ceste stojíme v prvej väčšej dedinke na raňajky. Dávame si pečivo platené na váhu, prosciutto a domáci syr. Pokračuje sa ďalej. Asi vo Venzone dávame zo seba všetko teplé dolu a otvárame všetky vetracie otvory na oblečení. Popri ceste sú všade polia. Zrazu prechádzame cez most pod ktorím je koryto alpskej riečky. Dali sme si Offroad vložku po bielych obláskoch a už sme aj vo vone. Teplotný rozdiel bol asi 20stupňov. Ale osvieženie bolo neuveriteľné. Vyrážame ďalej. Na obed si dávame Pizzu s hranolkami a hneď si skúšame talianske siesty pod stromom.

Prichádzame do mesta Bibione kde sa chceme ubytovať. No nedarí sa. Ako náhle povieme, že chceme na jednu noc tak krútia hlavami. Takže to točíme do priľahlého mestečka San Michele al Tagliamento kde sa nám darí nájsť ubytovanie. Motorky parkujem za hotelom v tichej uličke. Prezliekame sa do vychádzkového a smer Benátky. Cesta trvala asi 45minut od hotela. Parkujeme na parkovisku B hneď vedľa 12stok a 7myčkového BMW. Berieme foťáky, kameru a môžeme vyraziť. Kúpili sme si lístky na MHD a ide sa.

Sprievodcu nám robí Danka lebo tu už bola. Videli sme toho veľa, veľa pofotili. Vypili sme s Lukášom jednoeurové pikolo za použitie WC a boli sme naspídovaný ako po 1 litry red-bullu. Večerný návrat bol trošku chladný. Išlo sa spať asi o 00.00.

Deň štvrtý

Trasu sme si zvolili smerom do zálivu Portorož. Pred zálivom sme mali krásny výhľad z útesu. Ubytovali sme sa na okraji Trieste kde sme našli strašidelný hotel. Bolo nám to jedno, hlavne že sme pri mory.

Hneď do plaviek a do mora. Ovocný pohár, kvasinkové pivko a už sme sa aj slnili. Večer sme si vyšli miestnou MHD do centra. Kúpili potraviny a dali sme si neskutočne vynikajúcu zmrzlinu v miestnej dobovej zmrzlinárni so svojou históriou. Taká bola dobrá, že sme si dali ešte dupľu.

Po adrenalínovom návrate do hotela sme si išli dať večeru do prekrásnej reštaurácie kde rástli stromy von zo strechy. Dali sme si morské potvorky, ktoré boli až prekvapivo senzačne.

Deň 5

Vstávame o 4:00 a už o 5:00 sedíme na motorkách. Prechádzame krížom cez mesto: ,,Ala kamzík“. (stále do kopca a stále a stále) a zrazu sme na slovinskej hranici. Kupujeme tiket a vyrážame. Slovinské ráno je hmlovité a studené. Na pumpe si dávame rozmrazujúce teplé nápoje a pokračujeme smer na Ljubljana tam smerom na Maribor dávame si malý obedík pred rakúskymi hranicami. Hornaté Slovinsko už je za nami a objavujú sa pred nami kopčeky Álp pri Wien dávame posledné tankovanie a smer Bratislava. Po rozlúčke na petržalskej pumpe ideme smer Záhoria a priatelia smer Pezinok.

Suma sumárom:

• Prejdených 1740km
• 5dni
• Tri krajiny
• Najvyššie miesto dosiahnuté GG
• Zážitkov nespočetne

PS: Tešíme sa na budúce Stelvio.