Sólokapr tour - Panónia, Chorvátsko 2011

Rozhodol som sa napísať tento článok, za prvé preto, že sa nudím a za druhé, pretože niekomu možno voľačo predsa len dá, alebo sa aspoň zabaví, lebo ako to už u nás býva v lete zvykom, zase prší...

S letom sa blížila chuť niekam vypadnúť, a tiež ma trochu unavovali opakované výjazdy po cestách slovenských, proti ktorým nič nemám – naopak, myslím si, že doma je doma a nakoniec aj najkrajšie a vždy je čo objavovať ale cesta je cesta, a ísť za hranice znamená aj za hranice všedných dní.

Neviem sa pripraviť na cestu po vzore článkov na motoride – rok dopredu si plánovať cestu proste nie je môj štýl, pretože sa veci zvyčajne vyvinú úplne inak. Pár dní pred termínom som tiež skúsil osloviť potenciálnych parťákov, možno som však nezvolil správny čas a formu, alebo som len nemal šťastie, ktovie. Jednoducho nešiel nikto a tí čo išli, išli skôr – bolo mi vlastne jedno kam a sám – myslím si radšej sám ako s nejakou blbou partiou machrov, niekto sa možno na ceste nájde, ktovie. Na cestu som sa vybavil aj požičanou auto navigáciou – v ktorej som toho ale veľa nevidel, a mapou Európy ešte od fotríka, teda z r. 1977.

Tu mi napadá jedna fajn skúsenosť, ak čokoľvek potrebujete pred cestou, ako napríklad ja – napájanie na autozapalovač 12V, skúste najprv navštíviť LIDL a až potom nejaký motorkársky šop, kde je každá maličkosť príšerne predražená.

Keďže more je more, a to najbližšie je v Chorvátsku, predpokladaný cieľ bol v úvodzovkách vytýčený, a cestou ma čakal ešte nostalgický Balatón, kde som sa ako decko topil, ale možno sa mi to iba snívalo – voda bola však nakoniec rovnako zelená a plná rias ako v predstavách. Nejdem tu opisovať spôsob jazdy a krásy prírody (jazdím krátko a prírodu milujem iba platonicky), ktoré si nakoniec môže každý niekde vygúgliť, skôr iba o pár praktických postrehov, ktoré by sa občas mohli niekomu niekedy zísť.

Za prvé si myslím, že na navigácii je jedna perfektná vec - zadať si trasu najkratšej cesty, čo je pre auto asi úplná blbosť, ale na moto to funguje, lebo pokiaľ nemáte žiadny najnovší apgrejd máp, tak vám môže spôsobiť zopár príjemných prekvapení a hodiť vás napríklad na poľňačky a pod. A to je super vec, hlavne keď máte radi enduro.

Ďalší praktický postreh je, že pokiaľ idete cez Maďarsko, hovorí sa tam úplne inou ťažkou rečou, a musíte byť pripravení, že vám ľudia tiež nebudú rozumieť – druhým medzinárodným jazykom okolo Balatonu je nemčina, pretože Balaton odchoval veľa trampov z bývalej NDR, a tí sa tam s radosťou stále vracajú – teda s nemčinou nie problém sa dohovoriť, po anglicky už menej.

Rovnako je Balaton rajom pre chudobnejších Holanďanov, hoci sa mi zdá je tam rovnako draho ako na pobreží Jadranu, asi by ich obstarožné WW a obytné prívesy namáhavejšiu cestu k moru nezvládli... inak si neviem predstaviť načo tam chodia, pretože je tam rovnaká rovina ako u nich doma – v Holandsku.

To mi pripomína ďalší jeden postreh pre milovníkov zákrut, že ak sa rozhodnú prechádzať Panóniou, jedna zaujímavá cesta vedie od severu smerom na Vešprém, čo by vo chvíľach rozjarenosti a opojenia mohlo pripomenúť cestu v okolí zhruba Veľkého Krtíša.

