Dvaja Oravci v Čiernej Hore

Túto cestu plánujem od jesene kedy som sa po 25 rokoch ako 45 ročný znovu stal motorkárom. Po zhodnotení všetkých faktorov a možností je dátum stanovený na 15.62011. V nedeľu pred štartom sme dohodnutý traja: Majkl (Pegaso 650), môj syn Ján (XT 660 Z) a ja (Fazer 600). Lenže asi si niekto neprial takúto zostavu lebo, v pondelok sa vysypal syn Ján a odrel nielen Tenerku ale aj seba a čo bolo najhoršie zlomil si kľúčnu kosť. Nasleduje ošetrenie našťastie nie hospitalizácia ale miesto dovolenky zostáva na maródke. Po emotívnom zhodnotení situácie s bývalou frajerkou, teraz manželkou padlo rozhodnutie! 16.6.2011 odchod vo dvojici a "just".

Deň 1. - 16.6.2011: Presun Slovenskom

Žaškov - RK - BB - Hronský Beňadik - Podhájska - Hurbanovo - Komárno - Iža - 265km

Balím, nakladám a vykladám to čo možno budem alebo nebudem potrebovať, posledné úpravy, rozlúčka s manželkou a synom ktorému je veľmi ľúto. Štart 15:30 v RK stretko s Majklom, ktorý zaistil prví nocľah u Papiho. Majkl čumel kadiaľ ho vediem mimo miest do Komárna. Večer nasleduje zoznámenie a spoznanie až dvoch krčiem v dedine Iža.

Deň 2. - 17.6.2011: Prelet HU + presun HR a BiH

Komárno - Stoličný Belehrad(Szekešfehervár) - Moháč - HR - Osijek - Vinkovci - Županja - BiH - Tuzla - Vlasenica - Goražde - Foča - MNE - Ščepan Polje - 690km

Zo včerajšej, nočnej porady so znalcom ciest v HU Papim, vynechávame diaľnicu a valíme krížom cez Hungáriu na Moháč. Premávka celkom riedka len na obchvate Stoličného Belehradu je hustejšie. Ideme podľa papiera na mojom tankvaku lebo z ciest na dovolenky autom do HR viem, že v HU je veľmi dobré značenie. Majkyho GPS rušíme ešte v Komárne. Aj tak tam nemá mapu HR ani BiH lebo nás posiela do Podgorice cez Beograd v Srbsku. Do polovice Maďárie ma bolí kotrba od baraczky s pivom ale okolo 11:00 prekračujeme hranicu do HR v Moháči. Obedujeme na pumpe pri Vinkovci z domácich zásob. Niečo po 13tej bez najmenších problémov ideme cez hranicu HR/BiH. Colníci chcú vidieť len zelenú kartu a stačí im môj starý občiansky zalepený vo fólii. Majklovi sa na kapotáži Aprilky objavujú fľaky od chladiacej kvapaliny, ale keďže sa moto nehreje viac ako by mala a voda z nádržky veľmi neubúda pokračujeme ďalej. Vraj mu pri balení v garáži spadla!

V BiH sa musíme rýchlo preorientovať na horšie cesty, hustejšiu premávku a plechovky ktoré nepoužívajú smerovky. Ale zas po nudných Panónskych a Slavónskych rovinách začínajú kopce a zákruty. Chceme sa vyhnúť Sarajevu tak asi 50km za Tuzlou odbočujeme na Vlasenicu a Goražde. Tu už je to ono. Cesta sa krúti popri rieke potom stúpa na Sokolac a znovu dole popri rieke až do Foče, kde je odbočka do MNE. Tankujem doplna, za 1,15 € liter, najlacnejší počas cesty a nasleduje bonbónik dňa.

20 km popri rieke Drina po ceste spájajúcej hlavné mestá dvoch štátov, na mape hrubá červená. Je tu všetko: asfalt, šotolina, kravy, ovce, kozy, psy pri aj na ceste, bez zvodidiel a úzka na jeden autobus. Moto bez problémov ale v protismere stretávame aj TIR s prívesom, no bomba! Pred 19:00 sme v MNE. Čiernohorci preveria papiere aj technický cez počítač asi 10min. Hneď za colnicou rafťácky kemp, cieľ dnešného dňa. Noc v chatke s raňajkami 10€. Kašlem na vifonky ani ich nevybaľujem. Večera dva pstruhy + hranolky + šalát 7€, pivo 1,5€ slivovica vlastná. Obsluha požičiava "noutbúk", posielame správy domov, turecká hygiena, tekutý dynyl a spať. Majkl ešte za vidna odstraňuje závadu, vypadnutá hadička na prepade chladiacej kvapaliny. Ďalej bez najmenších problémov obe moto.

