Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1114 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 8110
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (4770)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (3340)
Hodnotenie: (15 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (30)  [Verzia pre tlač] Tlač

Romanien Tour 2009

 Zdieľať

Pridané: 30.08.2009 Autor: 100bubu
Čitatelia: 10279 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Alebo po stopách Grófa Drakulu tam a späť od delty Dunaja po vodné dielo Gabčíkovo.

Deň 0: Nedeľa

Môj príchod zo zrazu v Starej Turej, kde bolo super. Okolo obeda som prišiel domov aj s Ivanom (Ivan Sklenár - ivanxr125l), prehodil som už nachystané veci na motorku a vyrazili sme k nemu domov do Močenku.

    90km

Deň 1: Pondelok

Ráno budík na 7:00. Raňajky, nabalenie vecí na motorky a vyrážame niečo pred ôsmou v zostave:

Smer Komárno, Budapešť, Arad. Po prekonaní prvého mostu cez Dunaj v Komárne sa dostávame na maďarskú pôdu. Prvá zastávka nás čaká až za Budapešťou a to na posilnenie rožkami a minerálkou. Za Budapešťou stretávame prvé obsluhy parkovísk. Tu sú ešte pekné, ale čím pribúdajú kilometre tak klesá kvalita "zbožia". Druhá zastávka je tesne pred mestom Szeged. A už máme na dohľad rumunské hranice. Hurá a sme tu. Prvá benzínka v Nadlacu a tankujeme benzín v prepočte za 75 centov. A hneď nás čaká aj prvé prekvapenie. Tabuľa na nás hovorí "Vítame Vás" (Nadlac je totižto slovenská dedina) .

Prvé väčšie mesto v RO je Arad. Tu už máme čo dočinenia s otvormi v ceste po železných poklopoch od kanalizácie. Asi po 50 km za mestom si hľadáme ubytovanie v miestnom moteli pri jazere, ale odtiaľ nás doslova posielajú preč, lebo majú plno. Tak to skúšame v okolitých lesoch. Asi po pol hodine hľadania som objavil jedno super miesto. Intruder si vyskúšal prvý off-road a už aj staviame stany a hybaj spať.

    445 km

Deň 2: Utorok

Ráno, prvé pocity z "divokej noci", malé raňajky, a potom hybaj smer Deva, Turda, Targu Mures, Pride. Cieľom bola soľná povrchová baňa. Tu sme dali malý off-road po lúkach miestnych kopcov až sme sa zastavili pri malom brode.

Ktorý sme bez Intrudera prekonali a išli sa vyšantiť na soľné piesky popri rieke. Tu sa mi podarilo Báwo položiť na kufre. Bez vážnych následkov sme ho postavili na kolesá a išli nazad k čakajúcemu kamarátovi pri brode. Ubytovali sme sa na priváte za 20Eur. Dali sprchu a išli sme pochodiť mesto.

    400 km

Deň 3: Streda

Po raňajkách naberáme smer Sighisoara, Medias, Sibiu, Pohorie Fagaras 7C. Po nudnom prejazde cez mestá sa konečne dostávame k zaujímavejšej časti našej tour. Pred Fagarašom, na lúke v spoločnosti kráv s divnými rohami striekame reťaze a inštalujeme kameru na riadidlá Hondy. Síce trošku horšia kvalita asfaltu, ale stúpaním sa zlepšuje. Začíname na 380 m.n.m a končíme pri 2100 m.n.m na vrchole.

Dávame nejaké zatáčkové fotky a schádzame cez tunel na druhú stranu k priehrade. Pár kilometrov pred priehradou stretávame na ceste medveďa aj s mláďaťom. Honda si ich prehliada z nebezpečnej blízkosti, ale našťastie jazdec na Honde dostáva rozum a pokračujeme v ceste. Ponaučenie si z toho odnášame, že spanie v prírode nie je sranda. Prichádzame k zrúcanine Drákulovho hradu, ku ktorému vedie 1380 schodov. Po vyškriabaní sa na vrchol "vyplázneme" vstupné na hrad. Dáme nejaké tie fotky a ideme naspäť.

V polovici cesty začína pršať. Ale motorky už sú prikryté a Ivan sedí v stánku na káve. Po hodinke prestáva pršať a ubytovávame sa v najbližšej dedinke v Draculovom kempe. Chatky sú dvojmiestne a za 25 Eur za obe chatky.

