Môj motorkársky začiatok

Zdravím kolegovci. Konečne to prišlo! Aj ja som sa oficiálne stala členkou veľkej motorkárskej rodiny. Doteraz som vždy iba snívala, že raz si kúpim motorku, no tento rok sa moje sny stali skutočnosťou. Síce to nebolo presne tak ako som si to vždy predstavovala, no som rada, že to je tak ako to je. Môj priateľ Juraj má doma motorku, ktorá je známa asi každému motorkárovi Jawa Pionier. Zo začiatku som sa o ňu nejako nezaujímala, no keď mi pred rokom povedal, že cez leto chcú ísť na tom s ďalšími troma kamošmi do Kazachstanu, myslela som že sú blázni. Avšak jeho slová sa stali skutočnosťou a oni dva mesiace cestovali do Kazachstanu a späť. Neverila som, že to je možné, a táto motorka dostávala odo mňa čím ďalej tým väčší obdiv. Až som sa raz rozhodla, že si takú mašinu zaobstarám aj ja. Nebolo to vôbec ľahké, zohnať v tejto dobe Pioniera s papiermi, ktorý jazdí a ešte za dobrú cenu. No nakoniec sa mi to podarilo, a aj mne stál na dvore krásny, nablýskaný červený šíp - môj Pinčlík.

Tramtararaa... tu Vám predstavujem môj stroj v plnej kráse

Po siahnutí do peňaženky prišla na rad tá príjemnejšia časť - vozenie. No ešte pred tým ako som sa mohla vydať na cesty, musela som sa to najskôr naučiť ovládať - predsa len to je iné ako na veľkej motorke a moje posledné skúseností z jazdy na moto boli z autoškoly. Zo začiatku som bola trochu mimo, ale našťastie môj priateľ je trpezlivý človek a všetko mi pekne vysvetlil až mi to išlo ako po masle. Keď som už na tom vedela súvisle jazdiť, tak sme naplánovali moju prvú jazdu na vlastnej motorke. Na tento okamih som čakala od chvíle ako som zistila, že motorka je to čo musím niekedy mať a strašne som sa tešila. Deň vopred sme si na mape pozreli nejakú vhodnú trasu. Chceli sme sa ísť previesť k vodnej nádrží Čierny Váh, avšak počasie nám veľmi neprialo a na Čertovici sme to museli otočiť o 180° a páliť späť.

Cestou na Čertovicu

V Brezne to už s počasím vyzeralo o čosi lepšie, tak sme sa rozhodli, že sa pôjdeme previesť na náš obľúbený salaš Zbojská, kde sme sa dopopuku najedli výborného baranieho guľášiku. Po výdatnom obede sme si kus oddýchli na hojdačke a keď začal pofukovať vetrík nasadli sme na motorky a pálili sme domov na Heľpu.

Po ceste sme sa ešte zastavili na jednom peknom miestečku pri Hrone. Keď sme odchádzali, pinčlík ma kus neposlúchal a nechcel štartovať. Tak sme ho roztláčali na hlavnej ceste čo si všimli aj páni v zelených uniformách a hneď sa pri nás pristavili. Našťastie si chceli pozrieť len doklady (už si mysleli, že budú nabalení) ale všetko sme mali v poriadku tak nám len popriali šťastnú cestu a mohli sme v ceste pokračovať. Ani sme sa nenazdali a boli sme doma. Moja prvá jazda je za mnou a mala som z nej neopísateľný pocit pozitívného charakteru. Asi každý viete o čom hovorím.

Malý oddych pri Hrone

Viacej o našich výletoch a akciách na pionieroch nájdete na našej stránke napionieri.sk. Určite vám odporúčam prečítať si článok z nášho letného výletu do Slovinska. Bola to moja najlepšia dovolenka v živote. Síce som prišla viac unavená ako oddýchnutá ale stálo to za to.