Maroko 2012 3/3

9.10.2012

Konečne sme si oddýchli, spali sme až do 9tej hodiny. O 10tej raňajky a plní elánu sme sa vybrali na výlet Saharou ;-) Mohamed nás povozil kade-tade cez duny, nadskakovali sme ako kozy priviazané za nohy, mala som túto skúsenosť z Tuniska a vôbec mi to neprišlo úchvatné :-( Kúzlo (Braňo) z Prievidze by si určite prišiel na svoje - chlapci na džípoch takéto "lubikajú" ... Keď som zo zadu auta zahlásila: "a dosť!" auto akousi NÁHODOU zapadlo a museli ho ísť chlapci vytlačiť. A tak sme konečne jazdenie po "blbých" dunách ukončili ;-) Mohamed nám potom ukázal jednu zo studní v púšti, ktorá siaha až 5metrov pod povrch, čo značí, že pod Saharou je vlhko. Jasné, že Marián s Jirím sa nedali 2 krát ponúkať a hneď sa pustili do hľadania niečoho, čím by si mohli z tej hĺbky vodu nabrať. Nanešťastie v blízkosti našli kožený mech na lane...a tak neváhali a pustili sa do práce. Nabrali si vodu a šup, nebolo ich treba nútiť! Bola studená a čerstvá ;-) a vôbec ich netrápili nejaké črevné problémy. Blázni...:-(

Po ceste do mesta "Merzouga" sme sa ešte zastavili v berberskom stane u jednej ženy s asi 5ročným chlapcom – Hassanom. Berberov nie je dobré zdraviť "Salam a Lejkum" - berberi sa totiž k arabom neradia - ale radšej po Francúzsky alebo Anglicky. "Father" bol preč, išiel s ostatnými mužmi za biznisom do Alžírska. Mal kade-tade 4 ženy a 12 detí. Povinná školská dochádzka bola pred 5timi rokmi zrušená, do školy dnes chodí len ten, kto chce. Žena nás ponúkla "berber whiskey" - čo je v ich slangovom preklade silný mätový čaj, veľmi sladký - týmto čajom je Maroko známe (takisto ako Tunisko). Dali sme jej nejaké peniažky, pohrali sme sa s Hassanom, urobili pár foto a po chvíli sme sa vydali smerom do mesta "Merzouga", kde sme navštívili hlavný "souk" - bazár. Tu naozaj zastal čas...

V maličkom obchodíku, po odprezentovaní tovaru majiteľom, sme niečo kúpili a potom nás Mohammed odviedol do obchodu s kobercami a všelijakými ozdobnými "rárohami" k svojmu bratovi. Po ceste sme ešte kúpili cez mobilnú objednávku berberskú pizzu, zabalenú v krabici od „niečoho“, ktorú sme zjedli v obchode na kobercoch na zemi. Bola veľmi dobrá, cibuľka s mäsom a vajíčkami vo vnútri okrúhlej veľkej placky.

Potom sa nás ujal ujo predajca s kobercami a začal nám ukazovať všakovaké koberce: berberské – používané v ich stanoch, nomádske a koberce touarégov z ťavej a ovčej vlny a aj z vlákien kaktusu. Miško neodolal a začal "dealovať" cenu nomádskeho koberca. Z pôvodných 950€ sa mu to podarilo zjednať na 320€, po informácii, že je študent a že toto je naozaj čiastka, ktorú môže obetovať - viac dať nemá šancu. Predavač uveril (snáď) a možno mu Miška prišlo ľúto, keď videl jeho presmutný výraz a pristúpil na cenu. Tu máte šancu vidieť, až do akej výšky sa dá zjednať cena...

Potom nám ešte chceli predať ďalšie "haraburdy" - a Jirí nezaprel svoje vlohy kupujúceho a kúpil si drevenú masku na stenu za 25€, z pôvodných 40€. Po ceste späť, sme sa ešte zastavili na mieste na Sahare, kde bolo kedysi jazero, o čom svedčia kamene a fosílie. Zopár sa mi ich podarilo nájsť, takže vôbec nebolo nutné dávať za fosílie prachy ;-)