    321 km

Deň 4: Štvrtok

Schádzame posledné zákruty 7C-čky a berieme to po ceste 73C na mesto Camplung. Táto cesta je veľmi zaujímavá a má veľmi kvalitný asfalt a aj zákruty, ktoré na mape neboli zakreslené. Proste poriadne prekvapenie. Dostávame sa až do Bran-u, ktoré je preslávené zámkom Vlada Tepeša známeho aj ako Drakula. Stretávame tu motorkára z Komárna a asi ďalších 2 českých mototuristov. Po prehliadke zámku prechádzame cez mesto Brašov, v ktorom je silná civilizácia. Majú názov mesta na kopci ako Hollywood, ďalej Central park ako v NY a nakoniec ma dostali 6 prúdové jednosmerky. No proste paráda. Nestáli sme tuším na žiadnom semafóre. V celom meste sme nevideli zápchu. Za mestom sme sa napojili na super cestu označovanú ako "10". Bol to síce slabší odvar Fagarašu, ale stálo to za to. Ďalej mesto Buzau, kde nakupujeme v malom obchode nejaké potrebné veci. Na naše prekvapenie máme velikánsku protekciu a predavač na nás kýva aby sme išli na začiatok aby sme sa nezdržovali vystávaním v rade. Miestnym to však nevadí a s úsmevom nás púšťajú pred seba. Miestny motorkár idúci z práce nás vyviedol z mesta tak, aby sme sa vyhli dopravnej špičke. Potom sme už len pokračovali po nekonečných rovinkách do Braily, kde na každom 30-tom kilometri ležal na zemi zrazený túlavý pes, ktorých tam mimochodom bolo neúrekom. V Braile sme sa ubytovali u francúzsky hovoriacej recepčnej na hoteli za 22 Eur pre tri osoby s klímou a bazénom.

    448 km

Deň 5: Piatok

Ráno musíme odohnať tlupu túlavých psov malým kúskom salámy, aby sme sa dostali k motorkám. V rýchlosti balíme veci a vyrážame smer moldavské hranice. Zisťujeme závadu na navigácii a to prasknutú dotykovú plochu na displeji. Keďže trasa je zadaná až do Kavarny v Bulharsku tak zatiaľ nie je problém. Prechádzame asi najhorším a najšpinavším mestom v RO a to "GALATI". Keď sme stáli na križovatke, tak som videl ako mi padá prach na motorku. Dalo by sa to nazvať aj "továreň na smog", lebo všade kam ste sa pozreli bola rafinérka, kameňolom, hustá premávka atď... Proste hnus! Po príchode na moldavské hranice sme sa dostali do šóry Moldavcov smerujúcich domov.

Na hraniciach čakáme dosť dlho, lebo sa práve mení smena. Po výmene smeny sa konečne dostávame medzi prvými k okienku no Moldavci majú očividne prednosť, lebo vybavení sme boli až ako poslední. Záujem u colníkov vzbudil Intruder. Zvedavé otázky, rýchle odpovede a môžeme pokračovať ďalej. Po príchode na ukrajinskú hranicu začalo ródeo. Po colníkových raňajkách a kávičke dostávame prázdny papierik s číslom našej ŠPZ-ky. Potom mohla začať nikeoľkonásobná kontrola pasov, zelenej karty, techničáku od motorky. 8-krát si každý kontroloval to isté, ba dokonca aj za slnečného 30 stupňového dňa si kontrolovali s baterkami čísla kostry motoriek. Po uplatení HEAD poručíka, vypísaní víz s udaním cieľa kam sme vôbec nechceli ísť a prikývnutí že pôjdeme aj do Odesy, sme sa dostali po 8. razítko na papierik. Nakoniec razítko do pasu a na konci procedúry, odovzdaní orazených pierov a víz nám otvorili závoru a hurá sme na Ukrajine. Trvalo nám to asi 2 hodiny. Foto pri tabuli a ide sa.

Po miestnom asfaltovom tankodrome smerujeme k dedine Orlovka, kde dávame pri moste piknik z vlastných zásob. Ukrajinská ukrutná búrka nás prinútila natlačiť posledné kusy obeda do úst a poď ho rýchlo z dažďa naspäť k hraniciam. Pár kilometrov pred hranicami stretávame starší manželský pár na Urale opravovať defekt a to tak, že žena mala celé ruky od oleja a akurát fúkala koleso, kým manžel sedel opretý o sajdku a kýval nám s veselým úsmevom. Na hraniciach sa nám dostáva kopa otázok ako: Kde ste boli? Prečo už idete naspäť? Čo ste tam boli zobrať? Čo pašujete a tak... Po zodpovedaní všetkých otázok a ubezpečenia, že nie sme špióni sa opäť začína kolotoč s razítkami nanovo. Ďalšia uplatená poručíčka a zdvíha sa závora už po 1 hodine birokracie. Na moldavských hraniciach zase všetko ako po masle. Chvíľka čakania v kolóne, ale vojak pri bráne nás púšťa dopredu. Už je večer a my sa zase cez mesto GALATI vraciame do hotela z predchádzajúceho dňa.

