Alpské sedlá 2011 2/2

4.deň

Malga Ciapela /kemp/ - Colle Santa Lucia - Passo di Giau - Poco - Passo di Falzarego - Passo di Valpalora - Passo di Falzarego - Cortina d'Ampezzo - Passo Tre Croci - Lago di Misurina - Tre Cime /horné parkovisko/ - Toblach - Lago di Misurina - Auronzo - Vigo di Cadore - Laggio - Sella Ciampigotto - Sella di Razo - Lago di Sauris - Passo del Pura - Ampezzo - Tolmezzo - Amaro - Chiusaforte - Passo di Nevea - Slovinsko - Passo di Predil - Bovec /kemp/ 336 km

Zobúdzam sa do krásneho rána. Všetko je ale neskutočne vlhké. Zrejme od umiestnenia kempu v doline pri potoku kde sa vlhkosť viac zdržuje. Po klasických úkonoch ako varenie balenie a nahadzovanie všetkého na motorku si beriem z recepcie nabité baterky a prášim smer Passo di Giau. Ráno v dedinkách je prekrásne, domy v ranných lúčoch ožívajú, ľudia chodia z pekárničiek s čerstvým pečivom. Cestou do Passo di Giau sa už odkrývajú krásne dolomitické skalné skupiny... Za sedlom v dedinke Poco to stáčam doľava na Passo di Falzarego. Zastavujem na parkovisku aby som sa kochal krásou hôr. V sedle je poriadne rušno. Pomaly ani nie je kde zaparkovať. Vychádzam teda ešte kúsok vyššie na Passo di Valpalora kde filmársky team motoristickej relácie natáča test dvoch superšportových áut: Lamgorghini a Ferari. Po vrcholovej rovinke sa preháňajú tam a späť. Čierne a žlté monštrá. Veľmi ma to ale neberie lebo Valparola je asi najfotogenickejším miestom môjho výletu.

Je predĺžené a ponúka okrem krásneho pohľadu na Marmoladu aj iné skalné skupiny a pekné pleso. Zostávam tu viac ako hodinu.

Otáčam sa späť na Flazarego a idem do Cortiny. Je to prekrásne mesto s fantastickou kulisou okolitých hôr. Zelené lúky sa striedajú s mohutnými skalnými stenami. Pod tým si stoja pekné alpské domčeky so zvonicami kostolov... Stúpam hore na Passo Tre Croci. Cesta nie je taká kľukatá ako pri iných sedlách. Pred Lago di Misurina parkujem a robím pár fotiek s Tre Cime v pozadí. Veľmi pekné miesto. Kravičky, voda a kopce. Platím mýto 10 Eur a stúpam na cestu k parkovisku pri Tre Cime. Cesta je s peknými výhľadmi a horné parkovisku s množstvom áut turistov ponúka spektakulárny panoramatický pohľad na okolie. Jeden z najkrajších na výlete.

Samotné Tre Cime ale z tejto strany nie sú vidieť ako tri kopce. Je to južná strana a českí turisti čo prišli k autu mi hovoria že musím ísť smerom k Toblachu kde sú vidieť tak ako na všetkých pohľadniciach. Rozhodnem sa uvariť si kávu a najesť sa s takou panorámou vo výhľade. Spýtam sa motorkárov - rakušákov ako má byť zajtra. Jeden z nich je srb žijúci v Tirolsku. Volá sa Andželko /ako anjel/. Všetci sú jehovisti - motorkári. Dáme sa do reči a keď taktne zmením tému z metafyziky späť na zem perfektne sa porozprávame.

Chcem si ešte nafotiť Tre Cime tak idem smerom k Toblachu aby som našiel vyhliadkový bod ale míňam ho. V Toblachu aspoň natakujem lacnejší benzín, keďže je to bližšie k Rakúsku a vraciam sa späť. Vyhliadka na Tre Cime nie je zďaleka tak bombastická ako opisoval čech.

Nevadí, okolo Misuriny pokračujem kľudnejšími cestami na Auronzo di Cadore a dávam zbohom prekrásnym Dolomitom. Popri peknej priehrade pri Auronze sa cez zastrčené dedinky Vigo di Cadore a Laggio /kde som zažil miestne folkórne slávnosti - niečo ako jarmok/ dostávam ako keby na lesnú asfaltovú cestu a jazdím prevažne lesom na Sella Campigotto a Sella di Razo kde sa občas ukážu kopce pripomínajúce mi naše Malú Fatru alebo Roháče.

Motorkárov ubudne a vo večernom svetle prichádzam k Lago di Sauris s impozantnou hrádzou.

Takú veľkú som ešte na vlastné oči nevidel. Rozhodujem sa čo ďalej, som už unavený ale dobrodružné srdce volí ďalšie sedlo Passo del Pura. Z hrádze sa ide tunelom cez ktorý by sa hádam nezmestili ani dvaja motorkári. Je dosť dlhý a ide popri jazere s občasnými dierami von, neosvetlený a vlhký, skrátka zážitok. Za sedlom už vidím zapadajúce slnko a v diaľke slovinské Julské Alpy.