Skončili sme a vybrali sa už do hotela na základňu ;-) kde sme ešte mali prechádzku v karavane na ťavách. Za celý čas sa mi nič nestalo, ale práve tu dve oprotiidúce ťavy do seba narazili – ako búračka v meste na križovatke - a mne ostala medzi nimi dvoma zakliesnená noha ... No FASA!!bolesť jak sviňa...no,čo už...potom nás chlapci – touarégovia vytrepali na vrchol jednej duny a keďže sa už stmievalo, tak sme sa až po hodnej chvíli dozvedeli, že tu sedíme vlastne kvôli západu slnka a kvôli hviezdam. Západ slnka sme nevideli, lebo než sme sa vytrepali hore, už bolo zapadnuté a hviezdy takisto nebolo celkom dobre vidieť, pretože boli mraky...potom mňa a Moka stiahli za nohy po piesku z duny až dole, z toho som moc "happy" nebola, lebo som mala piesok aj „všade“! A to naozaj nemusím...:-( Jirí to šupol dole cez kotrmelce, len mu to trošku nevyšlo, lebo keď sa postavil na nohy, nabral príliš veľkú rýchlosť, takže nakoniec dopadol k mojim nohám rovno na "ksicht" do piesku...;-) Vrchol celého bol ten, že rozložili na zem deky a začali nám ukazovať zase tie ich fosílie, vyleštené, nevyleštené, rôzne mištičky a ďalšie gýče. Keď im Moko vysvetlil slušne, že nemáme naozaj záujem niečo kupovať, že dnes sme si toho nakúpili dosť, tak začali s tým, aby sme pomohli ich rodine - a to už dopálilo aj mňa...citové vydieranie naozaj nemám rada. Keď teda videl chalanko, že nemá šancu, tak začal operovať tým, že nás fotil - podotýkam, že z môjho foťáku...a pritom peniaze za nás dostali od Mohameda. No coment...:-(

Peňáze-Peneži-Peníze...to je Maroko...a keď nemajú mať z teba prachy, tak potom hádžu po tebe kamene - napr.decká popri ceste vreštiace jak opice: pri prvých troch motorkách v kolóne naťahovali žobrajúc ruky a pri poslednom hádzali kamene...

Mohamed bol jeden z mála super serióznych ľudí, ktorý urobil viac vecí nad rámec dohody. Jeho hotel bol naozaj perfektný, cenovo bolo všetko veľmi dostupné a strava veľmi kvalitná, bez rizika črevných problémov. Keď ešte niekedy pôjdeme do Maroka, určite ho budeme kontaktovať.

10.10.2012

Po raňajkách cca okolo 9hodine, po malých úpravách motoriek – prilepenie kapoty, oblepenie pravej smerovky na Jirího motorke, oblepenie prídavného svetla na Peťovej motorke – sme sa unavení, mierne rozbití, ale za to ešte stále plní elánu vydali na cestu smer: „kaňon Todra“ do mestečka "El Kesiby".

Nádherná scenéria, dobrá asfaltka, zákrutky tak ako má byť ;-) čím vyššie sme sa posúvali do vrchov, tým bolo chladnejšie. Z 36stupňov dole sa teplota znížila na "smiešnych" 10stupňov...paráda! Zima jak v riti! ;-) samozrejme, keďže si chlapci brali so sebou aj "nepremoky", tak nám, najprv mierne, začalo pršať! A možno to bolo spôsobené aj tým, že išiel s nami Pali, a to je vždy - klasika ;-) keď začal dážď silnieť a do toho sa pridalo aj hrmenie, tak sme radšej zastali pri obecnej reštaurácii.... Kým nám priniesli čaj, vodu a teplé jedlo – berber omeleta – skoro som tam zamrzla...dážď sa medzitým vystupňoval do riadnej búrky. Keď to máličko utíchlo, chlapci navliekli nepremoky, mne Peťo požičal nepremok pod bundu a vydali sme sa na cestu...

Myslím, že sme sa rozhodli odísť v správnu chvíľu, neskôr by sme už asi neprešli...voda stekala do údolia a niekoľkokrát sme boli nútení prejsť cez hlbokú špinavú vodu na ceste! To bolo dosť zlé a nebezpečné...nakoniec sme to všetko zvládli a mohli sme začať hľadať nocľah. Do "El Kesiby" bolo ešte dosť ďaleko a v tme nájsť ten správny smer tiež nebola sranda.

No a vtedy to prišlo: na ceste bola veľmi hlboká jama, do ktorej vbehli všetci "účastníci zájezdu" s tým, že Mariánova tennerka to odniesla, keďže bola zaťažená o ďalších 60kg – teda moju maličkosť :-), ohli sa oba (našťastie iba) disky. Takže nič iné neostávalo, ako hľadať najbližší pneuservis, alebo aspoň miesto niekde v dedine, kde by bolo možné vložiť dušu do kolesa...presadla som k Peťovi na motorku a pokračovali sme v ceste. V najbližšej dedine sme to odstavili a chceli sme sa pustiť do práce. Domáci sa nám samozrejme prihovorili a už sme išli do garáže – pneuservis. Chalani opravili predné koleso miernym vyrovnaním disku a vložením duše a mohli sme sa pobrať ďalej. Miestni nás prehovárali, aby sme ostali spať tam a nešli smerom "El Kesiby", lebo cesta je zlá a v tejto nočnej hodine nič na spanie nenájdeme...nenechali sme sa prehovoriť, cez to všetko sme tu nechceli ostávať...sadli sme na motorky a pokračovali v ceste.