Deň 3. - 18.6.2011: Hory a kaňony

Ščepan Polje - Kaňon Piva - Trsa - Žabljak - Kaňon Tara - Mojkovac - Žabljak -276km

Ráno gýčovo modrá, trochu chladno ale sme v horách nad sútokom riek Piva a Tara ďalej tečúcich ako Drina. Raňajky veľmi dobré, pršut, syr, maslo domače. O 9:00 štartujeme za tým prečo sme sem prišli, kaňon rieky Piva a NP Durmitor. Kto tu bol vie, kto nie má prečo ísť. 90 km do mestečka Žabljak cez Trsu a Sedlo v 1907mnm. ideme 3,5hod. Čo zákruta alebo serpentína to nová scenéria, obrázkov vo foťáku dosť tak fotím. Na nete je veľa videí, foto ale treba si to zažiť na vlastnej moto. Po asi desiatom tuneli kontrolujem či vôbec svietim lebo v tých dierach nič nevidím, no závada je na nose pod prilbou (neodporúčam tmavé okuliare). Cesty všetko asfalt aj v Durmitore, Fazer v poriadku. Majkla na pegase ťahá aj na šotolinky ale sme v NP takže moc neblbne. Bacha na ovce a kravy pri ceste sú nevyspytateľné! O 13tej zaisťujeme nocľah za 10€ + frištik a objednávame večeru v novom penzióne u dvoch Srbov. Po ľahkom obede z vlastných zásob chceme ísť spáliť nejaký benzín. Ideme na ľahko smer Šavnik. Lenže tunel na novej ceste je otvorený iba do 8:00 a cez deň v ňom pracujú. Otáčame a podľa mapy smer kaňon Tara. Moraču si necháme na budúce. Najprv 30 km po most na Tare, potom 46 kaňonom do Mojkovacu, pri moste stretáme partiu motorkárov od Levíc idúcich cez Srbsko, MNE do AL. Smer Mojkovac jazda, späť fotopauzy, skrátka nádhera. Pred Žabljakom v lese na jednom z mála rovných úsekov spoza stromu kuk! Polícia s fotopuškou, 82km/h na 60tke. Vykrúcam sa ako viem, orgán ma straší ale nakoniec papiere vracia s napomenutím "Nonono". Chcel asi 60€ zaplatiť na pošte a s bločkom nazad k žandárom po papiere. V najbližšom markete kupujem 2L dobrého vína k večeri. S majiteľom a čašníkom v penzióne, obaja Srbi dlho po "slovansky", ja slovák, Majkl pôvodom moravák, kecáme o všetkom možnom. Pred večerom volám motorkára z Budvy s ktorým sme sa skontaktovali cez Motoride. Jeho mama je zo Slovenska a zaistí nám ubytko pri mori.

Deň 4. - 19.6.2011: Smer more + Lovčen

Žabliak - Šavnik - Nikšič - Kotor - Budva - Lovčen - Budva - Bečiči - 298km

Vstávame skôr aby sme stihli tunel. Obloha bez mraku, slnko stúpa sme v 1350 mnm. zrána chladno. V tuneli sa už robí ale premávku ešte púšťajú. Nasledujú kiláky novej cesty po Šavnik potom zákruty do Nikšiča a zas nová cesta do Risan. Veľmi dobré pojazdenie ale v jednej dedine opäť 50 m pred koncom obce spoza autobusovej zastávky "kuk". Orgán s foto a ja ako vedúci kolóny 70 km/h. Našťastie oproti nejaký motorkár s revúcim laďákom a ľadvinkou bez helmy, nuž sa venujú jemu a nám len "nonono". V Budve kontaktujeme Borisa, berieme ponúkané ubytko na 4 noci (10€/noc) a bežíme do mora. Dobre osviežený si robíme ľahší obed. O 14tej s Borisom na čele smer Lovčen z 0 m.n.m. do 1600 m.n.m. V bývalom hlavnom meste Cetinje pozeráme historické centrum a trojrozmernú 12x12 metrovú mapu Čiernej Hory, ktorú si urobila C.K. rakúska armáda aby sa kedysi vedela orientovať v tom množstve kaňonov vrchov a hôr. Kúsok nad mestom vstup do NP Lovčen (2€) rampa hore a nasledujú zákruty až k mauzóleu. Vyliezame schody na vrchu fotíme. Späť na Kotor Majkl s Borisom hasia dolu spolu s nejakými GSami. Ja opatrnejšie takéto niečo idem prvý krát na moto, fotím "gýčové" obrázky Boky Kotorskej a už len 25 krát otočka o 180°, 2.3.4. 100m rovinka 3.2.3.4.3.2....... . Dolu sa mi krúti hlava ale ak tu niekedy ešte budem tak znovu ale smerom hore. Večer ešte kúpačka vo vlnách, piesok mám skoro aj za ráfikom. Čevapi a plieskavica v reštike pri pláži 7€ pivo 1,8€ porcie veľké. Na izbe tekuté domáce kvapky zajtra nás čaká dlhý deň.