Strmo dole mierim do Ampezza kde po širokej kvalitnej ceste míňam Tolmezzo s nádherným trojuholníkovým skalným kopcom nad ním. Natankujem a keďže naokolo nie je žiadny kemp, prášim ďalej aj keď unavený cez Amaro a Chiusaforte do doliny k Passo di Nevea. Tam to výrazne stmavne a svieži chladnejší vzduch namiesto pressa ma opäť preberie. V sedle ma slovinský lezci ubezpečia že najbližší kemp je až v Bovci v Slovinsku. Popri Lago di Predil idem skoro úplne potme. Našťastie ma slovinec na Fiat Barchetta ubezpečí že cesta až po Bovec je kvalitná, tak prechádzam cez Passo di Predil okolo vojenskej pevnosti do Slovinska. Okolo odbočky na sedlo pod Mangartom a minidedinky Strmec prichádzam okolo 21:00 do Bovca. Je sobota, v meste to žije. Po chvíli nachádzam kemp Polovnik. Cena 8,5 plus 50 centov za 3 minútovú teplú sprchu. Diskotéka z mesta a zvony na kostole v nedeľu ráno - asi by som si kemp druhýkrát nevybral. Vybavený je ale veľmi moderne, triedený odpad, uzamykateľné skrinky kde si môžete na noc dať nabíjať zariadenia do elektriky, kvalitná reštika, čašníčka Slovenka.

V každom kempe som stretol max. 2-3 motorky nie viac. Všetci motorkári asi spia po penziónoch. Mne ale tento spôsob vyhovuje lebo zastavím kde chcem podľa počasia a možností. Nepredpokladám že by mohli byť kempy tak plné že by som sa už s motorkou nezmestil. Pocit slobody a voľnosti aj čo sa týka spania je pre mňa skrátka k nezaplateniu.

5.deň

Bovec /kemp/ - Strmec - Sedlo pod Mangartom /parkovisko/ - Bovec - Soča - Sedlo Vršič - Kranjska Gora - Jesenice - Tržič - Loiblpass - Rakúsko - Klagenfurt - Graz - Eisenstadt - BA - Dolné Orešany 627 km

Ráno balím a bez raňajok švihám späť smer k sedlu Predel kde odbáčam na platenú /5 Eur/ strmú cestu /píšu že až 22% ale osobne sa mi to nezdalo tak strmé/ na sedlo pod Mangartom za ktorým práve vychádza slnko. Hore si nechám vysvetliť kde je Taliansko, kde Rakúsko a kde Slovinsko.

Je to charizmatické miesto a v rannom svetle.... Varím kávu, čaj, raňajkujem posledné zásoby chleba, slivkového lekváru z Chorvátska a medu. Vychutnávam si vysokohorské prostredie. Je tam ticho, občas príde turista na aute.

Zastavia sa poľovníci a chvália sa so zastreleným svišťom. Pýtam sa či je to u nich legálne a oni že hej. Vraj je ich tam mnoho. Zostup dolu si vychutnávam, biele Julské Alpy som mal vždy rád. Veľmi jedinečné sú krátke tunely práve v najstrmších úsekoch vracákov.

Pred Bovcom odbáčam do doliny rieky Soča, ktorej modrozelená farba, biele skaly v jej okolí v kontraste so zeleno bielymi horami vytvárajú veľmi malebné zákutia.

Do sedla Vršič /44 - 180 stupňových zákrut, myslí sa ale výstup aj zostup/ je cesta príjemná ale postupne stretám stále viac a viac motorkárov s hrmotajúcim zvukom. Hore v sedle je taký nátresk že len pozriem na okolité kopce ktoré som kedysi zlyžoval /Mala Mojstorvka/ a fičím dolu.

V zákrutách sa asfalt mení na dlažobnými kockami vyložené úseky, ktoré ale za dažďa musia byť veľmi šmykľavé. V Kranjskej Gore tankujem najlacnejší benzín výletu a dozvedám sa že pri Villachu je zraz harlejákov. Preto nejdem cez Wurzenpass ale stáčam to smer Jesenice a cez sedlo Loiblpass sa dostávam do Rakúska. Je to posledné sedlo s naozajstnými zákrutami. Na Rakúsku stranu je mimoriadne strmé. Rakúskym vidiekom sa dostávam do Klagenfurtu kde nastupujem na diaľnicu. Na viaduktoch robí bočný vietor cestu pomerne nepríjemnú. Za Grazom je to už lepšie. Veľmi sa otepľuje, Je cez 32 stupňov, zápchy, zopár havárii po ceste... Po odbočke na Eisenstadt sa cesta ukľudňuje a z hôr nezvyknutý na totálny hic v posledných večerných lúčoch prichádzam okolo 20:00 spokojný a zdravý domov.

Záver

Jazdil som pomaly, chcel som sa opájať výhľadmi. Väčšinou som dodržoval rýchlosti. Predbehol som jedinú motorku /Honda Transalp/ za Grazom na diaľnici v 130-ke. Inak všetci predbiehali mňa. Jazdil som 12-14 hodín denne. Jedol som len máličko ráno a potom som si spravidla uvaril v kempe večeru. Cez deň nebolo čas, chcel som využiť pekné počasie alebo svetlo. Skromný charakter výletu som si naordinoval kvôli väčšej dobrodružnosti. Všetko čo som potreboval k "prežitu" som mal so sebou. Prešiel som veľmi pekné sedlá. Niekedy aj v dramatickom počasí. Vo všeobecnosti bolo ale počasie výborné a obrazy hôr mi zostanú vyryté v spomienkach ešte veľmi dlho. Sen sa z motorkárskeho hľadiska splnil na 100%.

Sumár

• 2224km
• priemerna spotreba: 3,4 l / km
• minul som 76,56 litra benzínu
• 129,8 Eura na palivo
• priemer na 1 km 1,76 Sk / km
• termín 31.8.2011 - 4.9.2011

Video

Alpské sedlá 2011 - 5 min. verzia from Mario Dobsovic -www.fotovideo.sk on Vimeo.