Denník: Ukrajina - Rusko - Krym 2013 2/5

(Kalmyk – „ten kto zostal“ - označenie „Kalmyk” sa prvý krát objavilo v 70tych rokov 16.stor. a v turečtine znamená „odpadlík” alebo lepšie: „ten, kto zostal”. Kalmyci-tak boli nazvaní potom, čo odmietli nasledovať vládcu mongolskej „Zlatej hordy“ Uzbek-Chána (Mongolská nadvláda) a neprijali islam. Sami seba, ale Kalmyci v histórii nazývali „Ojraty”):

Kalmycko (po kalmycky Chalmg Tangč) je jednou z federálnych republík v Rusku. Leží južne od Volgy pri Kaspickom mori. Jej rozloha je 75.000 km2, počet obyvateľov je len 322.000. Takmer polovica obyvateľstva žije v hlavnom meste „Eliste“.

Až do 16.storočia bolo územie dnešnej Kalmyckej republiky ovládané rôznymi chanátmi (chanát – územie pod vládou chána, chánstvo) – Astrachanskými a inými, v tomto období však už začala republika formálne patriť pod Rusko. V 17.storočí obsadili dnešné Kalmycko kočovní Kalmyci, ktorí boli vyhnaní z Číny a boli utlačovaní za cárskeho Ruska i stalinského SSSR. Vďaka tomu vítali počas druhej svetovej vojny nemeckých vojakov ako svojich osloboditeľov a tým si vyslúžili deportáciu na Sibír, na Ural alebo násilné začlenenie pod Astrachanskú guberniu (gubernia – najvyššia územná a správna jednotka v býv. cárskom Rusku), odkiaľ im bol v 50.rokoch povolený návrat. Od dôb „perestrojky“ sa Kalmyci postupne vracajú k svojim koreňom.
Kalmyci boli utlačovaní a bola zaberaná ich poľnohospodárska pôda. Na začiatku 20.stor. v roku 1918 bola ustanovená v Astrachani sovietska moc, vojnový stav však trval až do roku 1920. V októbri 1935 potom bola vytvorená Kalmycká ASSR. Tá za druhej svetovej vojny bola okupovaná nemeckými vojskami. Ku koncu vojny boli Kalmyci vysťahovaní a oblasť degradovaná na Kalmyckú AO. Obnovenie ASSR sa uskutočnilo až v roku 1956. Od roku 1991 je v platnosti súčasný názov - Kalmycká republika.

Suzvuk generacii dedo a vnuk

Obyvatelia sú Kalmyci a Rusi, ich podiel je približne rovnaký (40% pre každého). Ostatné skupiny národov sú veľmi malé. Z náboženstiev sa vyznáva aj napriek historickým snahám Turkov o „islamizáciu“ krajiny ortodoxné kresťanstvo; ale aj keď boli v minulosti podnikané na území Kalmyckej republiky kresťanské misie, kresťanstvo sa neujalo. Kalmyci, aj pred snahou obrátiť budhizmus na kresťanstvo, zostali budhistami – Kalmycká republika je jediným európskym regiónom s prevahou budhistov.
Kalmyci sú nesmierne pohostinným národom a návštevy príbuzných a známych sú tu na dennom poriadku. Väčšina rodín je chudobná, ale každý na svojej záhradke alebo v sade pestuje pšenicu, ovocie a zeleninu a kalmycká etiketa velí správnemu hostiteľovi pripraviť i na to najmenšie stretnutie „borcoky” a „plov” - obdobu rožkov alebo slaného pečiva, misu s voňavými plodmi záhrady a slaný čierny čaj s baraním lojom a mliekom...I ruský velikán Puškin sa vo svojich cestopisoch udivoval nad zvláštnou chuťou tohto nápoja. V jednom odstavci doslova píše: „V kotli sa varil čaj s baraním lojom a soľou. Nechcel som hostiteľa uraziť odmietnutím, a tak som z podaného hrnčeka usrkol, zadržiavajúc pritom dych. Nemyslím, že by iná národná kuchyňa mohla upraviť niečo ohavnejšieho...” Slaný čaj narozdiel od sladkej verzie s mliekom rozhodne nepovzbudzuje chuť k jedlu. Naopak tlmí pocit hladu a asi práve preto je v tejto chudobnej oblasti tak obľúbený.

Hlavné mesto Kalmyckej republiky – ELISTA (Stepnoj) – mesto šachu

Eliste - mesto šachu

V meste sa miešajú dve kultúry: popri pôvodnej kalmyckej tradícií (budhizmus), sa tu nachádzajú ruské pamätníky najmä zo socialistických čias. Centrálne a najväčšie námestie mesta nesie meno V. I. Lenin samozrejme s jeho sochou :-) ( aj predkovia Lenina boli Kalmyci ).

V súčasnosti sa tu nachádza komplex: Pagoda 7 dní, fontána Tri lotosy (lotosový kvet je symbolom Kalmycka) a pamätník pripomínajúci šachovú olympiádu, ktorá sa tu konala v roku 1998 (Kalmycká republika je známa hraním šachov – odtiaľto pochádza veľa olympijských víťazov, napr.aj Kasparov). Dokonca v školách majú ako povinný predmet hranie šachu.)

V centre mesta sa nachádza najväčší a najsvätejší budhistický chrám v Európe, na ktorého výstavbe sa podieľali aj tibetskí remeselníci.

Budhisticky chram v meste Elista

V roku 1995, na 60. narodeniny Dalajlámu, bola v centre mesta odhalená socha sediaceho Budhu, zhotovená uralského mramoru. Dnes je toto miesto významným kultúrnym bodom mesta. V meste sa nachádza aj pamätník venovaný rozprávkárom, ktorí ospevovali tradičný kalmycký epos Džangar, dnes najrozšírenejšie národné dielo Kalmykov (Džangar kalmycký a orjatský epos, ktorý hovorí o odvážnych skutkoch bájneho hrdinu Džangara a jeho 6012tich bohatierov v posvätnej zemi Bamba. Rozsah eposu obsahuje 11.000 veršov, vznik sa datuje do 15.-17.storočia. Je sprevádzaný zvláštnym hrdelným spevom – charcharjou – kalmycky: rev ťavy).