BMW K 1200 R - Odsúdení na symbiózu alebo nech prvá nie je aj posledná, veď vždy je pre koho žiť 1/2

Nechcem preferovať značky, ale to ich Freude am Fahren ma aj tak vždy dostane...

Predstavenie radového, naprieč uloženého štvorvalca malo k modrobielej vrtuli prilákať mladých zákazníkov, v roku uvedenia 2005 s výkonom 163 koní sa stal najsilnejším nekapotovaným motocyklom sveta a jeho agresívny design dal najavo, že BMW chce novými koncepciami urobiť hrubú čiaru za povesťou výrobcu motoriek len pre starších a kľudných jazdcov - zrodil sa famózny model BMW K 1200 R.

... 164 vraných koní

Ak nie ste rodený čitateľ, preskočte nasledujúce riadky či odstavce na fotky a skromné postrehy krátkodobého majiteľa, ktoré Vám urobia dostatočný obraz o netradičnej motorke. Ale pre hĺbavých zvedavcov nedá mi nenapísať črepiny môjho rokmi ťahajúceho sa motopríbehu, zhodou nepriaznivých okolností dlhodobo pohybujúceho sa len v skromnej teoretickej rovine. No len do dnešných dní žiariacich dlho očakávanou zmenou..., lebo čítať o rozkoši je príjemné dokým ju nemôžete zažívať a potom sa rozleje relaxujúci pocit splneného detského sna... na ktorý zazerá rácio reality rizík bezmocne ako outsider.

Dva, či štyri vrčiace kolesá mi imponovali, čo mi pamäť slúži, ale podpora v rodine ani okolí nepripadala do úvahy. Motogenofond s dominantným chromozómom, zjavne nie po predkoch sa prvý krát stretol zoči voči „biku“ keď som mal cca. 8 rokov a vyliezol na dedkovu novú babetu, čo dostal na pädesiatku na uľahčenie cesty ku včelám. Hneď som sa na ňu prilepil, a už tu bol zákaz priblíženia, keďže som ju ako decko pri otáčaní na dvore po zatiahnutí rukoväte plynu aj znenazdajky položil. Dlho nič, sporadicky v puberte asi 5 poobedí na kamošovom pinčli výmenou za gitaru, zážitky šťastia z jazdy (či dotyku ľadvinky v adolescentskom veku) v striedaní emócií zlosti pri tlačení. Častejšie potešenie neskôr aspoň po prevezení dedovi už nepotrebnej Babety do garáže, sused mal podobný hustostroj, tak ilegálna zábava s pár deci benzínu okolo komína bola na svete. Veľa sme nenabehali, ale o to intenzívnejšie, najlepšie to bolo na snehu pre ten preukrutný výkon (burnout). Po strednej čas vyplnila škola a iné koníčky, s vodičákom na auto prišla legalizácia aspoň na poldecákové mašiny, ale odpor voči moto od rodiny mal s mojím otravovaním stupňujúcu tendenciu, takže sa mi ako slušne vychovanému synovi bez obetí vzpierať nedalo. Nuž som bol rodinne podporený ku kúpe Škoda Rapid a moto zase na vedľajšej koľaji. Čo chýbalo v praxi nahrádzal som teóriou v časopisoch a vykúpením sa stal internet, modlitebnou knižkou - Motoride.sk. Vedel som tu tráviť vo voľnom čase hodiny a vlastne sledujem ho už asi od jeho vzniku, rokmi sa toho veľa mení, no záverom som mu verný stále, a týmto článkom splácam malý dlh za to, čo som rokmi nasával a pri tom tak málo odovzdal.

Po škole atmosféra v rodine typu na západe nič nového, priateľka nezdieľala tiež nadšenie, 4 kolesá sú viac ako dva... blá.- blá... tak som si kúpil pre pocit vetra ešte bezdetný aspoň kabriolet a vynahrádzal si parciálne absťáky. Čas dospel do kristových rokov, motogenofond stále nevyhasol, a okolnosti sa začali vyjasňovať. Pozitívna zmena smerom k motochápajúcej partnerke, tolerujúcej moje exscesy, síce zdvihnutý ukazovák v podobe dvoch zlatých prírastkov v našej rodine, ale po čiastočnej racionalizácii mladíckeho splašenia a marginálneho úspechu v práci, došlo k neoblomnému presvedčeniu. Už je ten pravý čas, treba sa odmeniť za vynaloženú drinu a neprepásť šancu čakaním na odrastenie drobcov, aby som si to rokmi náhodou nerozmyslel, tak záver znel - bike na jar bude, nech sa deje čo chce! Mimochodom aktuálna situácia v rodinke (mimo rodičov) je veľmi moto pozitívna, ženuška vždy podporovala moje hobby, má strach, ale chápe, že aj piatemu členovi sa treba patrične venovať. Sama tvrdí, že deti by mali mať aspoň jedného rodiča, preto jazdievam sám, ale minule ma uprosila na 3 km okolo komína a zosadala opojená nadšením, bojí sa to zopakovať, lebo má pocit, žeby už zosadnúť vôbec nechcela - tak to som teda nečakal.

