Anketa:
Kdo si hraje nezlobí - renovácia starej MZtky 1/3
ZdieľaťPridané: 12.12.2011 Autor: Biro
Čitatelia: 19042 [Vaše stroje - Moja motorka]
V lete 2008 som touto vetou argumentoval kúpu mojej MZ ETZ 251 pred nejakými troma rokmi.. Vlastne som ju nakoniec ani nekúpil - dostal som ju od uja lesníka, keď lesohospodársky podnik rozpredával staré mašiny a môj ujo, ako jej pôvodný jazdec, mal prednostné právo ju kúpiť (za asi 1000 SK).
Stručne povedané, vyžobral som si ju. Kúpiť je jedna vec, ale ďalšia je preprava a prepis. Na lesoch mali človeka čo mal na starosti odpredaj všetkých motoriek a odmietal s papiermi čokoľvek spraviť, kým nebudú rozpredané všetky, aby vraj nemusel na úrady chodiť 2-krát.
Čakal som celé leto... a prišla jar 2009
Na jar ďalšieho roka mi ju konečne doviezli, s platnou STKáčkou, papiermi, kľúčmi, prestrihnutou benzínovou hadičkou, chýbajúcimi šróbami a ďalšími detailami, ktoré sa dajú zhliadnuť na fotkách. Cez nefungujúce brzdy, chýbajúce zadné svetlá, suchú baterku, absentujúcu fajku, rozlámané budíky a komplet nefungujúcu elektriku izolovanú lekárskym leukoplastom. Bola príslušnými úradmi schválená na používanie na pozemných komunikáciách. Doma neveria, že to kedysi bola motorka, nieto, že z toho raz bude motorka.
![]() |
Nálezový stav |
Telefonát ujovi:
- „WTF??“
- „No vieš, preto bola taká lacná, na nej sa vlastne ani nejazdilo, len stála v garáži a ostatní z nej brali to, čo pochybilo ich motorkám...“
- „...“
Fajn, na tachometri sú čísla 7069.2, na prvý pohľad buď bojovala v druhej svetovej vojne ako low - level bomber, alebo poslúžila ako strašiak proti vrabcom na poli s kapustou.
![]() |
Na plný hrdzavý plyn!! |
Na druhý pohľad začínam objavovať jej krásu: nádherne ulomené budíky, provizórne uchytené drótom (zrejme uzemňovák z nejakej úbohej trafo stanice), na nádrži sa evidentne odohrali nejedny myšie sexuálne orgie, riadidlami sa zrejme niekto pokúsil vypáčiť dvere od garáže a elektroinštaláciu ktosi užíval na šokové zabíjanie menších hlodavcov.
![]() |
"elektrika" |
Posledná myšlienka pred opustením motorky v garáži na nočný odpočinok - hlavne nech je motor a rám OK.
Leto 2009
Polka leta strávená na stavbe domu hneď vedľa garáže mi ponúkla možnosť „večernej školy motocyklového fajnšmekra“, zároveň som dostal špeci úlohu – vybaviť garáž potrebnými nástrojmi na bežné a nebežné opravy - samozrejme v rámci finančných možností.
Prvé šli dole kolesá, predný ráfik bol neúnosne poohýbaný do všakovakých smerov, špajdle mali tiež dosť, kúpil som nový ráf a špajdle u Klimenta v Lučenci, kde mi celé koleso aj zostavili. Zadné bolo až na defekt a dezén ok, tak som ich iba dal prezuť u Pandulu, kde som aj kúpil jazdené pneumatiky z nemecka, vzorka ešte dobrá a na tlačenie po garáži stačia. Vymenil som riadítka, rukoväte, objednal nové budíky (pôvodné nefungovali a namiesto krycieho skla a plechu tam boli akési vysústružené plastové somariny s hrubým plexisklom), držiak budíkov a gumové uloženie budíkov. Objednal som tiež chýbajúce zadné svetlo, bočný stojan, v predajni JJmoto vo Zvolene som objavil smerovku (MZtka prišla s troma smerovkami) za dobrú cenu a v elektre „na rozkroku“ som kúpil kopy káblov, Feston konektorov a kopu cínu. Nové diely som permanentne na eMZetku namontovával aj zmontovával a postupne (po overení, že ten ktorý diel sedí) som ju rozoberal. Do zimy ostala MZ v 3 kusoch: rám, motor a krabica. Otec krúti hlavou a vtipkuje, že takto nám to ostane v garáži 10 rokov kým, to dáme do šrotu.
