Ako išli 2-valce na Vandrovku 3/3

5. deň

Vstávame do krásneho rána, cesty sú čisté, po búrke ani stopa. Lúčime sa s Giorgiom, ten nám robí spoločnú fotku a na rozlúčku štartuje jeho Ducku, na ktorú je veľmi hrdý.

Pokračujeme do Commezadury a prechádzame ďalšími 2 passmi. Ešte dobre, že včera sme už nepokračovali !! Bola to ešte dobrá štreka. V Commezadure chvíľku stojíme a kupujeme miestny likér Bombardino®. Nemáme v úmysle ho vypiť, ale priniesť. Tak ho s ťažkosťami balíme do našich batôžkov. Smerujeme do vyprahnutej vnútrozemskej časti Talianska, prechádzame preplnenými passami a motáme sa v mestách. V pláne máme ísť za Mišovým kamarátom, ktorý pracuje v hoteli ****, kúsok za Bolzanom. Predierame sa rozpáleným mestom a dorážame k hotelu. Parkujeme v studených podzemných garážach, kde by sme najradšej ostali. Ukazuje nám hotel, 3 jedálne, 3 bary, bazén v podzemí, bazén na streche a ponúka nám možnosť zmáčať sa a ľahnúť si k vode.

Túto lákavú ponuku odmietame, lebo máme pred sebou kus cesty a plné zuby slnka :D. Zdržujeme sa hlavne dnu, kde je príjemne klimatizované. Sme očarení WC, pretože je asi 5x väčšie ako apartmán, kde sme bývali. Kamarát nás ešte pozval na dobrú pizzu, takže sme sa pred cestou posilnili. Milá babička sa na nás pýta v taliančine, kamarát jej po Taliansky odpovedá, a razom nás babka prebodáva pohľadom. Pýtame sa čo jej povedal? „Vysvitlo, že babka dúfa, že sme opatrní a on jej povedal že jazdíme iba okolo 200 :D “. Za Bolzanom premávka nechutne hustne, konečne opúšťame hlavný ťah a smerujeme na passo, prechádzame do Canzai a nejakým zázrakom sme sa zase ocitli na Falzaregu.

Poučení z predchádzajúcich dní ideme hľadať ubytko skôr. Klesáme z Fazarega ale zocelení talianskymi cestami ignorujeme diery a pukance na asfalte. Prvý zimmer frei pred Cortinou za 45 bez raňajok ... tak to nie. Prepálili sme Cortinou až do malej dedinky asi 10 km za, kde hľadáme privát. Všetko je vymreté. Stretávam jednu pani, ktorá viedla rozhovor s druhou z mercedesu. Do toho sme sa zaplietli ešte my a bol z toho pól hodinový monológ v jedinom svetovom jazyku – Taliančine, našťastie nám zapla aj titulky (ruky i nohy). Zjavne ich ekonomická kríza a nerastné suroviny netrápia, keďže má auto celú dobu naštartované. Nakoniec sa rukami nohami dorozumieme a po krátkom telefonáte nás zavedie na turistický zapadnutý hotel. Vybavím ubytovanie, motorky dáme do kôlne a stráži ich policajt LOLA – majiteľov pes. Jeho taktika je poolizovať a užužlať prípadného zlodeja k smrti. Izba je strašne malá sotva sa tam s batohmi zmestíme. Ja idem ešte na chvíľu von a urobím zopár fotiek. Navečeriame sa a ideme spať. Pokojný spánok bol prerušovaný len spokojným medvedím chrápaním.

6. deň

Ráno vyrážame na Cortinu, tankujeme a prechádzame cez Falzarego (zase). Sme plní energie a po rozbitej ceste ideme ako maniaci, je až smiešne, že prvý krát sme išli tak posrato. Ideme na Roca Pietore a zdoláme všetky passy, ktoré vidíme. Ja vytrvalo prenasledujem cyklistu, s čím sa nevie zmieriť Andrej a predbieha ma.

Dorazíme na pso Fedaia a sme sklamaní, že sme nenašli passo Sella Ronda. Pýtam sa jednej Nemky na čiernej ER6n a vysvetľuje nám, že Sella Ronda je okruh páss a nie jeden priesmyk, ukazuje nám bikerskú mapu passov. V podstate sme už všetky prešli a ani sme o tom nevedeli. Klesáme dole a fotíme sa pri krásnej horskej nádrži, ktorej hrádza je prejazdná.