Títo Holanďania sa radi smejú a tiež hovoria prevažne Nemecky, inak výhodou ich pobytu vo vašom okolí je možnosť zohnať cigaretové papieriky pomerne ľahko, keď vaše zmoknú.

Dážď – to je jedno z najčastejše sa opakujúcich slov počas môjho výletu, a preto jeden praktický postreh – pretože s prírodou nejako nevybabrete, pamätajte, že sólo jazda je super len za pekného počasia, pretože ak ste milovníkom jazdy, tak vás nič neobmedzuje a nie ste úplne sami, lebo ste so svojou motorkou. Ale ak prší, a ste sami, čaká vás jedna vec, ktorá sa volá nuda. Pretože pred dažďom sa schováte iba v stane, alebo v krčme – a v krčme aby ste sa mohli s niekým zabaviť, musíte ovládať alebo maďarčinu, alebo si písať blbé zápisky ako ja.

S krčmou mi napadá hneď jeden z najdôležitejších postrehov – cena piva sa pohybuje v okolí Balatonu v rozmedzí od 400 forintov aj v zapadnutom kempe v akom som sa ja nachádzal, a to pivo chutí ako v staničnom bufete niekde v Galante. Teda ak ste milovníkmi penivého moku, odporúčam cestovať po krajinách bratských – Moravy a Čiech, alebo si kupovať plechovkové pivo Kozel v obchode – 180 forintov 0,5 l.

Smäd sa dá však vyriešiť aj vínom a to je tu pomerne lacné, 0,5L biely strik vás vyje na jedno euro. Inak ak ste v Panónii, neobjednávajte si pizzu – hoci je to univerzálne jedlo, ktorým sa nedá nič pokaziť – ako vyprážaný syr v Čechách – nevedia ju pripraviť a stojí 1200 fotintov – tá Tesco šunkovo - šampiňónová by bola lepšia z hociakej mikrovlnky keď ste proste na historickom území Pribinovho kniežatstva v okolí Blatnohradu, treba si objednať predsa guláš. Ďalšia možnosť ako sa tam prestravovať je kukurica, ktorá je všade okolo, ale to by ste museli zo sebou nosiť nejaký hrniec na varenie.

Z praktického hľadiska ešte pripomínam, že čím ste bližšie k Pešti, tým je kemp drahší, kľudne vás zabijú cenou 25eur za 1noc/motka a vy. Smerom na západ – Kezsthely ide cena rovnou úmerou dolu – kempy sú jednoduchšie, kľudnejšie, tichšie Najlacnejší kemp je v dedine Balatongyorok – 6 eur za noc. Jednu noc som spal na divoko v nejakej dedine – pretože sú všetky obce v okolí Balatonu domácimi prakticky vyľudnené – všetko prenajímajú turistom z DDR, nikto sa do vás nestará.

Teda v okolí Balatonu je pomerne draho – ak neviete kde čo hľadať, pretože k cene si ešte musíte prirátať repelent, ktorý budete určite potrebovať. Osobne si myslím, že severná strana je ospalejšia, rýchlejšia, menej kultivovaná a preto aj zaujímavejšia – ostatne, budete tiež prechádzať okolo dvoch kopcov čo tam majú a teda vás čaká trochu zmeny na úkor kukurice.

Ďalšou praktickou vecou, na ktorú by som vás chcel upozorniť je, že: ak chcete na ceste niekoho stretnúť a prípadne sa pridať k nejakej partii, musíte jazdiť rýchlejšie, alebo pomalšie ako ostatní. Jednoducho motorky som stretal vždy iba oproti, čo znamenalo, že asi išli druhým smerom a nevidel som ani na značky. A stojte na odpočívadlách vo Vašom smere jazdy je to praktické a aj bezpečné v zákrutách (v Maďarsku táto informácia nemá praktický význam).