Podotýkam, že cesta vôbec nebola zlá a mestečko "El Kesiby" bolo v tme vysvietené, takže sme mohli jasne vidieť jej veľkosť, takže nemyslím, žeby bol problém s nájdením nocľahu...ale keďže už bolo naozaj veľa hodín, tak sme zastali po ceste pri hoteli "Henri IV.". Obsadené. Ale jeden ujo nás odtiaľ zobral k pani v ďalšej dedine, kde sa dalo prespať. Bol to vlastne hotel, len ešte nebol dorobený. Čisto. Lacno. 10€/osoba, s večerou a raňajkami - smiešne...Vyzeralo to tak, že pani bola s 3-mi deťmi sama a bola veľmi vďačná. Mala som fakt dobrý pocit a mrzí ma, že nemáme adresu a vlastne ani nevieme, v akej dedinke to vôbec bolo...ale jedno viem isto, že sa toto miesto nachádza v oblasti „Quartier Administrative“ – asi 5km od mestečka „El Kesiby“.

11.10.2012

Na tennerke vyfučala aj zadná pneu. Tak chlapci do roboty a už išli – vloženie duše "na kolene" cca 45minút. Miško riešil práce na pneu v pyžame a tak mu prischla prezývka "pydžama man"...Ja som sa medzitým "pres...la" s teplotou 37,3st. na druhý svet – v úvodzovkách...

Vybavené, odchádzame. Rozlúčka, sadáme na moto a posledné stanovisko: prístav v "Tanger"-i. Pri presúvaní sa po "zákrutkovej" asfaltke, Jirímu podkĺzlo zadné koleso a šup mimo cesty na zem. Našťastie to odniesla len druhá smerovka. Jirímu sa podarilo položiť stromčeka vedľa, cca meter a pol, hlbokej jamy! Šťastie? Viac ako šťastie - neviem a ani si nechcem predstaviť tie následky...

Po 4 hodinách po diaľnici sme stihli trajekt o 21.00hod.miestneho času. 200 m pred loďou, vo chvíli zastavenia, Jirí znova len tak, z ničoho-nič položil motorku a ladným krokom od nej odkráčal...už sme si mysleli, že zabudol na "dobré mravy"...;-)))

Na loď, pripevniť motorky a znova 35minút do príjazdu v Španielsku. A to už bola polnoc európskeho času. Hotel sme našli „takmer“ na šupu - "takmer" preto, že Paliho navigácia si zase vymyslela zvláštny druh cesty so slepou uličkou ;-) otočka a správny smer. Do hotela sme dorazili niečo pred jednou v noci. Zobudili sme recepčnú a konečne sa ubytovali...huraaa sprcha a výdatný spánok pred 2-mi dňami cesty v "spoločnej ubytovni" s prívesným vozíkom v max. Rýchlosti 100km/h. "Paráda", celí vytešení v ústrety vidiny domova...

12.10.2012

Ráno nakladanie motoriek, zdržanie, odchod okolo 12tej na obed. Zastávka na jedlo, o štvrtej poobede sme vyrazili smerom domov...striedačky pri šoférovaní - v Nemecku sa chlapci z Čiech odpojili a išli po vlastnej a my sme dorazili do Bratislavy v nedeľu okolo tretej poobede. Super čas ;-)

A to by tak asi bolo všetko z našej cesty po Maroku - "trip around Morocco". ;-)

Poznatky z cesty:

• 1.Príliš veľa km denne pre 5motoriek – 5motoriek je proste na hranu noža – príliš veľa ľudí, veľa zastávok
• 2.Pomalé auto – počítalo sa s vyššou rýchlosťou – dalo sa ísť max.100km/hod.
• 3.Skorý západ slnka – o 18.00hod.
• 4.Všade a všetci chcú len prachy a keď nedáš, tak napr. decká stojace pri ceste a "vreštiace“ jak opice, hádžu po tebe kamene.
• 5.Črevné problémy: vyhýbať sa pomarančovému džúsu, alebo akejkoľvek vylisovanej čerstvej šťave, takisto tým ich plackám, ktoré sú veľmi chutné, ale robené na palmovom oleji a nie každý to zdravotne dobre znáša. A pozor na veľké množstvo cibule - tú pridávajú všade, najmä do typického marockého šalátu: paradajky a veľa cibule.
• 6.Ľudí v krajine poznáš podľa colníkov – tak ako sa k tebe chovajú colníci na vstupe do krajiny, tak sa k tebe chovajú aj ľudia v krajine.
• 7.Tunisko: naoko nikto nič nechcel, neboli vtieraví, keď si dal, bolo to len o tebe...
• 8.Švajčiarsko: neochotní a odmeraní – ľudia v krajine takisto ako "psí čumák"
• 9.Maroko: vtieraví „vybavovači“, za každú cenu nasilu pomáhať a potom požadovať peniaze, aj keď ich nikto o nič neprosil; hneď na vstupe do krajiny, pričom colníci to akceptujú – jasné, že majú z tých peňazí aj oni.

Počet km / 10dní:

• Smer Bratislava – Žilina – Praha – Gibraltár: 3.600km
• Maroko – celkom 6dní: 2.100km
• Smer Gibraltár – Bratislava: 3.100km
• Celkom spolu km: 8.800km