Ideme smer Cortina a Rakúske hranice. Cesta je veľmi vyčerpávajúca a ja i Andrej sme umorení a otupení, zatáčky skoro ignorujeme a dobrzďujeme až v nich aj to len-tak-tak ... Po nejakých nepríjemných situáciách si musím dať pauzu a sadám do trávy na odpočívadle. Aj Andrej má toho plné kecky. Konečne prechádzame do Rakúska na dokonalé cesty, tankujeme lacný benzín a hľadáme reštauráciu, lebo sú asi 4 hodiny a ešte sme nejedli. Kupujeme jedlo v samoške a predavačka to na nás valí po Slovensky. No aký je ten svet malý ! Máme problém nájsť nejaký podnik. Nakoniec to istí Wienerschnitzel! Miestny pán nás varuje že bude pršať, nechceme tomu veriť. Ale počas jedla sa spustí lejak jak sviňa. Prikrývame batohy a rozmýšľame čo ďalej. Pri jedle Andrej objavuje vizitku na ubytko v Lienzi. Volá a majú voľno – super, dobrá cena a raňajky. Asi 10 minút ideme v tom lejaku kým to nájdeme. Zložíme sa, sušíme sa a oddychujeme sa. Babka je rada že má zákazníkov ale nepáči sa jej, že auto je von z garáže. Prišiel aj ich vnuk a oznamuje nám, že zajtra bude celý deň pršať v celom Reichu. My plánujeme cestu domov a pripravujeme sa na najhoršie - cez 600 km v daždi. Domáci nám vysvetľujú že do Salzburgu sú asi 2 dlhé extra platené tunely. Ideme spať s vedomím že budeme kus cestovať v daždi.

7. a posledný deň

Lúčime sa s dedkom. A zázrak, neprší !!! Je len opar. Sme rozhodnutí tunely obísť cez horské prechody. Z Lienzu prášime po prázdnych krásnych okreskách do Spittal an der Drau. Som fascinovaný tým, že aj keď je tam veľa dedín, nie je značka obce 1 km pred a 1 km za, ale len tam kde je to potrebné. 80tky v obciach nie sú žiadna rarita. Smerujeme na Salzburg a spoplatnené tunely obchádzame krásnymi prechodmi, cesty sú prázdne a pod 100 km/h ani nejazdíme. Klesanie z priechodu bolo asi 18% a dvojvalcu som už musel pomáhať brzdami.

Potom už len diaľnica, diaľnica, diaľnica a diaľnica. Spestrenie cesty vo forme môjho zastrelenia čmeliakom, alebo inou lietajúcou háveďou :) (v tom teple som si na diaľnici trošku rozopol bundu a presne tam sa ten prevít trafil). V Linzi sa odpájam a cez Freistadt smerujem na Prahu. V Čechách dávam prvé vepřo-knedlo-zelo, pred Prahou už mám toho plné zuby, ale šťastlivo prichádzam. Smerom na Strahov si vychutnávam posledné serpentíny. Je dusno, sparno, 30°C pod mrakom a Andrej s Mišom pokračujú na SR. Andrej je vyčerpaný z tepla a za turistické plexi by na diaľnici vraždil. Z vetra je celý utrmácaný. Omylom zbehnú z diaľnice na Viedeň ale motajú sa len 15 minút. Pred Bratislavou ešte tankujú posledný rakúsky benzín. Konečne na Slovensku, Andrej je uťahaný ako kôň a za BA dávajú Tatranku® na odpočívadle. Večer konečne doráža domov, Andrej má dnes za sebou cez 800 km, z čoho 700 po diaľnici. Motorku z posledných síl zatisne do garáže, necháva tak ako je a doma sa hádže do koryta... pardon, do vane :D

Zhodnotenie – 7 dní

Okolo 2900 km, Rakúsko krásne, cesty kvalitné, priateľskí ľudia a zopár krízových situácii (obiehanie autobusu na Stelviu, a blízka setkání třetího druhu v zátačke s motorkárom na Falzaregu. Našťastie všetko dobre dopadlo).

Po 2000 km v rakúsku a taliansku sme stretli až 4 policajné autá – a to sme jedno rátali 2x :D. Rakúski vodiči ukáznení – žiadne nedisciplinované hovadá. Veľká tolerantnosť k motorkárom na ceste aj v spoločnosti. Meranie rýchlosti snáď na jednom úseku. Na úseku BA – ZA bolo tých hliadok oveľa viac ako v celom Österreichu. Príchod z Rakúska na Slovensko je trošku kultúrna facka :D.

Rakúšania sú ukážkoví vodiči, Taliani trošku šalení. Za celý výlet nám na ceste pršalo asi hodinu – počasie sme vychytali výborné.

Špeciálne poďakovanie patrí za pomoc pri spracovaní videí, za zapožičanie techniky a za všetky užitočné rady.

Spotreba GS 500: 3,7 L/100 km , ER6 priemerne 4L (aj s jazdou bez motora) :D

KaTem sa postaral o videozáznam:

Video: Alpy 2012

Na záver pridávame passy, na ktoré sme si spomenuli:

• Rosealpenstrasse
• Grossglockner
• Hochalpenstrasse
• Passo Falzarego
• Passo Gardena
• Passo Pennes
• Timmelsjoch
• Passo dello Stlevio
• Passo Foscango
• Passo Gavia
• Passo del Torale
• Passo Pordoi
• Passo Giau
• Passo Fedaia
• Passo Sella
• Passo Mendola
• Passo di Costalunga
• Passo Giovo