Rumunsko po lúkach 2014

Deň 1 – Diaľnica

Presun z Nitry do Rumunska išiel hladko. Išli sme štandardne po maďarskej diaľnici, čo je ako za trest. Do vnútrozemia sme dorazili pomerne neskoro.

Napodiv sme nenašli ubytovanie hneď. Asi v šiestich penziónoch-chatách mali obsadené. V siedmej, ktorá vyzerala ako zámok mali pre nás miesto. Rumuni majú pri stavaní domov mierne megalomanské sklony. Keď má niektorý peniaze – tak postaví megadom so stĺpmi, vežičkami a tak.

Deň 2 – Káva, lúky v horách a hippies

Ráno sme sa vytrepali pred penzión, sadli okolo reštauračného stolíku a čakali, že príde nejaký čašník. Nič. Na recepcii taktiež nikto len hostia. Tak som sa jedného spýtal, že či tu nie je niekde čašník, že by sme si chceli objedať kávu. On, že to vybaví. O chvíľu nám nejaká pani priniesla 4 kávy aj s mliekami, že ďakujeme. Po vychutnaní ranného slniečka sme ju oslovili s tým, že by sme chceli zaplatiť. Ona, že netreba, však oni sú len hostia.

Všetci sme do-tankovali okrem Pištu, ktorý tvrdil, že má dosť. Od Hudeinskej pumpy sme zabočili na miestne družstvo a brázdili krásne lúky nad mestom a smerovali sme do hôr. Tam sme pri výjazde narazili drsnejší prechod kde sa niektorí potrápili zdvíhaním a nasadaním.

Vyhladnutý sme zišli do miestnej dediny Sacuieu obývanej prevažne cigánmi. Zastavil som pri obchode, že niečo kúpime a najeme sa. Peter vyzeral trochu vystrašene pri predstave, že nás okradnú a domov pôjdeme peši. V Rumunsku je tradične pred každým dedinským obchodom aj posedenie, kde sme sa rozložili. Vedľa nás sedela skupina hippies-ácky vyzerajúcich týpkov a s prekvapením hovorili slovensky.

Dozvedeli sme sa, že sa na miestnom kopčeku odohráva európske stretnutie Rainbow Gathering kde žijú im podobný celé mesiace. Spoločne si varia, tancujú okolo ohňa, spievajú o jednote, bratstve a láske. Nasmerovali nás a odporučili aby sme sa k nim pripojili. Potom všetci začali hrať na kadejakých nástrojoch a pred obchodom vytvorili veselú atmosféru. Príjemne sme sa naobedovali a nikto nás neokradol.

Išli sme sa pozrieť smerom, ktorým popísali. V údolí bolo parkovisko plné pomaľovaných starých VolksWagenov v ktorých sa dá spať. Okolo predávali ľudia kadejaké farebné handry, kože a náhrdelníky. Nasledovala vstupná recepcia, kde informovali prichádzajúcich, že ďalej sa dá ísť len peši.

Tak sme sa aj s motorkami otočili. Popri holých dreďákoch, ktorý mali všetko z prírody, živili sa korienkami a kúpali v miestnom potoku sme vyzerali ako z inej galaxie.
Pokračovali sme výjazdom na blízky zvrásnený kopček, kde sme hľadali cestu cez údolie. Vyšli sme v údolí Valea Draganului, kde sme už jednu noc bývali.

Deň 3 – Šotoliny v horách

Išli sme cez hory po asfalte a šotolinách do Beius. Na kopci Pišta zistil, že už nemá benzín a tak sme išli dole po krásnej novej asfaltke kolegiálne potichu s vypnutými motormi. Dole sme prečerpali z Petrovej šetriacej motorky do Pištovej liter benzínu aby sme zašli k najbližšej pumpe. Odtiaľ naspäť severne do Alesd. V horách sme si urobili oheň, poopekali čo bolo, povečerali išli na penzión a zaľahli.

Deň 4 – Šotoliny a lúky na pahorkatinách

Krátky presun do overeného penziónu Paula pri Mociu. Na obed sme už boli ubytovaný a brázdili okolité kopčeky. Je tam málo lesov, skoro samé lúky a rôzne povrchy. Išli sme krížom-krážom – kam nás nos ťahal.

V miestnom obchode sme kúpili potraviny na obed. Nemali však žiadnu zeleninu. Keď som sa opýtal, predavačka išla do svojej záhrady za obchodom a priniesla nám vlastné krásne rajčiny, že "nech sa páči".

Večer však bola ťažká téma, že či zajtra ešte jazdiť po okolí alebo ísť na Fagaraš. Vôbec sa mi nechcelo. Je to samí asfalt, úplná nuda a bol som tam už 2 krát. Peter s Ivanom si to však doma vysnívali a bolo im zaťažko zriecť sa takéhoto známeho výletného miesta. Rozmýšľal som, či sa neodpojím a neostanem dve noci napríklad s hippies. Nakoniec som sa rozhodol, že nebudem trhať partiu a pôjdeme s nimi na Fagaraš. Dodnes toho ľutujem lebo je to akurát nekonečne dlhá cesta po deravom asfalte s krátkym výhľadom na serpentíny a potom nekonečná cesta naspäť.

Deň 5 – Fagaraš

Nudný presun po asfalte na Fagaraš a kempovanie v divočine v južnom údolí. Peter spal medzi motorkami cez ktorú bola prehodená plachta. Ráno vyzeral rezko.

Deň 6 – Dlhý presun asfaltom

Nudný presun po asfalte na sever Brezoi, Sebes, Alba Lulia, Abrud. Spali sme na vrchole v Artop. Pišta, ktorý chcel ešte raz kempovať nás prehováral na rozloženie stanov. Ešte že sa mi podarilo vybaviť penzión za 5Eur/os a hneď po ubytovaní sa spustil taký lejak, že motorky začali na tráve padať zo stojanov ktoré sa zabárali. Takto sme noc prečkali v suchu a čakal nás návrat domov.

Deň 7 – Návrat bez diaľnice

Z Artopu do Nitry bez jedinej diaľnice. Pekná cesta. Najkrajší úsek asi od Tornaľa – Veľký Krtíš – Šárovce.

Záver

V Rumunsku sme nevideli ani jeden zákaz vjazdu na lúky a do lesov. Dúfam, že to tak ostane a že budeme môcť aj naďalej navštevovať túto krajinu s cieľom zajazdiť si mimo asfalt. Určite nabudúce preberiem s členmi partie ich cestovateľské ciele, aby som sa vyvaroval rozčarovaniu. Prípadne sa v niektorej časti cesty rozdelíme, aby každý našiel to čo hľadá.