Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 808 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Anketa:

Mal by sa podľa teba Dakar vrátiť do Afriky?

Spolu odpovedi: 3331
Áno, to sú terény kam patrí: 58% (1922)
Nie, južná amerika je super: 42% (1409)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (17 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (20)  [Verzia pre tlač] Tlač

Chmary v sedlách Álp

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 25.01.2013 Autor: Juraj65
Čitatelia: 6123 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Alpské cesty a priesmyky ma lákali ešte dávno pred tým ako som sa znovu dostal ku motorke a tak po vlaňajšom skúšobnom výlete do Čiernej Hory som sa spolu so synom Jánom odhodlal vyraziť na západ do výšok východných Álp.

1. Deň 14.6.2012

Žaškov - Žilina - Mierovo 250km

Keďže nemáme dopredu zaistené ubytovanie výlet začíname po 16:00 hod s 24 hodinovým odkladom nakoľko sa na Orave v pondelok ráno rozpršalo tak kvalitne, že prestalo až vo štvrtok popoludní. No už po 10km vbiehame v Zázrivskej doline do poslednej vlny zvlneného studeného frontu, ktorý sa tu vlnil celé 4 dni. 20 minút čušíme v autobusovej zastávke pred odbočkou do Bielej. Po zmene dažďa z veľmi hustého na redší vyrážame na prvý "passík" našej cesty 750 m. n. m. vysokú Rovnú horu v jedinom daždi celého výletu. V Terchovej už neprší v Belej je už cesta suchá a do Žiliny sledujeme ako sa slnko prediera cez čoraz belšie oblaky. Chmáry nechávame za chrtom zavesené na Rozsutci a po diaľnici sme za 2 hodiny v Mierove u švagrovho švagra kde prenocujeme.

2. Deň 15.6.2012

Mierovo - Eisenstadt - Semmering - Murau - Predlitz - Turracher Hohe - Nockalmstrasse - Gmund - Maltastrasse - Gmund - Lienz - Sillian 615km

Štartujeme už po 6:00 ale kým v Šamoríne nájdeme bankomat a vyberieme euráče cesta do hlavnej dediny sa upcháva. Ako sa v tom jazdí nám ukazuje domáci strelec na červenom SS. Po stredovej čiare sa ho držíme až pokiaľ sa synak na Tenere s kuframi takmer nezašprajcuje do dosť úzkej medzery. No to sme už pod Prístavným mostom takže hore na hájvej a hybaj smer Austria.

Počasie krásne čas nás netlačí. Za čiarou kúpime vignety a chvíľu rozmýšľam nad tým ako som sa sem 2 roky od jari 1984 do jari 1986 z vrchu nad Devínom pozeral. Za jasných nocí vysvietená Viedeň na západe či za jasných dní predhorie Álp na juhozápade alebo Neusiedlerské jazero okolo ktorého o chvíľu prefrčíme. Vždy keď prechádzam čiarou na Západ mám pred očami ako si rakúsky gazda keď skosil lúku pri Dunaji išiel doň omočiť nohy a ja som ho pozoroval z kopca, ale z poza plota, na druhej strane, vediac, že za tým plotom som ja a nie on! Dnes? Guten Tag. Bitte Autobahnvignette. Bitte PIN. Danke, Aufwiedersehen. Normálka, vtedy sci-fi. No dosť filozofie Alpy už čakajú.

Šup do sediel a od Eisenstadtu zvýšime rýchlostný priemer až po Judenburg po autobán a šnelštráse. Kopce sa dvíhajú, cesta sa kľukatí a pred obedom sme v Predlitz na odbočke na Turracher Hohe. Malý oddych a občerstvenie, motoriek je tu už trochu viac. Motorkári obedujú pred gasthofom a my vyrážame na náš prvý skutočne Alpský pass. Semmering nepočítam lebo sme išli tunelmi. Hneď od prvých zákrut je to paráda. Chvíľu kochačka, chvíľu sa zavesiť za domácich čo to majú najazdené a obrúsiť kraje našich pneumatík. 6 - 7 zákrut a zas turistika. Fotíme prvú výškovú trofej 1763 m. n. m.. Zatiaľ mám chuť to s niečím porovnávať a vychodí mi to na 3 Šturce za sebou len hore. Trochu dolu brehom, dosť strmým. 23% vzápätí ostro vpravo a zase nahor.

