Rakúsko-taliansky výjazd 2012

Cesta do cieľa je upršaná, ale pohodlná (motorka na vozíku za autom, cca 800 km). Ubytovanie je zabezpečené v St. Leonharde pri meste Imst. O dva týždne je to o niečom inom. Späť z Talianska idem na motorke = 896 km za jeden deň, ale poďme od začiatku. Prvý týždeň sme na motorke absolvovali vo dvojici. Bol to náš prvý dlhší motovýlet a potvrdilo sa, že aj približne len 1250 km v priebehu pár dní nie je veľmi jednoduché absolvovať.

• Motocykel: Yamaha FZ6 Fazer 2008
• Spolu km: 4119
• Krajiny: Rakúsko, Taliansko, Nemecko, Švajčiarsko

1.deň: 211 km (jasno)

St. Leonhard – Fernpass – Garmisch – Linderhof – Plansee - Hahntenjoch alpenstrasse- Imst

Prvý deň sme si naplánovali cestu do Nemecka na mojej nie moc podrobnej mape. Na Fernpassi boli kolóny áut. Bola totiž nedeľa. Za zmienku stojí nemecký Linderhof s pekným parkom a hradom. Pred jeho vstupom však bolo množstvo ľudí a my sme pokračovali ďalej. Odpočinuli sme si pri jazere Plansee a späť na hotel sme šli cez Hahntenjoch alpenstrasse. Neplatilo sa tu mýto, ale odporúčam každému túto peknú trasu, ktorá nás doviedla až do Imstu.

2. deň: 304 km (oblačno)

St. Leonhard – Fernpass – Zugspitze – Mittenwald – Innsbruck – Fulpmes – Axams – Kuhtai Krapesspass

Hlavným cieľom bol najvyšší vrch Nemecka Zugspitze s výškou približne 2900 metrov. Na jeho vrchol sme šli z Nemeckej strany lanovkou. Cena na osobu 50 eur. Počasie bolo oblačné, ale i napriek tomu to bol úžasný zážitok. Najkrajšou cestou tohto dňa bol Kuhtai Krapesspass. Krásna príroda, množstvo kráv okolo cesty ale i na ceste a samozrejme výkalmi zašpinená cesta.

Na tretí deň sme neprešli ani kilometer

4. deň: 140 km (jasno)

St. Leonhard – Wenns – Prutz – Kaunertal a späť

Jediným cieľom tohto dňa bol Kaunertal. Táto spoplatnená cesta (12 eur, 2 osoby na motocykli, jednosmerka) vedie do výšky 2750m. Odtiaľ sme absolvovali cestu lanovkou na hranice s Talianskom do výšky cca 3100m. Na ceste sme opäť stretli množstvo kráv a iných zvierat a celkovo môžem túto trasu zaradiť medzi naj oblasti v ktorých sme boli.

Po ceste späť som potreboval natankovať. Stojíme na pumpe bez obsluhy. Do tankovacieho automatu dávam kartu a tankujem len za 10 eur. Moja chyba, akosi som nepochopil, čo mi ten automat vypisuje. Vyťahujem kartu a na mobil mi prichádza sms – z účtu vám odišlo 130 eur. Po 15 minútach stresovania volám do banky. Pani mi oznamuje, že sa jedná o bežnú prax na takýchto pumpách. Peniaze by sa vám mali vrátiť do 2 týždňov. Spokojnejší môžeme ísť domov. Áno, peniaze sa vrátili presne po 2 týždňoch.

5. deň: 291 km (ráno oblačno, neskôr jasno)

St. Leonhard – Prutz – Reschenpass – Sluderno – Passo Stelvio – Umbrail pass – Ofenpass – Zernez – Scuol – St. Leonhard

Krásny narodeninový deň. Úžasné Stelvio – mýto od roku 2013. Dlhú dobu pred Stelviom žiadna pumpa, teda po ceste po ktorej sme šli a aj preto mi pri vrchole svieti rezerva. Neviem si predstaviť hustotu premávky počas leta a víkendu. Pumpa sa objavuje hneď v prvej obci vo Švajčiarsku. Nasleduje pohodová jazda cez Ofenpass.

6. deň: 304 km (jasno)

St. Leonhard – Imst – Landeck – Silvretta hochalpenstrasse – Bludenz – Faschinajoch – Hochtann bergpass – Flexenpass – Arlberg pass – Landeck – Imst

Posledný deň vo dvojici na motorke. Cieľom cesty bola Silvretta hochalpenstrasse (mýto 11 eur). Na vrchu sa nachádza pekné jazero, ale odporúčam absolvovať túto trasu zo západu, pretože z tejto strany je väčšina serpentín. My sme šli z východnej strany. V Rakúsku by som mohol chváliť každú cestu, každý priesmyk, všetko bolo úžasné, ako napr. Arlberg pass. V tento týždeň počasie vyšlo, takmer každý deň bolo jasno. Problémom bola veľká bolesť kolien. Po vybratí chráničov sa už nevrátila.

7. deň: 350 km – presun do Talianska (jasno)

St. Leonhard – Oetz – Solden Otztal – Timmelsjoch hochalpenstrasse – Passo di Govio – Passo di Pennes – Bolzano – Cavalese

Priateľka si to v tento deň nasmerovala domov a ja do Talianska (bol so mnou brat na aute, preto budem hovoriť v množnom čísle). V Rakúsku sme ešte objavili Solden Otztal (5.5 eura, jednosmerka). Kravy na ceste už netreba spomínať. Po ceste na vrchol sme stretli minimum motoriek i áut. Cestou dole som stretol motorkára zo Slovenska, mal totiž štátny znak na bunde. Bohužiaľ som sa neotočil, ale moja domnienka, že sa jedná o Neva sa ukázala ako pravdivá. Ďalšou platenou cestou bol Timmelsjoch (asi 11 eur). Opäť to slovami len ťažko môžem vyjadriť, ani fotky nestačia, musíte tam byť. Osobitnou kategóriou tohto týždňa boli Talianske pumpy. V mnohých prípadoch vôbec automaty nefungovali. V tento deň sme na jednej z nich zastavili a milý motorkár nám pripomenul, že sa platí v automate. 30 eur zmizlo, ale benzín žiadny, o čom už postávajúci motorkári vedeli... Áno, mali sme si to všimnúť a ísť na inú pumpu. Čakať na peniaze sme nemali čas, pokračovali sme ďalej.

8. deň: 265 km (jasno)

Cavalese – Passo di Rolle – P. Cereda – P. Duran – P. Staulanza – P. Campolongo – P. Gardena – P. Sella – P. di Costalunga – P. Lavaze – Cavalese

Väčšie a známejšie priesmyky majú naozaj niečo do seba. Na tých menej známych a menších sme sa v mnohých prípadoch ani nezastavili, ale Talianske Alpy sú aj tak úžasné.

9. deň: 253 km (jasno)

Cavalese – P. Fedaia – P. Giau – P. Falzarego – P. Pordoi – P. San Pellegrino – P. Valles

10. deň: 422 km (jasno)

Cavalese – Ora – P. Mendola – P. Campo Carlo Magno – Tione – Storo – P. Ampola – P. Tremalzo – Lago di Garda – P. Sommo – Borgo – P. Manghen- Cavalese

Podľa navigácie sa cez P. Tremalzo dalo prejsť pri Lago di Garda. To však platilo asi len pre bicyklistov, takže sme sa museli vrátiť. Okolie jazera sme samozrejme nestihli prejsť. Približne 50 km úsek od Lago di Garda smerom na Trento nám trvalo prejsť cca 3 hodiny. Znova navigácia ukázala aj to, čo sme nechceli. Už pri stmievaní sme prešli cez P. Manghen – veľmi úzka cesta, ale žiadne auto, iba jedna motorka, pravdepodobne sa v tom období šla Rally San Martino.

Na jedenásty deň sa opäť nejazdilo, pršalo.

12. deň: 470 km (oblačno, jasno)

Cavalese - P. Rolle – Feltre – Treviso – Jesolo – Punta Sabbioni – Treviso – Bassano de Grappa – P. Brocon – P. Rolle

Kvôli chladnejšiemu počasiu sme sa vybrali k moru, zobrali sme si pár suvenírov z mora a šli späť. Na Passo Rolle som cestou tam i späť necítil v dôsledku chladného počasia prsty na rukách, inak bolo všetko ok.

13. deň: 205 km (jasno)

Cavalese – P. Redebus – Trento – Piramidi di Segonzano – P. Lavaze – P. Ocllini – P. Pramadiccio – Cavalese

Odpočinkový deň po okolí.

14. deň: 896 km (oblačno, jasno, prehánky)

Cavalese – P. Pordoi – P. Falzarego – Cortina – Lienz – Spital – Goldeck strasse – Villach – Klagenfurt – Graz – Wien – Bratislava

Cestu domov som si chcel rozdeliť na dva dni, no nakoniec som to skúsil absolvovať v jeden deň. Bolo to veľmi náročné, hlavne veľká bolesť chrbta. Štartovali sme o 8:30 (keby môžeme, ideme skôr), príchod domov o 22:00. Po ceste sme ešte prešli Goldeck strasse (jednosmerka, cena cca 10 eur myslím). Dlho sa ide cez les, cesta nie je moc kvalitná, vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti. Pri vrchole a na ňom je veľmi pekný výhľad na okolie. Chcelo by to lepšiu motorku na cestovanie. Dúfam, že na budúci rok bude dovolenka podobná.