Pri tomto mi napadá, že by sa mohol vymyslieť nejaký medzinárodný signál, alebo vlajka dohodnutej farby, ktorou by sa motorkári navzájom upozorňovali, že sa hľadajú – ako tamagoči, alebo niečo podobné..hehe. Keď Vás už Balaton začne nudiť (cca. 2 dni) a prestane pršať, môžete cestovať ďalej k moru najkratšie prakticky dvomi smermi. Ten bežný je smer Naďkaniža a prechod Letenje teda diaľnicou, ktorej sa bežne snažíme vyhnúť alebo cestou pre mňa neznámou, smer Marcali (znie to tak Italsky, čéče) a prechod Baršč.

Hneď ako nasadnete na motku a prejdete prvou križovatkou od Balatonu, zistíte, že to jazero, ktoré Vás po 2 dňoch začalo nudiť, je asi to najkrajšie čo ste mohli prejazdom Panóniou vidieť, pretože idete prakticky stále rovno, a ošumelé dediny počerných obyvateľov sa striedajú s kukuricou.

Toto sa však hneď zmení prechodom štátnou hranicou Chorvátskou, a pravdepodobne sa usmejete, pretože sa cítite hneď ako doma (pokiaľ nie ste z Komárna), krajina sa razom zmení a začína byť veselo, a cesty ako niekde na Poľane v okolí Detvy, zastal tu čas a je tu niečo ako na Motoride zasvetenci píšu, že: Offroad, sliepky, traktory, kravy a iné tvory. Najkratšia cesta je najdlhšia ako vraví Budha a vedie cez Bosnu, kde sa vás colníci pýtajú, čo tu chcete robiť? Neviem a teším sa, že neprší o chvíľu však začne bejby.

V Bosne sa pripravte na štrk v zákrutách a sem tam nejakú kravu, teda radšej opatrne – inak je to paráda - je tam lacno, takisto benzín – ale zvolte radšej nejakú značkovú, prípadne lepšie natretú pumpu. Mne neskôr nechcela motorka naštartovať a 20km som prešiel na sytič, čím som asi vyrovnal počiatočný zisk 14litrov za 17 euro.

Tak mi teda napadá, že aj keď nie ste okultisti, alebo inak poverčiví, radšej cestou nerozmýšlajte, žeby ste niekedy motorku vymenili. Ja mám pocit, že tá moja má aj uši, hehe. Šiel som smerom na Bihac, čo je cesta veľmi fajn povedľa peknej riečky Una, samé zákruty. Motorku som nestretol ani jednu a to rátam aj skútre, zato raz som predbiehal malý traktor s vlečkou a poviem Vám páni, že tá 16r dievčina v teplákoch na korbe mi pohľadom vyrazila dych a to nekukám Šeherezádu, teda odporúčam aj keď nie ste milovníkom prírody.

Z praktického hľadiska by som chcel ponúknuť jednu dobrú radu, že na záchod choďte vždy keď sa dá, nie je veľmi príjemné, keď vás v náklone tlačí hovno už v predposlednej zákrute. Ak Vás už nebaví Bosna (žiadnu partiu som nestretol a pršalo), Chorvátsko je stále blízko – odporúčam Plitvické jazerá, ak máte čas – ak nie, stále si môžete pozrieť doma všetky diely Winettoua - vstupné je 110 kuna. Sú tam blízko 2 kempy, kde sa ceny zase šplhajú na 20eur. Ak ste práve na ÚP a máte otvrené oči, radi pokoj a kľud nie je problém nájsť pľac pre Váš stan aj niekde v záhrade upravenej na minikemp so sprchou a hajzlom – 8eur.

Na ceste č. 1 smer Zadar a Split už natrafíte na kopec motoriek všakovakých typov a druhov, ktoré si upaľujú aj v noci a vôbec nie opatrne. Je ich tam toľko, že sa prestávajú zdraviť. Ako som si všimol, najmenej zdravia ľudia na BMW-kach, čo môže znamenať, že si ich kupujú snoby, alebo len náhodu. Neviem, raz si kúpim, uvidím a možno neodzdravím.