    130 km

Deň 6: Sobota

Ranný prechod Dunaja kompou v Braile a smer mesto Tulcea. V Tulcei sa dohodneme podľa mapy na mestečko Navodari. V Navodari sme našli asi ten najhorší kemp aký sme len mohli mať. Síce, spali sme asi 5 krokov do pláže Mamaia ktorá je dlhá asi 10 km. Zbytok dňa trávime v mori a neskorou večerou spojenou s ochutnávkou miestnej špeciality a to "vyprážaných rybičiek". Napráskaní z večere opäť lezieme do mora a užívame si ten nádherný západ slnka a vyliezame až okolo jedenástej.

    213 km

Deň 7: Nedeľa

Prechod cez Constantu na bulharské hranice, a potom kemp za mestom Kavarna. Kemp sme nenašli a prvý hotel sa nám nepáči. Skúšame šťastie v druhom. Ten je za 25 Eur a už je prívetivejší. Má klímu, výrivku a vlastný bazén. Skladáme veci z motoriek a hor sa na pláž. Dávame obed v miestnej reštaurácii, kde majú skvelú hudbu o zložení dvoch opakujúcich sa pesničiek. Pokračuje kúpanie a večera v tej istej reštaurácii.

    111 km

Deň 8: Pondelok

Do pondelkového rána sa zobúdzame trocha unavení zo stáleho nočného budenia sa kvôli vŕzgacím posteliam. Podľa azbuky si to valíme smer Varna, Razgrad, Giurgiu, Alexandria, Turnu Magurele. Ďalej smerom na Calafat. Kúsok za Calafatom sa stretávame s chýbajúcim kusom cesty, ktorý je nahradený šotolinkou a kameňmi. Pre mňa s Ivanom na XR-ke je to peký off-road, ale pre Intruder to nieje bohvie čo kvôli hladkým gumám. Ďalej hranica do Bulharska kompou, na ktorej sa stretávame s partiou Čechov, ktorí mieria do Albánska na 3 veľkých GS-kách a jednom malom GS-ku. Ďalej nasledujú hranice do Srbska, kde sa stretávame s modernizáciu na strane Bulharska a to v podobe USB kľúča namiesto papierika na razítka. Dve pekné colníčky nás púšťajú na srbskú stranu okolo 20:00 večer. Srbov zaujíma Intruder a BMW. Pokračujeme do mesta Negotin, kde sa ubytovávame vo "Vila Kristínka", kde nám majiteľka motorkárka (vlastní HD, skútra a neidentifikovateľného superšporta, ktorý stál pred garážou rozobraný) urobila cenu za 30 Eur na noc v prepychovej izbe (doslova ťažký luxus)

    676 km

Deň 9: Utorok

Vydávame sa smerom na Belehrad, ktorý je strašne zložitý na navigáciu a orientáciu. No po pár zastávkach naberáme ten správny smer a smerujeme na Nový Sad. Na tejto ceste narážame na kuriozitu, že sme nestretli pumpu dobrých 150 km. Z Nového Sadu ideme na Kysač (slovenská dedina), kde nás na noc nás prichyľuje slovenská rodina. Dávame si vynikajúcu večeru a hajde spať.

    394 km

Deň 10: Streda

Po silných raňajkách naberáme smer Subotica, Baja, Veszprém, Gyor a koniec spoločnej cesty a to Vodné dielo Gabčíkovo, kde vhadzujeme halúzku do Dunaja nech putuje tam, odkiaľ sme prišli. Chalani točia smer Dunajská Streda, Šaľa, Močenok a ja smer Čuňovo, Bratislava, Malacky a domov Borský Mikuláš.

    864 km

Súhrn:

  • 4002 km
  • 7 krajín
  • 8 jazykových bariér
  • Najvyšší bod 2100m.n.m
  • Mne vyšli celkové náklady na 350 Eur
  • Prekvapenie, že Rumunsko je normálna civilizovaná krajina!

Pridané: 30.08.2009 Autor: 100bubu Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (15 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (30)  [Verzia pre tlač] Tlač
K tvojej novej Aprilii 660 teraz získaš poukaz v hodnote 1000 €

Galéria ku článku: