Rumunsko 2011

Intro

Toto Rumunsko sa upieklo veľmi rýchlo. Koncom Júna, keď sa ostatné väčšie výlety rozpadli volá Milo, že či nedáme Rumunsko. Najprv nás malo ísť 5, nakoniec sme išli traja. Rýchlo sme sa zhodli na tom, že pamiatky a ostatné turistické zaujímavosti vynechávame. Cieľ bol jasný - offroady a cesty štvrtej kategórie. Spíme v stanoch alebo kde sa dá. Inšpiráciou nám bola JOSEho cesta

Video: Offroad Rumunsko 2011 1/2

Deň 1. Presun

Nitra, Šahy, Nyiregyhaza, Carei, Satu Mare, Huta Certeze

Vyrážame z Nitry asi s hodinovým meškaním, lebo som z domu zabudol zobrať tyčky na stan a vraciam sa 60km domov a naspäť. Mám pri tom taký pocit, že asi aj tak ich nebude treba. Stále poprcháva. Na diaľnici ma predbieha auto, z ktorého sa chlapík vyjavene pozerá a klepe si na čelo. Asi ešte nevidel motorku v daždi. Na prechode do Maďarska nás spolustojaci chopperisti varujú pred zlým počasím v Rumunsku, kde podľa ich známych sneží. Nenechávame sa odradiť. Cez Maďarsko to na diaľnici odsýpa. Keďže už neprší užívame si slnko preplietajúce sa medzi mrakmi. Príjemná zmena. V prvom Rumunskom meste (Carei) ťaháme každý 100 Eur z bankomatu a tankujeme plnú, lebo v Rumunsku je lacnejší (1.3EUR/liter). Smer Sever a spíme v penzióne nad Huta Certeze (podľa JOSEho cesty). Prší. Domáci nám dal na stôl každému asi deci odpornej pálenky. Údajne miestny zvyk, podľa ktorého si treba hostiteľa uctiť exnutím tohoto ekrazitu. Nikomu z nás sa to nepodarilo. Ostali sme radšej pri pomalom popíjaní vychladeného rumunského pivka. Platíme asi 18Eur/nocľah, večera s pivami, raňajky (Omeleta cu sunkas cu cascaval - so šunkou a oštiepkom).

Deň 2. Smer Juh - slnko

Huta Certeze, Sapanta, Baia Mare, Dej, Gherla, Taga, Caianu Mic

Ráno prší. Žiadna radosť. Jazda v hlmle. Zarosená helma zvnútra. Opršaná zvonku. Sunieme sa asi 30 po lesných asfaltoch smerom k Sapanta na Veselý Cintorín.

Podľa rumunských rosničiek v televízii, na ktorú boli hostitelia vo včerajšom hoteli nalepený malo byť všade polooblačno a 25 stupňov, len my sa tu od rána plácame v daždi. Rýchlo padlo rozhodnutie smer Juh - Fagaras. Tu sa končí putovanie podľa JOSEho cesty a ideme vlastnou. Po 50km sa vyjasnilo a bolo dobre. Nepremoky pre istotu ešte nechávame. Ideme po hlavnej ceste 1C do Baia Mare medzi kamiónami a kolónami. V Gherle tankujeme, olejujeme reťaze a hovorím chalanom, že mi nejako škrípe zadná brzda. Zisťujú, že jedna platnička je úplne zodraná.

V servise u Raza po 10000 mi pred cestou servisák diagnostikoval, že mám málo brzdovej kvapaliny v zásobníku zadnej brzdy, ale aby zistil, že dôvodom sú zodrané platničky, to by som chcel veľa. Ale sme v Rumunsku, krajine dobrých ľudí a už sa okolo nás motá starší chlapík, že či nepomôže. Opýtali sme sa na východ z mesta a že či nevie, kde by sme mohli kúpiť (o ôsmej večer) brzdovú platničku do Tenerky. A chlapík, že on ma malý servis, že nech ideme za ním. Asi po 2 km sme dorazili do dielne, kde bola lakírnicka pec na celé karosérie áut, plne vybavená klampiarska dielňa...

Okrem toho mal na dvore mega vyblýskaný chopper, nastriekaný farbou, ktorá sa mení podľa uhlu pohľadu s výfukmi, na ktorých sa dá páčkou prehadzovať originálny tlmený zvuk so strieľacím zvukom pri ktorom treba hltať hrste Ibuprofenu, aby posádka vydržala dlhšiu cestu. Chlapík zobral nejakú platničku, ktorá pred tým slúžila na jeho motorke. Obrúsil ju karbobrúskou do správneho tvaru podľa mojej zodranej. Nasadili sme ju - na prvý šup sadla a už sme pokračovali krásnou cestou smer Taga. Cesta plná dier, okolo jazera, pahorkatina, stáda oviec, žiadne autá. Kývajúce deti v každej dedine.

Všetci dobre naladený lietame ponad nerovnosti rumunských ciest 4 triedy a tešíme sa ako malé deti. Pri ďalšej návšteve Rumunska by sme tu určite pojazdili veľa kopčekov. Večer sa opäť zmráka a domáci nás navigujú do penziónu (Pensiunea Paula) medzi Ghirisu Roman a Caianu Mic. Zjednávam cenu na 10Eur/osobu aj s raňajkami. Tešíme sa z výhľadu na jazierka v záhradnej reštaurácii, kde večeriame.

Den 3. Mongolsko

Aruncita, Iuriu de Campie, Viisoara, Sibiu, sedlo nad Fagarasu, Cab Cumpana (pri jazere pod Fagarasom)

Ráno neprší. Sadáme a s odhodlaním vyrážame na prvý offroad. Ideme podľa tohto atlasu Rumunska (1:250000), kde sú aj cesty, ktoré v skutočnosti neexistujú, ale to zistíme až nasledujúci deň. Atlas slúžil celú cestu ako výborná inšpirácia. Smer Suatu do dedinky Aruncita a potom cez lúky na juhozápad. Mám pocit, že sme v Mongolsku, všade lúky, kone, žiadny ľudia. Prvý pád, pri intenzívnom brzdení a skoro nulovej rýchlosti sa na tráve šmyklo zadné koleso a nasledoval pád do mäkkej trávy.

Ďalej na juh krížom krážom cez lúky okolo koní, po blate, tráve až sa na jednej Tenere zaseklo predné koleso. Pod blatník sa postupne nazbieralo asi 3 kilá blata s trávou.

Odmontúvavame blatník, čistíme a pokračujeme. Po ceste stretávame dedinu bez domov a cesty, len na začiatku a na konci sú nové vyblýskané tabule označujúce obec. Firma, ktorá vyhrala zákazku na osadenie tabúľ bola veľmi dôsledná. Vychádzame niekde pri Viisoara ideme na juh k Sibiu. Snažíme sa ísť po malých cestách, aby sme sa vyhli doprave.

Obedujeme na malom kopčeku pri ceste. V obciach sa má chodiť 50, domáci chodia 70, my 100. Keď je niekde iné obmedzenie, pri 40 chodíme do 80. Policajtov sme pri ceste nikde nevideli. Radar majú namontovaný možno na jednom aute v celom Rumunsku.

V sedle Fagarasu sa zastavujeme na kus reči s miestnym bačom, ktorý pasie ovce na skalách vo výške 2500m nad morom akoby na skalách Gerlachu. Pýtame sa, že ako tie ovce potom zavolá, či mu ich pes zoženie dole spôsobom bee bee, hav hav + ruky nohy. Vysvetľuje, že on sám chodí po ne, lebo pes by sa mu na skalách skotúľal. Takto žije od mája do septembra. Len s ovcami a psom.

Obdarovali sme ho tatrankou a plechovkou piva. V sekunde bol z neho najšťastnejší bača na planéte. Spíme pod Fagarasom v hotelíku Cab Cumpana pri jazere L.Vidraru. 8EUR/osobu bez raňajok. Začína pršať, takže sme radi, že sme akurát dorazili. Voláme domov, že dobro-došli.

Deň 4. Blatové sprchy

Arefu, Curtea De Arges, Popesti

Cesta z hotelu je samé blato a jamy. Potecha od rána. Domácim to nevadí a na všetkých možných Daciach sa do/z hotela dopravujú po 6km offroade.

Po rozbitej asfaltovej ceste (7C) ideme na Juh, prechádzame po múre 166 metrovej priehrady Vidraru je to okrem Drakulového hradu ďalšia miestna atrakcia, ale práve také nás vôbec nezaujímajú. Plánujeme offroad prechod z Arefu do Salatrucu po ceste, ktorá je v mape ako cesta 4 triedy takže to bude určite niečo chrumkavé.

V Arefu sa pýtame na námestí, že kadiaľ. Milá pani vysvetľuje, že cesta je asi 2km dobrá, ale potom, že sú strašne koľaje a že asi neprejdeme. Nenechávame sa odradiť a kalíme to po hrubom kamení do kopca. Cesta sa mení na poľnú dvojkoľajku pre male konské povozy s 30 cm koľajami. Prvé väčšie blato zlákalo Mila a už sa bahní v miestnych kúpeľoch.

Vyťahujeme ho len vďaka lanu, lebo v blate sa zabárame viac ako po kolená. Miestny starčekovia len krútia hlavami. Po krátkych úsekoch postupujeme nahor, striedavo zapadáme, tlačíme sa, sprchujeme blatom zo zadného kolesa pri tlačení, zdvíhame sa zo zeme, hľadáme kade ľahšie.

Za 4 hodiny sme prešli asi 2 kilometre a sme zničený. Cesta sa stráca v lese a hlbokom blate. Volíme ústup. Zablatený a spokojný dávame v Arefu miestne pivo a pokračujeme na Juh.

