Udavačka rytmu

Je nezničiteľná. Ukrýva sa v konštrukcii motocykla. Nedá sa vypnúť. A čo je najdôležitejšie, všetko si dokonale pamätá. Ak spôsobíte dopravnú nehodu, nepomôže už žiadna výhovorka.
Podobne ako je to badať v automobilovom priemysle, aj konštrukcia motocyklov prešla za poslednú dekádu markantnými zmenami. Elektronikou prešpikované, rôzne snímače z výstupov ktorých sa robí analýza a upravuje sa chod k ideálnejšiemu stavu. Prečo nevyužiť tieto senzory a nenapojiť ich do zariadenia, ktoré by fungovalo rovnako ako to záznamové v lietadlách? Nedávno uverejnil odborný časopis New Scientist článok o tom, že by sa čierne skrinky mohli postupne montovať do automobilov. Ukladali by sa v nich všetky dôležité údaje od otáčok motora až po zapnutie bezpečnostných pásov. Najnovšie modely čiernych skriniek aktualizujú všetky sledované údaje každých 5 sekúnd. Akonáhle dojde k nehode, údaje sa uložia a sú k dispozícii k ďalšiemu skúmaniu.

Samozrejme, že na takúto kontrolu jazdy majú protichodný názor policajti a vodiči. Vodičov predovšetkým zaujíma, kto bude mať k takto získaným informáciám prístup. Bolo by to asi krajne nepríjemné, keby na konci diaľnice stála hliadka, ktorá by sa pomocou nejakej čítačky napichla na čiernu skrinku a odčítal by vám jediný parameter. Maximálnu rýchlosť, ktorú ste dosiahli počas, dajme tomu polhodiny pred kontrolou. Tu však nejde o to nájsť alternatívu pre tachografy známe z autobusov, či medzinárodnej nákladnej dopravy. Ide skôr o výhody, ktoré čierna skrinka prináša pri vyšetrovaní príčin dopravných nehôd. V prípade nešťastného stretu motocykla s automobilom už niet času na brzdenie. A keď chýbajú presvedčivé dôkazy v podobe brzdnej dráhy, tak sa len ťažko určuje rýchlosť. A bez záznamu o rýchlosti je dosť obtiažne vinníka nehody jednoznačne usvedčiť. Vedia to aj advokáti, ktorí obhajujú vodičov obvinených z dopravných nehôd. Jednoducho prehlásia rýchlosť jazdy za primeranú.

Podľa periodika New Scientist sú modely áut predávaných v Európe pripravené na inštaláciu spomínaného zariadenia. Väčšina z nich už dokáže sledovať celý rad údajov, avšak tie sa zatiaľ nemajú kde uchovávať. K tomu, aby sa čierne skrinky objavili v automobiloch, stačí vydať normu, ktorá by Európske krajiny zaväzovala k ich povinnej inštalácii. Ak by sa norma ujala, znamenalo by to že všetky nové autá od roku výroby 2012 by už mali aj takúto pomôcku pre poisťovne. O motocykloch sa zatiaľ nehovorí, neznamená to ale, že by sa na ne z nejakých dôvodov malo zabudnúť. Nie je to ale žiaden výmysel „eurobuzerantov“ z Bruselu, stačí sa pozrieť na americký trh, kde General Motors, ktorý tu predá asi každé tretie osobné auto, montuje záznamové zariadenie do každého jedného auta určeného pre tento trh. A nie je v tom sám, k podobnému kroku sa odhodlali aj Ford a Isuzu, ktorých chce nasledovať Toyota. Zariadenie označované ako Crash Data Retrieval System stojí približne 2500 amerických dolárov. Dôvodom zavedenia čiernych skriniek teda môžeme hľadať v množiacich sa súdnych sporoch, kedy vodiči svorne tvrdia, že príčinou nehody bol zlyhanie bezpečnostnej výbavy. Vinu pripisujú výrobcom napríklad za mimovoľné otvorenie airbagu. Druhá stránka veci je údajné zasahovanie do súkromia. V tom však výrok súdu v New Jersey dal za pravdu policajtom: Zhromažďovanie údajov o jazde je prípustné. Experti na nehody súhlasia, komunikácia je verejný priestor, kde si človek nemôže robiť čo sa mu zachce. Napriek tomu si vodiči bránia a chcú vyjednať aspoň to, aby si čierny skrinky mohli vypínať.

Vyvolá inštalácia takýchto nepopulárnych zariadení na kostru motocykla nejaké podvedomé cítenie väčšej zodpovednosti za prípadné škody spôsobené riskantnou jazdou? Stanú sa streetfightri ohrozeným druhom? Alebo budeme aj naďalej svedkami atrakcií v podobe jazdy po zadnom na svetelných križovatkách, odvážnych myšičiek v mestskej premávke plnej agresívnych a arogantných vodičov , či šprintov superšportov ignorujúcich dopravné predpisy. Ak nedokáže správanie sa na cestách korigovať zdravý rozum, je viac ako pravdepodobné, že na rad musia prísť reštrikcie. Možno to zájade až tak ďaleko, ža dožijeme aj snímača dychu umiestneného v prilbe. Ukladal by informácie o jazde pod vplyvom alkoholu. To by však predpokladalo dodrživať zákon a nehľadať v ňom diery ako sa vyhnúť napr. noseniu prliby. O zásadách pasívnej ochrany pri výbere vhodného oblečenia ani nehovoriac.

Autor: Vigor Legis