Prototyp motochápajúcej ženušky na piatom členovi našej rodinky

Celé tie roky ma to ťahalo samozrejme k „jogurtom“ zo známeho japonského štvorlístka. Fascinovala ma vždy viac akcelerácia ako maximálna rýchlosť, ktorú mi v akceptovateľnej cenovej hladine nedokázalo dať auto. Pojazdil som v lete s autami mnohé alpské cesty a vedel som, že sa tam isto raz na moto vyberiem, preto preferencie výberu často končili na Fazeroch či Hornetoch rôznych kubatúr. Na túto otázku človek v diskusiách nenájde odpoveď a musí si ju nájsť v sebe. Vždy je jednoduchšie ísť postupne, ale keď to v mozgových hemisférach nie je usporiadané a hviezdy nie sú naklonené, tak sa na patológiu dá dopraviť aj z bicykla. Ako som asi pred 2 rokmi zaregistroval ignorantský výtvor BMW K 1200 R, rozhodovací proces napriek vžitým štandardom bol rázom u konca a bola to už len otázka ohľadom maximálne farby, roku či výbavy, aj keď aj v tom som mal vlastne postupne dosť jasno.

Off road len v prípade nutnosti, a hlavne opatrne...

Dôvody prečo práve toto čudo ani všetky neviem, ale:

• ad 1.) Srdce, dizajn, originalita... keď ju miluješ - nemáš čo riešiť (odpustíš všetko... životná skúsenosť).
• ad 2. ) Kardan nie je nevyhnutnosť, aj keď je prínosom pre každého ako ja, kto nemá mazanie reťaze ako hobby.
• ad 3.) Integrálne brzdy, ABS, nepotrebujem ho každý deň, ale ten pocit, keby náhodou ma pred niečím neuváženým zachráni, som vyžadoval. Na aute ma asistencie jazdy zvyknú otravovať a vypnúť ich je neraz žiadúce, no šmyk na moto a aute je pre mňa diametrálny rozdiel.
• ad 4.) Predná vidlica (duolever) je veľmi zaujímavá – nastavenie počas jazdy, nepotápa sa, nevibruje.
• ad 5.) Spokojnosť so značkou ohľadom auta asi tiež ovplyvnila mierne definitívny výber.

Najlepšie, keď cesta je cieľ...

Po jasnej voľbe nastal neľahší výber toho správneho kusu. Skončilo to tak náhodne asi bezbolestne a šťastne, vzhľadom na skúsenosti viacerých kupujúcich. Keďže ich je ako šafránu mal som ľahko prehľad. 2 kusy mi ušli, nestihol som ich obzrieť ale asi to tak malo byť, keďže som vo februári našiel od seriózneho pána v rokoch pre mňa kus "pečovaný" ako zo showroomu. Ročník 2006, najazdených 9000 km s kompletnou dokumentáciou aj kompletným servisom, bez škrabančeka. Sám sa čudujem ako to niektorí aj pri používaní dokážu udržať v danej kondícii, no ale úprimná vďaka, snáď sa u mňa nebude mať o moc horšie.

A keďže je dostatočne fotogenická, v rámci starostlivosti má už aj svoj fotobook, krásavica

Skúsenosti za cca. 2 mesiace jazdenia a 4000 km nemajú veľkú výpovednú hodnotu, ale ak to niekoho zaujíma, podelím sa aj o to málo. Porovnávať moc s čím tiež nebolo, ale nedávno som absolvoval skúšobné výjazdy na rôznych strojoch v Yamahe v Banskej Bystrici, čo trochu rozšírilo očné štrbiny. Berte môj pohľad na stroj ako subjektívnu záležitosť, podporenú iniciálnou eufóriou dlhodobo odkladanej kúpy. Na druhej strane nezatracujem iné značky ani iné typy motoriek, aj keď pre všetky nemám pochopenie, ale mať možnosti podľa predstavy, tak zaplním aj dvojgaráž.

Rôzne kolesá ma vždy lákali, ale vyskúšať stačí len tie vybrané

Prvý dojem býva dôležitý. Svalnatý design naháča je vydarený a podľa mňa dych vyrážajúci. Moja varianta má strieborno-čiernu kombináciu, ktorá mi pripadala vyváženejšia, ako varianta so strieborným blokom motora. Tak ako design vzbudzuje subjektívne diametrálne pocity, málo koho necháva chladným a buď sa vám z neho dvíha žalúdok, alebo sa vám z jeho kozmického vzhľadu a mohutných rozmerov zježia všetky chlpy na tele, ako mne. Skutočne mi nepripomína výzorom nič z toho čo som z motocyklového sveta poznal a napriek silnej konkurencii BMW si aj tu našlo originálny priestor pre revolučné inovácie.

inovácie je najlepšie ponechať naked...