Stále pršalo, a preto som veľmi rád, že na cestu som si zobral tiež plachtu na motorku. Dá sa použiť aj keď Vám premoká stan z Tesca za 399 voľakedajších paňazí.

Oplatí sa mať so sebou aj ten detský krém na zápaly pre batoľatá, je to dobré keď jazdíte takmer každý deň a vajcia vám nestíhajú vyschnúť.

Tiež odporúčam nosiť so sebou olej – treba si uvedomiť, že ste v kopcoch a jazdíte viac ako doma, že motorka sa nerobí na spotrebu, ale pre radosť z pohybu, a že teda každá niečo spapá – aj moja má v papieroch, že spotreba 1 liter na 1000km je úplne normálna vec – podľa štýlu jazdy a keď už olej tak aj lievik, ja som si spravil z plastovej flaše, ale najprv som okydal pol motora.

Mám pocit, že v Chorvátsku sa dá jazdiť všade - je to hornatá krajina plná zákrut s relatívne kvalitnými cestami – až na vyfrézovaný asfalt, keď to najmenej čakáte, preto pozor! Mne sa najviac páčila cesta pozdĺž mora – most Maslenica a hore na Rijeku, hlava sa Vám bude točiť aj na druhý deň.

Bacha však na jazdu za mokra, neviem či je to soľou, či asfaltom, ale v jednej zákrute by som zadkom strihal desinu drôt, keď ma zničohonič šmyklo..

Celkovo som však s pneumatikami MITAS E 07 veľmi spokojný, predtým som mal Metzeler Tourance a nezdali sa mi lepšie, skôr naopak.

Často v článkoch čítam hodnotenie šoférov, a že kde sú akí skvelí a ohľaduplní, že ako sa Vám niekde uhýbajú, aj v protismere atď. Neviem čo k tomu povedať. Som rovnocenným účastníkom premávky ako ostatní, jazdím sám za seba, predbieham, keď môžem a nespolieham sa na nikoho, že sa mi uhne a pod. blbosti pre mňa je vždy a všade každé auto potenciálny vrah.

Chorváti ryžujú kde a ako sa dá, a pokiaľ ste blbí, tak vás ošklbú ale to asi všade a asi si to aj zaslúžite. Na ostrove PAG pýtali 30eur za noc, inak všade bola štandartná cena 15 eur a pokiaľ sa viete baviť a usmiať dostanete aj cenu 10eur, veď si tiež len Slovan. Rovnako pivo z plastiku 1,5L vás vyjde v normálnom markete na 2 eurá, to isté už v nejakom kráme pri kempe na 3 eur.

Platiť môžete už takmer všade kartou, prípadne eurom, ktoré vám aj v krčme vymenia bez poplatku. Ku krajine a miestam, ktoré sa oplatí vidieť nejdem nič písať, každý sme iný, každému po niečom inom duša piští. Ak ste diskomaniak, choďte do Novalije, Vodíc atď. ja som odtiaľ zdrhol. Veď ste na motorke a máte čas, to svoje si nájdete.

Bola to moja prvá cesta mimo republiky, ak nerátam Moravu a preto musím prejaviť poďakovanie hlavne motorke – stará už herka YAMAHA XTZ 660, ktorá ťahala ako besná, a nikde ma nenechala, stále vládala, ja už menej. Keď mi začala tŕpnuť pravá ruka a nechcelo to prejsť, vedel som, že je čas ísť domov.

Najväčšia nevýhoda (ale tiež výhoda), tohto stroja je, že nakoľko sa jedná o jednobuch, prídete po 2 tisíc km domov vyklepaný ako rezeň a šťastný ako blcha.

O 2 dni by ste ale išli zase :)