Rampa - 8€ za Nockalmstrasse. V stúpaní do prvého sedla stretávame oproti partiu veteránistov na historických traktoroch s Bavorskými zástavami. Ani ich nestíham odfotiť len tak si to frčia dolu tým kopcom. V sedle Schiestlscharte 2024 m. n. m. kaplnka, sochy, hory, výšková trofej. Ešte mám chuť porovnávať ale až za rampou vravím si. V druhom sedle dávame obed z vlastných zásob. Už neporovnávam len pozerám a kochám sa ako doktor. Len aby som sa niekde nevysypal. Čas stále dobrý aj počasie. Vyhliadková cesta je skutočne vyhliadková - dobrý asfalt, parádne zákruty. O 14:30 pod hradom v korutánskom Gmude sa rozhodujeme pre zachádzku do údolia Maltatal. Hore dolinou je viacero pekných vodopádov a na konci cesty je veľký betónový múr prečerpávacej elektrárne a hotel.

Nahor jazda nadol foto. Hore by sa patrilo ostať dlhšie za tých 9€ vstupného ale cesta je to pekná aj s vracačkou v tuneli, aj so SkyWalkom na 200 metrov vysokom múre. Po návrate do Gmund už len presun do Sillianu cez Spittal an der Drau a Lienz. Po dlhšom hľadaní nachádzame vhodné ubytovanie na 3 noci v dedine Heinfels pod stredovekým hradom 25€ s frištikom za apartmán aj s kuchyňou, obchod 500m. Gasthof 100m. Benzínka Shell 200m. Varím sáčkovicu z domácich zásob s domácou klobásou. Janko dohodne čas raňajok po zotmení padneme mŕtvy do pelechu!

3. Deň 16.6.2012

Sillian - Toblach - Misurina - passo Tre Crocci - Cortina -passo Falzarego - passo Pordoi - Arabba - passo Campolongo - passo Gardena - passo Sella - Canazei - passo Fedaia - passo Giau - Cortina - Sillian 300km

Vstávame ešte pred východom slnka a ideme ešte obzrieť okolie - hrad, riečku, drevený kolonádny (krytý) most z roku 1781. Pekne to tu majú, je sobota a v pláne sú veľké sedlá v Dolomitoch. Prvé aj keď malé passo Drava na hranici s Talianskom. Je tu síce kameň s nápisom ale rozvodie dvoch morí rozoznať o pár km ďalej len podľa štreky ktorá najprv očividne stúpa a v zapätí klesá smerom na Bruneck. V Toblachu uhýbame vľavo z hlavnej do doliny Valle di Landro nasleduje celodenný kolotoč zákrut, stúpaní, klesaní, serpentín a fotenia.

Výšup k Lago di Misurina ešte opatrne v tieni je ešte vlhko. Hore je ale krásne, 3 tisícovky Monte Cristallo, Sorapis, Tre Cime, lákajú horolezcov, a aj autobus s českými turistami. Výjazd pod Tre Cime vypúšťame možno inokedy s ľahkou šľapacou výbavou. Po chvíľke kochačky nasadáme a už to ide, krátka východná rampa, passo Tre Crocci, zošup do Cortiny dobrý, lepšie by bol opačným smerom no nie všetko môže byť. Nasleduje stúpanie na passo Falzarego asfalt so záplatami miestami hrbatý.

Premávka motoriek hustne. V zákrutách som chvíľu opatrný no po zapojení sa za partiu Nemcov si jazdu do prvého dnešného 2 tisícového sedla užívam. Hore foto, nálepky a šup na ďalšie 2 tisícové passo, do večera ich bolo ešte 6 a zopár pod 2000 metrov. Nasleduje blízke passo Valparola kde len nakukneme dole do doliny a otáčame spať na Falzarego, a klesáme na západ do Arabby. Čaká nás Sella Ronda. Pordoi pass od východu hore 33 tornánt jazda, späť 33 tornánt, kochačka. Z Arabby šup na na passo Campolongo 1875 m. n. m. a zošup do Corvary. Tu už je telpo takže rýchlo hore na passo Gardena kde obedujeme, premávka motoriek veľmi slušná. Nasleduje krátky zjazdík ku odbočke na passo Sella. Na vrchu hustá premávka.