![]() |
elektrika v krabici |
Zima 2009/2010
Po rýchlom spravení skúšok a teda „vybavení dovolenky“ na celý január som nabral na dom dvoch kamarátov (rovnako ako ja, strojárov. Sme teda v zostave Bíro (ja), Koláčik a Jakub, s ktorými sme sa začali „hrať“. Prvá prišla na rad elektrika.
Elektrika
Stav kabeláže vidno z fotiek, takže asi chápete kompletnú výmenu káblov a konektorov. Postupovali sme spôsobom: každý si zobral jeden zväzok káblov a spravil kópiu. Okopírované káble sme rovno zabužírkovali dokopy, konektory sme pájkovali a tiež sme ich bužírkovali čo to dalo. Pri tejto primitívnej činnosti nastalo niekoľko problémov, ako napr úplne chýbajúce káble k otáčkomeru v pôvodnej kabeláži. Chýbajúce káble sme doplnili podľa 3D grafickej elektrickej schémy. Po skopírovaní sme novú kabeláž odložili na lepšie časy.
![]() |
Káblujeme a konektorujeme |
Hydraulická brzda
V nálezovom stave chýbali doštičky, kolíky pre doštičky, pružinka doštičiek a ako bonus bola celá zvonka tak pofidérne špinavá, že znútra isto nebude krajšia. Rozobrať, vyčistiť, pretesniť, vymeniť guferá, zamontovať chýbajúce diely, odvzdušniť a je funkčná.
Rám
Prvá vec, čo nás upútala na holom ráme, bola kopa Fe2O3 v oblasti umiestnenia batérie. Vlastne celý držiak baterky bol iba z hrdze. Toto naozaj nemalo zmysel šmirgľovať, pri opieskovaní by tam žiadny držiak neostal. Naše riešenie: ufikli sme ho flexou a na jeho miesto sme vyrobili nový držiak z plastu (upevnenie šróbikom o pozostatky starého držiaka).
![]() |
Plastový držiak na baterku |
Zvyšok rámu bol po dôkladnej obhliadke zhodnotený nasledovne: predná časť rámu (od hlavy riadenia až po sedadlo) je OK, zadná časť (podsedlovka, upevnenie motora, zadná kyvka, blatníky, stupačky...) nevyhovuje nášmu hrdzovému štandardu. Takže prebrúsiť, najprv excentrickou brúskou, potom dohladiť jemnými vodnými brúsnymi papiermi (500-1500). Nasledovalo lakovanie.
![]() |
Zbrúsený rám |
Lakovanie
Na tento účel sme rozdelili diely na 2 kopy: a) diely ktoré nalakujeme sami, lebo si to chceme vyskúšať a nie je ich veľmi vidno, b) diely ktoré sú esteticky dôležité a dáme ich nastriekať do profi lakovne.
Začnem skupinou b). Sem patrí nádrž, airbox, dekel náradia, blatníky. Ako šťastie v nešťastí kamarát akurát nabúral auto, tak sme tieto diely dali striekať spolu s autom a boli nastriekané grátis.
Skupina a). Po dôkladnom prebrúsení a zahladení nerovností, sme sa pustili do výroby našej osobnej striekacej kabíny (keďže vonku mrzlo a nechceli sme garáž zvnútra prefarbiť na čierno). Kúpil som veľkú maliarsku fóliu (3x10m), ktorú sme zavesili na vodiace lišty garážových vrát a tým nám vznikla igelitová „stříkárna“.
![]() |
Stříkárna |
Pridané: 12.12.2011 Autor: Biro Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:

Redakčné videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!