V miestnej umývarke nás zbavujú nánosov blata (oplach + šampón + vosk + leštenie + sprcha = 2Eur/moto) a večeriame na lúke s koňmi a hladným psom, ktorý čaká kým odídeme aby mohol dojesť zvyšky. Rumunskí psy sú veľmi bojazlivý. Keď na ne pozrieš alebo zavoláš väčšinou utečú do bezpečnej vzdialenosti. Asi ich predkov používali domorodci často ako pokrm.

Večer parkujeme pred Motelom Casa Olteneasca medzi Potesti a Ramnicu Valcea. Pri pive debatujeme s českým kamionistom o Rumunsku a jeho práci. Konštatuje, že Rumunsko je najslobodnejšia európska krajina s ľudmi dobrého srdca. Má tu stabilné frajerky, ktorých otec tu s ním po večeroch priateľsky popíja. Možno v nádeji, že sa s nimi raz ožení.

Video: Offroad Rumunsko 2011 2/2

Deň 5. Spojkové lanko

Ramnicu Valcea, Brezoi, Podrele, Sebes, Alba Iulia, Abrud, Campeni, Bistra

Po hlavnej ceste sa predierame medzi kamiónmi do Brezoi, kde odbočujeme na horskú cestu. Na Afrike sa pri včerajšom intenzívnom spojkovaní predralo spojkové lanko. Z desiatich drôtikov ostali asi len dve, tak kábel radšej šetri spojku a zastavujeme len najnutnejšie.

Krásna horská cesta sa kľukatí akoby sme chodili po Nízkych Tatrách vo výške 1800m. V Obarsia odbáčame na cestu, podľa mapy 4 kategórie. Napodiv sa na nej striedajú úseky s úplne novým asfaltom s časťami, ktoré vyzerajú ako kameňolom. Ak keď páli slnko je tu príjemne, lebo celá cesta sa kľukatí vysoko v horách. Obedujeme pri jazere konzervy, sáčkové polievky a iné pochúťky. Zrazu prifičí staršia Honda 500 (PulLitr) s manželskou dvojicou. Chlapík si obzrie naše značky a zdraví: Nazdar pánové!

Má sen prejsť okolo Európy len cez hory, len zistil, že za 2 týždne sa to nedá stihnúť. Už to ma prejazdené z Plzne cez Nemecko a Taliansko. Rovnako cez Slovensko, Ukrajinu a Rumunsko. Napadlo ma, že možno bude mať náhradné spojkové lanko a už nám dáva na výber z troch rôznych. Kábel neodmieta ponuku, mení lanko a pokračujeme na Sever. Vyhýbame sa hlavným ťahom a šťastie nám praje a ponúka samé pekné a prázdne cesty cez hory. Na večer opäť prší a radšej zaliezame do najbližšieho hotelu za Bistrou, kde recepčná krížená s čašníčkou hovorí aj anglicky.

Odvážne dávam neznámu miestnu špecialitu zloženú z bryndze, kukuričnej kaše a masla. Niečo pre drevorubačov.

Deň 6. Hlboké mláky a stanovanie

Campeni, Albac, Horea, Pasul Ursou, Poiana Horea, Il Ponor, Doda Pilii, Rachitele, Sacuieu

Večer sme si u miestnych zisťovali, či sa dá prejsť z Bistrej na sever cez hory ku jazeru Fantanele. Aj podľa mapy údajne áno, ale ráno nám nevedeli ukázať poriadne cestu. Tak sa vydávame po príjemných šotolinách cez Poiana Horea.

Pekné výhľady, žiadne autá. Potom niekde odbáčame cez lesy mysliac si, že ideme dobre. Miestami ideme cez polmetrové kaluže. Stretávame staré Dacie plne usmiatych cigánov, ktorý sú roztrúsený po lesoch zbierajúc lesné plody.

Cesty sa ďalej striedajú. Rozbitý asfalt, šotolina, prašné cesty. Prichádzame do časti, ktoré sú menej hornaté smerom na Maďarsko. Nad jednou dedinou nachádzame podvečer pekné miesto na kempovanie. Počasie praje a tak konečne prvý krát vyberáme stany a varíme večeru.

Deň 7. Presun domov

Carei, Nyiregyhaza, Šahy, Nitra

Ráno nás budí cinkanie oviec so psami, ktoré zvonia tiež. Balíme stany a krásnym hrebeňom s výhľadom do ďalekých maďarských rovín sa pomaly spúšťame dole. Po štandartných cestách 1. a 2. triedy na hranicu a cez Maďarsko naspäť domov. Podľa tradície sa do nádrže pri spiatočnej jazde pridáva prímes HomeSick 95, ktorá výrazne zvyšuje rýchlosť a tak sme za pár hodín doma. 20 km od domova Kábel zadiera motor. Po malej úprave a vychladnutí šťastne pokračuje.

Touto cestou by sme sa chceli poďakovať neznámemu servisákovi z Gherla a páru z Plzne za možnosť bez poruchy pokračovať v ceste.

Záver

7 dní, 3000km, 200Eur/os, výborná partia, krásna krajina, žiadne zákazy vjazdu, milí Rumuni, najlepšia dovolenka.

Drum Bun (Šťastnú cestu).