Víkend v poľských Beskydách so sprievodcom

Niečo podobné som chcel spáchať aj ja sám, počas skúškového treba v hlave spraviť občas malý reset a tak mi prišla táto akcia vhod. Na viac som si v tejto časti Poľska nikdy nebol zajazdiť. Nemusel som sa starať o plánovanie trasy, rozmýšľať nad tým kde prespím, skrátka stačilo iba sadnúť na motorku a vyraziť. Nerobil som zbytočnú okľuku do Popradu, kde by mi všetky veci zobralo auto, zamieril som z Trebišova rovno smer sever, aj tak som so sebou nebral veľa vecí, takže jazdenie na ľahko som mal hneď od začiatku.

Ku skupine motorkárov som sa pripojil tesne pred hranicou s Poľskom. Netušil som, že zábavná časť výletu nastane hneď za čiarou oddeľujúcou dva štáty. Po pár kilometroch sa napájame na ľahko zjazdnú šotolinu a vlastne celý zvyšok výletu sa ďalej niesol v striedaní podobných šotolín, rozbitého asfaltu a na moje prekvapenie aj kvalitného poľského asfaltu. Skrátka nám sprievodca namiešal taký zdravý mix rôznych terénov aby si užil každý svoje. Nechýbali ani malé brody, ktoré pohodlne prešiel aj čerstvý majiteľ GéeSa, ktorý nikdy predtým na svojej motorke neopustil istoty asfaltu.

Večer sa opäť niesol v príjemnom duchu. Po ubytovaní v chatkách nad Solinským jazerom nastal taký ten klasický večer plný debát o tom ako sa komu jazdilo. Jediným väčším mínusom bola hádam len večera, ktorá nebola pripravená hneď po dojazde na miesto ubytovania. Predpokladám, že na ďalšom výjazde už Majo z Touratechu tento aspekt lepšie „zmenežuje“, veď čo môže byť horšie než hladný motorkár?

Drevené chatky v noci skropil dážď avšak ráno už nás vítala obloha s rozfúkanými mrakmi. Túlanie horskými cestičkami naprieč krásnou upravenou krajinou mohlo začať. Kosti nám z rána rozhýbala aj prechádzka po 82 metrov vysokej betónovej hrádzi jazera. Sranda, akú atrakciu dokázali z tejto stavby vytvoriť poliaci. Všade plno stánkov a na to, že sme tu mimo letnej sezóny aj dosť ľudí.

Po krátkom rozptýlení mierime cestami aj necestami pozdĺž hranice s Ukrajinou. Na šotolinách kde niet kam zablúdiť rozpúšťame skupinu a každý si jazdí svojím tempom aby sme sa na križovatkách počkali a znovu sa motali poľskom ako skupina. Väčšinou sa túlam na motorke sám, no ani výlety kedy v späťákoch, alebo pred sebou, vidím svetla motoriek podobne „postihnutých“ majiteľov nie sú na škodu. Každá pauza, každé dlhšie zastavenie znamená debatu plnú smiechu. A kto má rád zvieratá určite ocení plánovanú zastávku pri voľne sa pasúcich koníkoch. Je to paráda, keď sa k vám nahrnie také menšie stádo koní, určite očakávajúce nejakú tú dobrotu z vašich rúk.

Po najazdení zhruba 200 km kotvíme v našich chatkách. Večer sa nesie v triezvom hodnotení zážitkov z víkendu. Pred nami je síce ešte nedeľa, ale tú plánuje každý využiť na presun domov. Povinnosti volajú a úlet z „reality“ nemôže trvať večne. Zdravú dávku oddychu skupina hodnotí pozitíve, malé muchy sa našli, ale ako hovorí seriálový psychiater Frasier, nebolo by potom o čom debatovať.

Keď som doma zliezol z motorky, došlo mi, že výlet splnil očakávania. Oddych po bežnom pracovnom týždni, bez toho aby som musel niečo vopred plánovať padol vhod. Stačilo natankovať motorku, zbaliť zopár kusov oblečenia a nechať sa viesť krásnou prírodou naprieč poľskými Beskydami. Fajnovo som si zajazdil či už po asfaltových alebo šotolinových cestách, vyvetral hlavu a každý večer spokojne zaľahol do útulnej čistej chatky. V rámci duševného zdravia by som si takýto výjazd doprial aj každý víkend, škoda len, že podobné veci nehradí zdravotná poisťovňa.

Ďalšie plánované akcie nájdete na www.touratech.sk