BMW R 1150 GS Adventure po 80.000km - závady a nedostatky

Bez pátosu sme zastavili v tieni autobusovej zastávky vo Vrábľoch, vzduch okolo sa vlnil teplom a ja som jej zvečnil tachometer. Trochu sa mi rozostril pohľad a mimovoľne som si spomenul na jar 2008 kedy ku mne prišla, ako sme boli prvý krát spolu za hranicami v Chorvátsku, ako ma nikdy nikde nenechala a aj vážnejšie zranená dokázala prejsť čo-to po vlastnej osi so mnou a s kuframi na chrbte. Čas pozrieť sa dozadu a urobiť bilanciu.

Človek ak má dlho jednu motorku tak si na ňu zvykne. Na dobré veci, ale aj na jej chyby. O dobrých vlastnostiach nemá zmysel písať - sú všeobecne známe a znova ich opakovať zaváňa samochválou. Dnes budú iba závady a chyby. Za tri roky som na nej musel meniť tri veci, žiarovku v zadnom svetle do toho nerátam. Pri 55,000km odišiel zadný tlmič, pri 69,000km dala zbohom lambda sonda a pri 72,000 som musel meniť tesniace krúžky zadného brzdového prasiatka. Nová lambda stojí v BMW nekresťanské peniaze preto som si obstaral cez eBay jazdenú cca. v polovici životnosti za 30€. Zadný tlmič (treba priznať, že s veľkým šťastím) som tiež kúpil cez eBay takmer nový za 50 € a tesniace krúžky do prasiatka museli prísť z BMW za 20€. Suma sumárum okrúhlych a celkom presných 100 € na 57,000km čo spolu randíme Európou. Servisné náklady na 1km 0,00175 eurocenta, alebo ak chcete 5 bývalých halierov slovenských. Málo? Veľa? Nech sa každý rozhodne sám ako mu to vychádza.

Čo by som jej vytkol? Mohla by byť ľahšia o 20-30kg, mohla by mať menej hlučný motor keď je jej horúco. Prevodovka si tiež žije svoj vlastný život a keď sa pri preraďovaní netrafíte do otáčok, alebo vám preradenie trvá dlhšie a vy nedáte medziplyn, tak s toho môže byť slušný rachot. Rachot taký, že by sa veru Soičiro v hrobe obracal keby počul. Ale mrcha vie byť až japonsky zamatovo tichá. Pri prudkých rozjazdoch občas počuť kardan čo tiež môže vadiť jemnému nezvyknutému japonskému ušku. Motor na svoj objem má len 85 koníkov čo nie je žiadne terno a navyše cítiť ich iba v prvej tretine otáčkomera. Druhá tretina je zľahka podpriemerná a v poslednej, kam sa chodíme spolu pozrieť iba výnimočne pri slávnostnom jarnom vyháňaní sadzí 100 oktánovým benzínom, tak tam skapal pes a je to trápenie.

Povaha „turbodízela“ najviac ťahá a páči sa jej „dole“. Komfort pri jazde má okrem vzpriameného posedu iba jedno svetlé miesto a tým je sedlo, ktoré je naozaj dotiahnuté do maxima a vaša zadnica si neužíva stredovek ani po 1000km za deň, tým ale komfort končí. Plexi je málo strmé a aj na iných motorkách dobre fungujúci deflektor od MRA tu plní svoju úlohu len polovične. O nejakej aerodynamike sa dá hovoriť iba veľmi ťažko. Stupačky sú na dlhšiu turistiku pomerne vysoko a ten kto dal na asfalte na Advíku stupačku je pán jazdec – mne sa to nepodarilo. Nahováram si, že preto že nemá hlásiče. Pri jazde v teréne sa zo stupačiek dá odstrániť guma - fajn, ale čo z toho keď ostanú len dva rady zubov, ktoré sú príliš blízko pri sebe. Ak to niekto myslí s terénom vážnejšie výmena za širšie zubaté stupačky je nevyhnutná. Prístup ku vzduchovému filtru výborný, ale k baterke chabý – treba dať dole nádrž. Na turistu nulový priestor pod sedlom, lebo to málo čo bolo vypĺňa fabrická kapsička s náradím. Olejový chladič je umiestnený fantasticky čo sa týka efektivity chladenia, ale žiaľ aj zbierania hmyzej hávede, ktorá z neho ide iba obtiažne von. Občas sa pritrafí aj krásny mŕtvy motýľ a vtedy by ste boli radi keby bol niekde za predným kolesom pred alternátorom. Pri čistení ju preklínam, je to čistý naháč a nie je kumšt pri nej stráviť aj pol dňa nadávajúc zo zúfalou zubnou kefkou – Kramoš by vedel rozprávať.

Za tých 57,000km som na nej nepostrehol žiadne zmeny, stále si žije svoj život a spokojne vydáva občasné nemecké pazvuky a čo je zvláštne papá trolinku menej oleja ako na začiatku. Ako zmenila ona mňa? Prvé tri desiatky tisíc spoločných kilometrov som ju používal okrem dovoleniek či vozenia sa „okolo komína“ aj na dennodenné dochádzanie do práce, či prepravu tovaru. Potom sa vo mne (nie v nej) niečo zmenilo a začalo mi byť ľúto s ňou jazdiť hluché kilometre po diaľnici. Dennodenné dochádzanie na nej do práce ma tiež prešlo a dnes ak ju mám naštartovať na pár minút, či kilometrov tak kašlem na to a idem radšej autom. Čím viac kilometrov má, tým viac chcem aby mali zmysel a neboli len bezduchým vyvážaním sa. Zrejme to znamená, že máme spolu vzťah.