Tu sme najďalej na západ celého nášho výletu. Masív Sella s vrcholom Piz Boé 3151 m. n. m. stále po ľavej ruke. Na zjazde do Canazei chvíľu naháňame cyklistu, chvíľu cyklista nás. V stúpaní na passo Fedáia sa chytáme domácich Talianov no len chvíľu, majú to namakané a dobiehame ich až na múre priehrady. Hore nádherná Marmoláda s ľadovcom sa zrkadlí v jazere a košíková lanovka premáva, no nás čaká posledné dnešné 2 tisícové passo. Strmé klesanie do Selva di Cadore vystriedajú perfektné zákruty v stúpaní do passo Giau. Neskoré sobotné popoludnie s luxusným počasím spôsobilo, že hore je ľudí a motoriek ako na slušnom motozraze. Foto s legendárnou moto, nálepky, nejaký suvenír, turistickú mapu oblasti pre kamoša a dlhé vnímanie okolitej nádhery.

Giau bol naj z dnešného dňa. Slniečko sa níži nuž sedlám, zamávame kráľovnej Dolomitov Marmolade a cez Cortinu, sedlo Cimabanche 1530 m. n. m. sme do hodiny a pol nazad v Silliane-Heinfels. Práve včas, začína sa kúsok od apartmánu ľudová slávnosť s dychovkou a pivom. Po večeri sa vmiesim medzi domorodcov a so slovami Bitte & Danke strávim zo 7 tretinkovích pív ktoré roznášajú krojované juhotiroláčky medzi počúvajúcimi samozrejme grátis. Večer končíme u domácich na terase sledujúc ohňové divadlo. Po okolitých vrchoch sa jeden za druhým rozsvecujú ohne a na jednej stráni horí obrovská orlica - znak Tirolska. Domáci sa vytešujú a mi pozeráme a pijeme pivo.

4. Deň 17.6.2012

Sillian - Sexten - Kreuzbergpass - passo S. Antonio - Auronzo di Cadore - sella di Razzo - Sauris- passo Pura - Ampezzo - Lumiei tiesňava - Sauris - sella di Rioda - Comeglians - Panoramica delle Vette - Plöckenpass - Sillian 295 km

Po včerajších vysokých a rušných passoch sú dnes v pláne nižšie a kľudnejšie sedlá a cesty v talianskom Friuli aby si Janko a jeho Tenere prišli na svoje. Domáci vyobliekaní v tirolských krojoch idú do kostola, my sedláme tátoše a 8:30 štartujeme. Zaželáme dvom maďarským motorkárom ktorí nocovali vo vedľajšej izbe šťastnú cestu a tankujem na blízkej Shellke. Platíme nováčikovskú daň 1,5€ ráno aj večer. Keď si potom skalkulujeme účty tak soudruzi z Austrie majú nedeľnú prirážku čo som ako nováčik v Alpách nevedel. Takže ak je možnosť netankovať v nedeľu, mohol som mať o 2L benzínu viac.

Ideme tým istým smerom čo včera no už v Innichen bočíme vľavo na Sexten a stúpame na Kreuzbergpass 1636 m.n.m.. Po pravej ruke sa ku nebu ježia veže Sextenských slnečných hodín - 6 trojtisícoviek v Dolomitoch a vľavo, oblejšie akoby učesanejšie Karnské Alpy. Opäť prekračujeme rozvodie morí a klesáme z rakúskeho Talianska do talianskej Itálie. Naša cesta s hrboľatým asfaltom a minimálnou premávkou pod priesmykom odbočuje vpravo na užšiu, stúpajúcu na passo Zovo 1476 m.n.m.. Krátke stúpanie z Horného Comélica strieda strmý zostup lesom do Auronzo di Cadore (864 m. n. m.) ku priehrade v údolí ktorú strážia benátske levy.