Deň 5. - 20.6.2011: More + jazero + hory

Bečiči - Ulcinj - Veľká pláž - AL hranica - Bar -Virpazar - Skadarské jazero - Podgorica - Kohúti - Rieka Crnojeviča - Petrovac - Bečiči - 265km

Majkl ráno vyspáva ja idem plávať, Jadran je bez vĺn obloha bez mrakov a o 8:30 odchod smer Ulcinj. Najprv ale top foto MNE ostrov hotel Sveti Štefan za magistrály. Je celkom teplo v Ulcinji je chaotická hustá premávka, čo tu asi je keď je plná sezóna?! Sú tu aj mešity aj zahalené moslimky a 14 km dlhá piesková pláž. Na ktorej dávame pred obedom kúpeľ pod červenými vlajkami. Keďže máme len občianske Albánsko vynechávame, chceme ku Skadarskému jazeru ale odbočujeme o jednu dedinu skôr a pekná cesta nás vráti do mesta Bar pri mori. Tu nájdeme spojnicu cez hory do Virpazaru pri jazere ďalej po hlavnej do Podgorice a späť na Cetinje. Hľadáme a nachádzame odbočku pri ktorej sa odfotí asi každý Slovák ale samotná dedina Horný alebo Dolný Kokoti ceduľu nemá, v jazyku domorodcov sú to kohúti. Po zdokumentovaní odbočky schádzame cestou s peknými výhľadmi do Rieky Crnojevičov kde pri kamennom moste si doprajeme neskorší obed. Dosť im trvá kým "chytia" tie pstruhy. Nasleduje návrat na základňu po úzkej ceste ponad jazero do Virpazaru a odtiaľ hlavnou ku moru cez priesmyk. Veľmi dobré pojazdenie lebo väčšina dopravy ide tunelom do Petrovacu a široká, kľukatá cesta je skoro prázdna, v Bečiči sme až okolo 19:00.

Deň 6. - 21.6.2011: Pláže + jazero

Budva staré mesto - pláže - Virpazar - Skadarské jazero - Ulcinj - Bečiči - 250km

V pláne je oddychovejší deň, počasie gut hneď z rána 18°C Majkl ostáva na základni ešte večer sa nadopoval brufénom. Vraj ho bolí chrbát nejde sa ani kúpať. Ja si odskočím do Budvy pozrieť staré mesto a hradby (malý Dubrovník). Nechýba foto pri veľkom zvone. Celé doobedie sa túlam po pobreží smerom ku Tivatu. Sú to rôzne pláže aj malé dedinky a s fazerom sa dostanem skoro všade dokonca aj do kameňolomu. Poobede ideme opäť ku Skadar lake spolu s Borisom nájsť tú cestu čo sme včera minuli. Do Virpazaru cez sedlo po hlavnej a potom asi 60 km ponad jazero úzkou cestou plnou zákrut a pekných vyhliadok. V jednej z nich je vidieť aj more mesto Skadar v AL aj 2000 ovki na druhej strane jazera. Cestou ku pobrežiu do Ulcinju máme postupne všetci traja nejakú krízovou. Majkl najprv, Boris neskôr. Kolízie s nebezpečnými kravami okolo cesty. Ja v jednej zo zákrut šmyk ale ustojím to! Do Bečiči po magistrále už opatrne lebo ideme proti zapadajúcemu slnku. Večer ešte posedíme ugrilujeme ryby čo som ráno kúpil v Budve a ďalší pekný deň za nami, zajtra čistá oddychovka.

Deň 7.- 22.6.2011: Hradby + more

Bečiči - Kotor - Tivat - Bečiči - 94km

Spíme dlhšie do Kotoru prichádzame až okolo 10:30. Free motoparking pod hradbami, preobliecť do šortiek a sandálov. Je celkom hic. Nasleduje prehliadka a výstup na pevnosť Svätého Jána nad mestom. Dosť namáhavé je to asi 1300 schodov treba aj zaplatiť vlezné ale skvelé vyhliadky na záliv, hory okolo a mesto pod nohami. Túlame sa po úzkych uličkách z hradieb skontrolujeme moto na parkovisku, sú tam. Celkom dosť ľudí takže dvíhame kotvy a hľadáme kľudnú pláž na protiľahlom brehu cestou na Tivat. Tú aj nájdeme po pár km v dedine Prčanj. S pivom z marketu bahníme v mori asi dve hodiny, osušíme sa cestou po pobreží, skontrolujeme ako to prebieha na prievoze cez úžinu Verige, a frčíme na ďalšiu pláž Plavi Horizonti kde svačíme a plávme. Cestou nazad do Budvy ešte ukazujem Majklovi pláž Jaz kde som bol včera, je zaujímavá tým, že sa tu dá kúpať v sladkej aj slanej vode lebo tu tečie do mora nejaký potok. Pri pláži je aj pekný kemp. V Budve ešte dotankujme do plna aby sme sa ráno nezdržiavali. Na základni Majkl rieši cez telefón nejaký problém doma, nechcem vidieť ten účet. Ja si idem ešte poplávať dám si dobrého zubáča a víno, v apartmáne dopijeme zvyšok apatieky, balím väčšinu vecí a chrupec.