Točíme vľavo po hlavnej míňame odbočku do tunela aj starú cestu do tiesňavy rieky Piave. Na ďalšej križovatke ostro vľavo a nasleduje stúpanie na sella Ciampigoto 1790 m.n.m. v zapätí sella di Razzo 1760 m.n.m. a ešte sella di Rioda 1800 m.n.m. a klesanie do Sauris ku priehrade s modrou vodou ktorú vidno v údolí. V dedine Sauris a okolí je nejaký orientačný countrycross lebo vidíme zopár bahniakov na endurách s camelbagmi, rôzne sa motať po okolí. V dedine je aj štartovacia rampa Red Bull tak tam veľmi nezavadziame aby nás náhodou nezaregistrovali a neposlali na trať.

Cez múr priehrady do tunela s oknami a znova stúpame na passo di Pura 1425 m.n.m. na vrcholových lúkach nebehajú kravy ale ľudia s písankou a perom v ruke, i štartovým číslom na chrbte. Veľa áut, nefotíme ani vrcholovú trofej. Opäť strmé klesanie lesom do Ampezzo kde už je veľmi teplo. Pred ním unikáme do rokliny Lumiei znova ku priehrade a cez Sauris do sella di Rioda a odtiaľ už do údolia Pesarina so šikmou vežou v Prato Carnico. Je nedeľa popoludní a v Italii siesta - žiadna otvorená reštaurácia ani pizzeria až na jednu a v tej je nejaká birmovka alebo rodinná oslava kde v motohandrách moc nezapadneme.

Pred nami je vrchol dňa Panoramica delle Vette , prvý krát zapíname GPS aby nás navádzalo z údolia v 526 m.n.m. na moste v Comeglians cez Tualis nahor do 1987 m.n.m.. Uzučká cesta lesom s novým asfaltom po tabuľu o konaní vlaňajšieho Giro d'Italia. Ďalej po vrstevnici už po šotolinke je suchá lebo nepršalo 4 - 5 dní. V polovici na vyhliadkovom grúni robíme malý piknik a dlhú kochaciu prestávku. Výhľady do ďaleka aj do blízka sú neopísateľné všade vrchy, na juhu až do mora a na sever až do neviem. Fotím ako japonský turista. Na zostupových schodoch lesom opäť nový asfalt. Po vyrovnaní tlaku v zaľahnutých ušiach o 1000 metrov nižšie v lyžiarskom stredisku Ravascletto 958 m.n.m. nasleduje zostup do Sutria o ďalších 300 metrov nižšie.

S Itáiou sa lúčime pre dnešok po zdolaní ďalšieho schodiska na Plöckenpass 1374 m.n.m.. Vyprevádza nás ceckatá vlčica na Talianskej strane, víta nás vrtuľa veternej elektrárne v raichu. Po zjazde do údolia Lesachtal nám ostáva už len 50 veľmi výživných kilometrov po ceste 111 do Sillianu. Dobrý asfalt a minimálna premávka v nedeľu podvečer dáva skvelú bodku dnešnému jazdeniu a ako čerešničky mi prídu do ruky dva pekné hríby ktoré nachádzam kúsok od cesty pri poslednej prestávke v Kartlisch Sattel 1525 m.n.m.. Keďže v tejto krajine v nedeľu okrem benzínu a jedla v reštauráciách nekúpime vajcia ani maslo nuž deň zavŕšime viedenským rezňom v blízkom gasthofe pod hradom Heinfels.

5. Deň 18.6.2012

Sillian - Heiligenblut - GrossGlockner Hochalpenstrasse - Lienz - Defereggental - Staller Sattel - Anterselva - Dobbiaco - Sillian 310km.

Všetci tam už boli a všetci ďalší tam pôjdu, tak ideme aj mi. Ráno rezervujeme ďalšiu noc a v luxusnom počasí smerujeme od juhu na túto Mekku mototuristov. Čo k tomu napísať? Skvele organizovaný cirkus v majestátnej horskej krajine vstupné 22€. Na Franz Josef Hohe sme prvý. Veľký zvon perfektne nasvietený, ľadovec ufúľaný a roztápajúci sa. Foťák fotí o dušu spasenú a vypasené svište žobrú potravu. Kochačka pokračuje cestou spať na kruháč odtiaľ hore jazda prerušená pracujúcimi cestármi kúsok pred tunelom. Vo vrcholovej partii sa ešte topí sneh a vyteká na cestu.

Máme na to celý deň tak vychutnávame okolitú nádheru. Na Edelweissspitze ešte máme kde zaparkovať a možnosť sledovať majestátne trojtisícové končiare všade vôkol. Po dostatočnom nasatí vrcholovej scenérie a zdokumentovaní výškovej trofeje 2577 m.n.m. klesáme do doliny v ktorej na nás žmurká modré oko Zellského jazera. Vyššie som bol len raz na Lomnickom štíte aj to lanovkou. Pri severnej mýtnici otočka a bombová jazda až po vyhliadku pri kamennej veži. Hore je už premávka hustá a to je pondelok pred sezónou. Cirkus opúšťame okolo druhej poobede a v rozhorúčenom Lienz nás prepadá clivota, celkom ako Kubka s Maťkom na salaši. Hlavné ciele výletu sú za nami a čaká nás ústup domov. Na základňu sa vraciame okľukou cez hlboké údolie Defereggental a 2052 m.n.m. vysoký Staller Sattel okolo jazera a biatlonového areálu v Juhotirolskom údolí Anterselva.

6. Deň 19.6.2012

Sillian - Kreuzbergpass - Ovaro - Zoncolan - Tolmezzo - Sella Nevea - sedlo Predel - sedlo pod Mangrtom - Bovec - sedlo Vršič - Kranjska Gora - Jezersko 330km

Po štandardných raňajkách (všetky štyri krát - rovnaké, výdatné) zahajujeme návrat domov. Chceme ho spestriť posledným bonbónikom nášho výletu a prenocovať v dajakom kempe v Slovinsku keďže máme stanovaciu výbavu. Prvý je na rade už zdolaný Kreuzberg Sattel 1636 m.n.m. už nefotíme a ťaháme na východ. Po sérii talianskych dediniek v strmom svahu klesáme do údolia Piava a zas stúpame na 1289 m.n.m. vysoký Cima Sappada. Oblasť Venetto nechávame za chrbtom pred nami je opäť Friuli. Peknou cestou klesáme až do Ovara 525 m.n.m.. Tu počas prvej občerstvovačky sledujeme partiu amatérskych cyklistov chystajúcich sa na zdolanie ďalšieho legendárneho úseku Gira.

Fazer a Tenere majú sily dosť tak ich popchneme a po 7 km sme o 1215 metrov prevýšenia na Zoncolan 1740 m.n.m. pri pamätníku Gira z roku 2007. Tu dostáva zabrať zasa foťák. Nádherné výhľady vôkol hlavne na sever kde v protiľahlom hrebeni rozoznať stužku Panoramici, ktorou sme prešli predvčerom. Absolvujem aj chvíľu rukonožnej gymnastiky pri komunikácii s postarším talianskym motorkárom ktorý hore dofrčal na fungl novej krásnej bielej Multistrade 1200. Po pár zákrutách na zjazdovke a ďalších x serpentín od hotelov lyžiarskeho strediska sme zas o 1200 výškových metrov nižžšie v Sutrio 570 m.n.m.. Na hlavnej vpravo na Udine obídeme Tolmezzo, vyhnúť sa diaľnici a začíname stúpať proti prúdu rieky zužujúcim sa údolím Val Canale. Výzor okolitých hôr sa mení, sme v Julských Alpách. V Chiusaforte opúšťame údolie s diaľnicou a bočíme vpravo na Sella Nevea. 1190 m.n.m.. Výška nič moc výhľad tak isto ale perfektná cesta úzkym údolím zakončená sériou vracačiek a galérii strmo nad sebou.

Premávka minimálna až na partiu traktoristov. V záverečných serpentínach stretávame tých istých veteránistov rútiacich sa dolu kopcom, ktorých sme videli na Nockalmstrasse a zas som ich neodfotil. Po vrcholovej trofeji klesáme ku Lago di Predil a stúpame do sedla Predel 1156 m.n.m.. Na Slovinskej strane sa nám ukáže strážca super bonbóniku dnešného dňa. 2679 metrov vysoká skala Mangart. Vstupné ešte nevyberajú rampa je hore. Šofér českej Škody Yeti v protismere vraví, že JO. Fazera mením na fazerduro a nazerajúc do neprehľadných zákrut stúpame strmými úbočiami do Mangartského sedla nazrieť na jazerá z výšky 2000 m.n.m.. Tenérkar predo mnou si to užíva ja už menej, no stojí to zato sa sem vydriapať. Výhľady very very good. Nasleduje fotodokumentačný zostup na hlavnú do Bovca.