Deň 8. - 23.6.2011: Cesta domov

Budva - Dubrovnik - BiH - Trebinj - Mostar - Jajce - HR - Lipik - Daruvar - HU - Barcz - Balaton - Štúrovo - Žaškov - 1230km

Včera sme kvôli počasiu vo vnútrozemí zmenili plán ísť ešte jeden deň hore HR pobrežím a až v piatok rovno na GT do Tajova. Majkl potrebuje čím skôr "dom", aby nemusel už telefonovať a do Tajova prišiel oholený a vyfešákovaný. Nuž tak sme už o 6:30 na prievoze Lepetane kde nás dostihnú aj traja motorkári z Čiech. Tiež sa túlali pár dní po MNE a ťahajú domov, idú aj s ľadvinkami ale tie sú v safetycare. Zmieňujem sa o nich lebo aj oni nás spomenuli v cestopise FO3 Balkán tour motorkári.cz. Po vylodení to už odsýpa celkom svižne 10 až 15 km/h nad limit v obciach menej. O 8:00 foto z vyhliadky nad Dubrovníkom. V meste sme už obaja boli tak točíme na BiH smer Trebinj a potom po dobrej málo frekventovanej ceste zaujímavou krajinou až po Mostar. Tu pozrieme most nejaké suveníry a o 11tej ďalej na Banja Luka cesta samá zákruta len v okolí Jajce je hustá premávka, polícia a chodci po ceste lebo asi majú svätojánsku púť. Pri katolíckom kostole v údolí rieky Vrbas to rozvoniava ako na hodoch no len spomalíme a ťaháme ďalej. O 15:30 vchádzame do HR smer Lipik, Daruvar a už pred šiestou večer kupujeme vignetu na diaľnicu v HU. Barcz, Balaton zvoľna no po diaľnici to už frčí. Je asi najdlhší deň v roku, ja som chcel zapichnúť ešte v HR v tých českých mestečkách alebo pri Balatone. Ale je dobré počasie a Majkl chce furt "dom". Nechcem ho nechať obchádzať Pešť alebo sa v nej stratiť tak so zotmením schádzame z autostrády smer Zsámbék, Ostrihom. Smerom na sever vidno, že nad Tatrou sa blýska a 5 km pred hranicou vbiehame do búrky a na 1,5 hod trčíme na pumpe v Ostrihome a prvý krát počas cesty sme sa poriadne pohádali. Po opadnutí emócií a zmiernení búrky na dážď pred polnocou parkujeme pod ostreškom MU v Štúrove, za asistencie mestskej polície. Som dosť unavený a hľadám teplo, Majkl do putiky nechce a nocľah už ani nehľadáme. Po záverečnej trochu odpočatý pri úrade Majkla nenachádzam, nuž čo "jel dom". Na spánok to nevypadá prvý krát vyberám nepremok aj ho obliekam a o 2:00 vyrážam hľadať benzín. V Kameníne na pumpe dávam plnú + redbull a od zabávajúcej sa maďarsky hovoriacej mládeže na moju adresu rozumiem len kozmonaut. Jazda nocou je trápenie a o 3:00 parkujem na zástavke v Hronskom Beňadiku. S tankvakom pod hlavou poriadne unavený zaspím. Na svitaní vyrážam už bez dažďa na Donovaly tam je 11°C a doma som o 6:30 po 24,5 hod. Kolega Majkl si dobre poblúdil po južnom Slovensku a domov prišiel až na svitaní. To mi už ale povedal večer na GT v Tajove samozrejme oholený a vyfešákovaný.

Zhrnutie

Cestu do MNE sme zvolili preto, že sa všade dá dohovoriť po Slovansky (okrem HU). Je tam všetko: more, hory, jazerá, kaňony, ovce, kravy, psy, somáre aj "kohúti´" (k_ k_ ti). Je tam aj lacnejšie ako v HR, benzín od 1,15 v BiH cez 1,35 MNE po 1,5 v HU. Najazdené 3370km pri spotrebe 4,6/100 km. Náklady za 8 dní asi 380 €. Stan, spacák, karimatku, ešus a vifonky, som len previezol hore dolu. Zážitky veľmi, veľmi, mnoho foto taktiež. Takže cez zimu pošporujem na jar naplánujem a v lete Alpy + more.