Tu je teplo a dusno ako pred búrkou. Nezdržujeme sa a popri rafťáckej rieke Soča stúpame údolím Trenta pod posledný pass dňa 1611 metrov vysoký Vršič. Cesta dobrá, fazer ťahá, gumy držia. Cez 25 vracákov hore a asi toľko isto aj dolu. V údolí Savy je chladnejšie ako za kopcami. Búrka ostala niekde na Triglave (najvyšší vrch v Slovinsku 2864 m.n.m.). V Jesenici čo to pokúpime proviantu a tankujeme za 1,3€ liter. Nocľah nachádzame pod prvou zákrutou Seebergsattel na slovinskej strane v gazdovskom dvore ktorého časť prerábajú na kemp vo western štýle. Po spáchaní hygieny v maštali prerobenej na sprchy s WC dávam chladiť pivo do blízkeho potoka a Janko stavia stan. Na večeru si odskočíme motorkou do kilometer vzdialenej konoby pri malom jazere. Pred zotmením sa ešte porozprávam s párikom pražských dôchodcov na Fiate Punto. Neunúvajú sa stavať stan, veci z kabíny vyhádžu do truhlice ku autu sklopia sedačky a že vraj "dobrý" no neviem.

7. Deň 20.6.2012

Jezersko - Seebergsattel - Pavličevo sedlo - Dravograd - Radlpass - Graz - Nitra - Žaškov 715km

Posledný deň výletu si spestrujeme trojicou Slovinsko - Rakúskych sediel. Štart je okolo 7:30, nechávam 7€ na osobu za nocľah a frčíme domov. Pár vracačiek na Slovinskej strane Seebergsattel 1215 m.n.m. a o čosi viac na Rakúskej. Ešte pred prvou dedinou v údolí odbočka v pravo späť do Slovinska na Pavličevo sedlo 1338 m.n.m.. Úzka cesta úbočiami s gazdovskými samotami s peknými výhľadmi na biele vrcholy Savinských Álp v raňajšom slnku. Kúsok pod sedlom odbočujeme na uzučkú cestu po vrstevnici ktorá sa po pár kilometroch mení na šotolinovo makadamovú. Občas cestička vyjde z hlbokého lesa na lúky s pasienkami a osadami. Tenerkár sa vyškiera a užíva si jazdu, Fazerista veľmi nie. Po makadame prekonávame neznáme sedlo v lese, pri ceste sú kilometrovníky aj s číslom cesty tak smelšie klesáme do Črna na Koroškem. Absolvujúc túto endurovložku po slovinských lazoch o 11 tej popoludní v ukrutnej horúčave opúšťame Slovinsko cez 662 metrov vysoký Radlpass. Trochu rakúskej okresky ku Grazu a diaľničný presun až po Banskú Bystricu. Zdolávame ešte posledné dve passá nášho výletu Donovaly 980 m.n.m. a sedlo Brestová 720 m.n.m.. Po 716 km sme večer o 19:30 vo dvore odkiaľ sme pred siedmimi dňami vyštartovali. Celkom sme za za 7 dní prešli 2765 km +/-

Sumár

  • 4x25€+7€ nocľahy
  • 22+8+9+4,5 mýta a vstupy
  • ~120€ benzín
  • 4,7 priemerná spotreba

Ak zdravie a rodinný rozpočet dovolí tak v novej sezóne je na rade Stelvio a Gotthard. A že prečo Chmary v sedlách keď sme dážď mali iba doma na Orave? Nuž ja som Chmaru videl v sedle Tenerky celý čas a syn Ján videl Chmaru v sedle Fazera tiež. Naše priezvisko je Chmara.

Pridané: 25.01.2013 Autor: Juraj65 pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (17 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (20)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria